Eleonora Gasparova

Narodila sa 31. augusta 1925 v Opatovciach nad Zitavou v remeselnickej rodine. Do ludovej skoly a gymnazia chodila v Zlatych Moravciach. V rokoch 19451950 studovala slovencinu a francuzstinu na FF UK v Bratislave a zaroven spev na Statnom konzervatoriu. Po skonceni vysokoskolskych studii sa stala redaktorkou vydavatelstva Smena, odkial roku 1953 presla za redaktorku Slovenskeho nakladatelstva detskej knihy, roku 1956 premenovaneho na Mlade leta. Tu s mensimi tvorivymi prestavkami pracovala az do roku 1979. Potom sa stala spisovatelkou v slobodnom povolani.

Po pociatocnej publicistickej cinnosti sa sustredila na tvorbu pre deti a mladez. Debutovala knihou drobnych pribehov zo zivota maleho chlapca Jurkove obrazky (1958), ktora v rozsirenej podobe vysla v dalsich dvoch vydaniach (1962, 1972). Personifikovanou autorskou rozpravkou je kniha Ceruzky a goly (1960). Najmladsim skolakom su urcene aj knihy Ahoj, prva trieda (1961) a Prazdniny s rozpravkou (1963). Suborom pribehov zo zivota druhaka Palka a jeho psa Bruta je kniha Poklad na Zvonovej hore (1967). V nasledujucom obdobi sa venovala pisaniu sirsie koncipovanych knih pre starsich citatelov. Prvou z nich je subor proz Slavna lavacka (1963), v ktorom poukazala na detsku tuzbu po hrdinstve a vyniknuti, ale i na potrebu huzevnatosti a vytrvalosti. Podobny charakter ma a podobne ciele sleduje aj dalsia kniha motivicky prepojenych proz pre deti Stopa na asfalte (1964), v ktorej do popredia vystupuju aj dievcenske hrdinky. V dievcenskom romane Spievajuce drevo Helena (1967) vyrozpravala pribeh talentovaneho dievcata, ktore chce byt spevackou, no narazi na nepochopenie prave zo strany najblizsich. Nepatetickym svedectvom o prvom rozlete mladosti je dalsi dievcensky roman Fontana pre Zuzanu (1971), ktory sa stal literarnou predlohou rovnomenneho filmu rezisera Dusana Raposa. Do zivota stredoskolakov skoly umeleckeho zamerania tematicky siahla v dalsom romane Koncert bez ruzi (1974). K tvorbe pre najmladsich citatelov sa vratila v knihach Deti z modreho okna (1974), Halo, hlada sa bracek (1975), Tazko je mustangovi (1976) a Medved pre braceka (1979). Pribehy zo zivota deti, videnych ich ocami, obsahuje aj subor motivicky prepojenych proz pre najmensich citatelov Modre slnko (1981). Starsim citatelom je urcena kniha sirsie komponovanych poviedok s pribehmi zo zivota sucasnej vidieckej mladeze Komu hra harmonika (1984). Kniha poviedok Otvorene dni (1984) je urcena dospelym citatelom a tematicky cerpa zo zivota sucasnych zien. Sestrocna Petra je ustrednou postavou knihy poviedok o detoch predskolskeho veku s nazvom Bose nozky (1985).

E. Gasparova spolupracovala s filmom, televiziou a rozhlasom. Je autorkou scenarov televiznych inscenacii Koncert bez ruzi (1977) a Medved pre braceka (1977) a filmoveho scenara Poklad na Zvonovej hore (1982).