Elias Galajda

Narodil sa 1. augusta 1931 v Certiznom v rolnickej rodine. Ludovu skolu vychodil v rodnej dedine. Studoval na Osemrocnom gymnaziu v Humennom, kde roku 1951 zmaturoval. Potom rok posobil ako pedagog na tom istom gymnaziu, odkial odisiel studovat rustinu a ukrajincinu (19521953) na Filozoficku fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Po prvom rocniku ho vyslali na studium do Saratova na Filologicku fakultu Statnej univerzity N. G. Cernysevskeho (19531955) a na Filologicku fakultu Moskovskej statnej univerzity M. V. Lomonosova v Moskve. Po jej absolvovani roku 1958 zacal pracovat v redakcii ukrajinskych casopisov Dukla a Druzno vpered v Presove ako redaktor. V rokoch 19601966 postupne ako asistent, odborny asistent a docent posobil na Katedre ruskeho jazyka a literatury Univerzity Pavla Jozefa Safarika v Presove. V sucasnosti zije na dochodku v Presove. Od roka 1995 je clenom Zvazu spisovatelov Ukrajiny.

Do literatury vstupil na zaciatku 60. rokov cyklom basni uverejnenych v kolektivnom zborniku Osmi (Vosmero, 1963). Roku 1974 uspesne debutoval rozsiahlou basnickou zbierkou Vzplanutie (Spalachy). Poeticke dozrievanie az zrelost sa vyrazne prejavili v zbierkach Smad srdca a zeme (Spraha sercia i zemli, 1981), Nespavost (Bezsona, 1986) a Balada o troch slnkach (Balada pro try soncia, 1991), a to najma v basnach venovanych rodnemu kraju, spomienkam na detstvo a temam, v ktorych basnik konfrontuje svoj vnutorny svet s drsnou realitou. V zbierkach Hory modre, hory (Hory syni, hory, 1990) a Smutok moj kazdodenny (Moja pecal povsjakdenna, 1994) sa znacne prehlbilo lyricke (emotivne) rozjimanie nad osudom i perspektivou cloveka. Roku 1998 Zvaz RusinovUkrajincov Slovenskej republiky vydal k 40. vyrociu jeho tvorby bibliofiliu Volanie zeriavov (Zuravlynnyj klyc).

Basnik Elias Galajda sa prejavil aj ako prozaik v kratkych poviedkach a novelach v knihach Ked idu dazde (Koly idut dosci, 1980) a Este spieva skovranok (Sce spivaje zajvoronok, 1989).

V slovenskom preklade boli uverejnene jeho basne v kolektivnom zborniku Srdce ako slnce (1982), ceskom zborniku Rano pod Karpatami (1983) a kratke prozy a basne v madarskom preklade v zborniku A Karpatok eneke (1988). Ukazky z jeho tvorby boli uverejnene aj v antologii kratkej prozy autorov ukrajinskej narodnosti v CSSR Korene (1990).

Elias Galajda je autorom mnohych studii a odbornych clankov z oblasti literarnej vedy, kritiky a publicistiky. Roku 1975 vydal monografiu Puskinove rozpravky s podtitulom K problematike realizmu rozpravok (Skazky Puskina, K probleme realizma skazok). Venuje sa aj socharstvu (mal tri samostatne vystavy) a prekladaniu slovenskej a ceskej poezie a prozy do ukrajinciny a rustiny. Ako editor vydal antologiu poezie ukrajinskych basnikov na Slovensku Slnecne studne (Sonacni krynyci, 1977).