Emocionalizácia v edukačnom procese

Emocionalizácia v edukačnom procese
Emocionalizácia je v edukačnom procese je veľmi dôležitá pri správnom utváraní osobnosti žiaka, ale aj pre neustály rozvoj pedagóga.
Emocionalizácia sa realizuje expresným prezentovaním vecného významu učiva:
1.) Verbálnymi prostriedkami = oslovenie, priateľská rada, povzbudenie, dlhšia komunikácia, ale i citovo zafarbenými slovami
2.) Neverbálnymi prostriedkami = úsmev, spozornenie, náznak súhlasu dotykom, ale aj intonáciou, mimikou a gestami
3.) Písomnými prostriedkami = umožniť žiakom otvorene citovo prežívať a komentovať učebnú činnosť a dianie
4.) Prejavmi osobnej sympatie pedagóga ku každému jednému žiakovi
Emocionalizácia je práve vytváraním správnej atmosféry v triede:
- a to najmä vytváraním rôznych situácií na dosiahnutie žiackych zážitkov
- ale i tolerovaním občasných citových výlevov a afektových reakcií
- umožnením žiakom otvorene a emocionálne sa podeliť o pocity a dojmy z mimoškolského prostredia
- využívaním osobných skúseností pedagóga pri porozumení prežívania a konania žiakov
- preukazovaním senzibility a empatie pedagóga v oblasti cieľov potrieb a problémov žiakov
- vciťovaním sa do situácie žiakov, do postavenia žiakov, prejavovaním férovosti
- zaujímanie sa o citový život žiakov, motivovaním sebazpoznávania žiakov
- navodením sociálnych situácií v triede, ktoré umožňujú žiakom prejaviť senzibilitu a empatiu so spolužiakmi
Emocionalizácia je významná nielen medzi učiteľom a žiakmi, ale i medzi žiakmi navzájom, aby si dokázali navzájom prejavovať dôveru a úctu. Tu je taktiež potrebná pomoc a podpora pedagóga a to najmä:
- metóda sociálno-rolových hier s tematikou vzájomnej pomoci medzi žiakmi
- návodením rôznych situácií a podmienok na utváranie žiackej schopnosti byť vnímavým a citlivým voči iným spolužiakom, ale aj iným ľuďom
Pri emocionalizácii sú dôležité určité kroky a to najmä:
PRENÁŠANÍE UČITEĽOVHO ENTUZIAZMU A VITALITY NA ŽIAKOV
Tento krok sa realizuje predovšetkými týmito prostriedkami:
- preukazovaním nadšenia učiteľa pre profesionálnu pomoc a tvorbu dobra žiakom (pri veľmi problémových situáciách sa využíva aj pomoc výchovného pedagóga)
- zápalistým poukazovaním na nové trend v pedagogickej oblasti a prejavovaním otvorenosti voči pokrokom v didaktike (humanisticko – tvorivý koncept)
- uvádzaním žiakov do alternatívnych vízií reality (osobné skuúsenosti, otvorená komunikácia so žiakmi)
- učiteľ prejavuje vlastnú skromnosť, ale i sebaistotu a sebadôveru
STIMULOVANÍM ŽIAKOV K CIEĽAVEDOMOSTI, K SAMOSTATNOSTI A TVORIVOSTI
Tento krok má tiež niekoľko prostriedkov, ktorými sa realizuje a to:
- akceptovaním žiackych vstupov do vyučovacích činností (komentovaním diania na vyučovaní, jeho sumarizovaním, ale i rozvinutím, atď...)
- podporovaním prejavenej spontánnosti, samostatnosti, iniciatívy
- podnecovaním rozvoja pozorovacích schopností, schopnosti učiť sa vlastnou cestou a z rôznych zdrojov (využívanie knižníc, internetu, atď...)
- vedením žiakov k bádateľskému objavovaniu (experiment, pozorovanie, pokusy)
- vyvolávaním konštruktívnej, neurážlivej polemiky v učebni, vedenie dialógu
- pokúšaním sa o striedanie flexibilnosti a improvizovanosti postupov výchovy k tvorivosti a k slobodným prejavom nezávislosti (tvorivá osobnosť)