Ekonomika verejného sektora

1. Charakteristika postavenia úlohy štátu v ekonomike – prostredníctvom liberálnych teórií, konzervatívnych teórií


Súčasný moderný štát prešiel radom vývojových etáp, ktoré zmenili jeho podobu, štruktúru inštitúcií, ale aj jeho dominantné funkcie. Na formovaní štátu sa podieľali politické, ekonomické faktory, ale aj kultúrne tradície územia, krajiny, myšlienkové prúdy a koncepcie. Dvoma krajnými názormi na funkcie štátu sú ortodoxný konzervativizmus a libertariánsky liberalizmus.



A. Ortodoxní konzervativisti tvrdia, že štát nie je schopný robiť ľudí šťastnými alebo dobrými, ale môže zabezpečiť priestor, v ktorom jednotlivci môžu sledovať svoje šťastie a svoju spásu. D. J. Levy ohraničil potreby zásahov štátu len na tie funkcie, ktoré nie je schopná efektívne a spravodlivo zabezpečiť žiadna iná inštitúcia.



Medzi tieto základné funkcie zahrňuje len:

obranu štátu

vynútenie práva a poriadku

udržovanie úrovne meny

Štátna sociálna politika nepatrí medzi základné oblasti intervenovania štátu, túto povinnosť preberá na seba len v prípade, ak to nikto iný nie je schopný zabezpečiť.



B. Libertariánsky liberalizmus dospel k tomu istému názoru a jeho zdržanlivý štát má zredukované funkcie na minimum:

ochrana pred násilím

výber daní

dohľad nad dodržiavaním zákonov



V záujme vytvorenia silnejších a nezávislejších štátov je potrebný určitý rozsah efektívnych štátnych intervencií. Moderný štát zabezpečuje celý rad funkcií. Súčasný sociálnoliberálny a sociálnodemokratický štát plní tieto funkcie:

ochrana práv a slobôd občanov a iných právnych subjektov

zabezpečovanie práva, poriadku a bezpečnosti

zabezpečovanie verejných sociálnych služieb (hlavne školstva a zdravotníctva)

zabezpečenie minimálneho životného štandardu

zásahy do ekonomiky

= › Súčasný moderný štát získava podobu welfare state (sociálneho štátu).

Teoretické prístupy k chápaniu postavenia a úlohy štátu v ekonomike:
Rozličné ekonomické smery majú rozličný názor na mieru intervencie štátu:

LIBERALIZMUS:
1. Klasická liberálna teória
požaduje odstrániť všetky umelé zásahy štátu do ekonomického života a ponechať voľný priestor trhovým silám

požaduje voľný pohyb pracovnej sily

nepripúšťa zásahy do súkromného vlastníctva, ktoré je nedotknuteľné



Zakladateľ ekonomického liberalizmu Adam Smith vo svojom diele Bohatstvo národov uviedol koncepciu hospodárskeho liberalizmu požadujúcu voľný pohyb pracovnej sily a zrušenie pozostatkov štátnej reglementácie priemyselnej výroby a obchodu.

Jeho minimálny štát má zabezpečovať iba tieto tri základné úlohy:
1. chrániť spoločnosť pred násilím a vpádom cudzích štátov

2. chrániť každého člena spoločnosti proti útlaku zo strany ostatných členov spoločnosti

3. zriaďovať a udržiavať verejné diela a verejné inštitúcie, ktoré sú užitočné pre spoločnosť a pritom nemôžu byť zriadené a udržiavané súkromnými podnikmi



Štát teda nie je cieľom sám pre seba. Je inštitúciou rýdzo služobnou pre občiansku



spoločnosť , je inštrumentálnym vo vzťahu k trhu. Nesmie zasahovať do súkromného vlastníctva, ktoré je nedotknuteľné. Všeobecný blahobyt je najlepšie zabezpečený, ak bude každému dovolené sledovať vlastný prospech. Štát je garantom „pravidiel hry“ individuálnych záujmov, má sa obmedzovať na udržanie slobôd, na ktorých spočíva poriadok trhu, ktorý autoreguluje všetko ostatné. Štát teda musí zabezpečiť každému taký rozsah slobôd, aby bol každý strojcom svojho šťastia.

2. Krajný liberalizmus (libertarianizmus)
Odmieta akékoľvek zásahy štátu do fungovania trhu a spoločnosti (predstava štátu ako nočného strážcu). Umiernenejší liberáli (začínajúc J. S. Millom) ale zdôrazňujú, že štát má podporovať a povzbudzovať činnosť a silu indivídua a skupín, súčasne však pripúšťajú aj istú pozitívnu ingerenciu štátu do spoločnosti, pokiaľ:

prispieva k rozvoju individuálnej slobody a spoločenskému pokroku

pomáha osobám, ktoré nie sú schopné sa o seba postarať (deti, invalidi...)

slúži na verejný prospech (napr. výchova, regulácia vzťahov zamestnávateľov a zamestnancov a pod.)



Základnou otázkou liberalizmu však vždy bolo stanovenie hraníc prípadných zásahov do fungovania trhu a občianskej spoločnosti. Z hľadiska sociálnej politiky má zásadný význam úzke spojenie trhových princípov s individualizmom, ktorý tvorí spoločný základ všetkých teoretických koncepcií liberalizmu. Individualizmus v liberálnom chápaní požaduje neobmedzenú podnikateľskú slobodu – laissez-faire, laissez-passer, bezprostredne sa však premieta aj do hodnotových orientácií spoločnosti, teórií ľudského správania a prístupu k sociálnym problémom. Dôrazom na osobnú zodpovednosť každého za svoj život, vrátane prípadných osobných a pracovných indispozícií, ktoré človeku sťažia alebo znemožnia uspokojovanie základných životných potrieb, sa zástancovia liberálneho individualizmu stavajú proti koncepcii tzv. sociálneho štátu.

Základné zásady IDEOLÓGIE INDIVIDUALIZMU:
1. každý jedinec má tvrdo pracovať a snažiť sa uspieť v súťaži s ostatnými



2. tí, ktorí tvrdo pracujú, majú byť odmenení bohatstvom majetku, prestížou a mocou



3. tí, ktorí v rovnakých možnostiach pre všetkých tvrdo pracujú, budú odmenení úspechom



4. ekonomické zlyhanie je vlastne chybou jednotlivca a odhaľuje nedostatok úsilia a ďalšie pracovné nedostatky



Jedinec sa teda musí spoliehať iba sám na seba, prípadne na pomoc charitatívnych organizácií.



V súvislosti s redistribučnými aktivitami zo strany štátu v sociálnej sfére liberáli zastávajú názor, že:

stanovenie sociálneho minima vo svojom dôsledku zapríčiňuje chudobu a nezamestnanosť

sociálna ochrana spôsobuje morálny rozklad, nešetrnosť a lenivosť



V trhu vidia liberáli prostriedok emancipácie človeka, prostriedok, ktorý vedie človeka k zlepšeniu jeho vlastností, hlavne v jeho pracovnom úsilí, väčšej zodpovednosti a v spoliehaní sa na seba samého. Bez negatívnych zásahov (hlavne zo strany štátu) smeruje trh k vytváraniu vnútorného funkčného sebaregulačného mechanizmu jednotlivca, ktorý participuje na trhu práce. Trh predstavuje tú najadekvátnejšiu príležitosť na uplatnenie jednotlivca v spoločnosti, trh zabezpečuje pracovné príležitosti pre toho, kto chce pracovať, a tak si zabezpečiť blahobyt pre seba a svoju rodinu. Prípady, keď sa človek ocitne v nepriaznivej situácii nedostatku a potrebuje pomoc druhých, nie sú chybou trhového mechanizmu, ale len dôsledkom nedostatku predvídavosti a šetrnosti jednotlivca. Chudoba je teda vulgárne povedané dôsledkom lenivosti, nedostatku snahy a nezodpovednosť ľudí. Liberálna koncepcia spoločnosti teda vychádza zo základného východiska, že všetci jedinci sú schopní na trhu participovať, čo však nemožno ani teoreticky, ani prakticky zabezpečiť. O soc. zabezpečenie chorých, starých a inak hendikepovaných jednotlivcov sa má podľa liberálov postarať ich rodina, a tak kompenzovať absenciu ich pracovnej participácie na trhu prác. Ak má rodina príjmy len na úrovni životného minima, majú podľa liberálov hľadať pomoc zo strany obce alebo cirkví.



Dôležitým termínom klasickej lib. teórie je pojem SPRAVODLIVOSTI. Lib. predstava spravodlivosti sa úplne rozchádza s redistribučnou politikou štátu. Podľa Smitha je trh sám osebe synonymom spravodlivosti, pretože na trhu sa vymieňa hodnota za hodnotu výhodne pre obidve strany. Trh predstavuje súlad záujmov a spravodlivosti. Slobodný trh nemôže byť nespravodlivý. Je výsledok toho, čo dokážu rôzni ľudia urobiť so svojou slobodou. Výsledné nerovnosti v dosiahnutom zisku sú spravodlivé. Základnou ideou klasického liberalizmu je aj názor, že trh zriaďuje slobodu, efektívnosť a rovnosť. Mill si však uvedomoval nerovnosť príležitostí, a tak vyslovil názor, že je potrebné, aby vláda prostredníctvom vzdelania a legislatívy vyrovnávala príležitosť slabých na trhu. Aj v súčasnosti liberáli zdôrazňujú, že nerovnosť je správna, ak prispieva k ekonomickému rastu, ktorý potom zvyšuje životnú úroveň aj tých najnižšie postavených. Tým sa môžu bohatí nepriamo a sprostredkovane postarať o chudobných aj bez vážnejších zásahov štátu, ktoré odporujú trhovým princípom.

Libertariánsky liberalizmus (F.A.Hayek, R.Nozick. J.M.Buchanan)
teda kritizuje silnejúcu úlohu štátu na úkor využívania spontánnych síl spoločnosti realizovaných v neosobnom trhovom mechanizme



je proti všetkým autoritatívnym systémom obmedzujúcim slobodu a autonómiu jednotlivca.



z ekonomických istôt pripúšťa zabezpečenie minima základných životných potrieb, ale zásadne mimo rámca trhu



hlási, že čím väčší priestor má trh, tým je demokracia zbytočnejšia, je kritický k štátu ako takému



obraňuje individuálne slobody, súkromné vlastnícke práva a súťaživý trh



limituje rozsah spravodlivosti na výmennú a opravujúcu spravodlivosť na horizontálnej úrovni a odmieta distributívnu spravodlivosť, no najmä redistributívnu spr. (jedinec – štát – jedinec)

Umiernený neoliberalizmus (J.S.Mill)
je vo vzťahu k štátu a jeho zásahom umiernenejší. Hovorí o „trhovo konformných“ zásahoch, ktoré v istom rozsahu pripúšťa



priznáva štátu väčšiu distributívnu úlohu a nie je tak pevne presvedčený o výlučne pozitívnych funkcách trhu



spravodlivosť interpretuje ako redistribúciu tovarov a služieb v súlade s rovnosťou príležitostí



zdôrazňuje, že štát má podporovať a povzbudzovať silu indivídua a skupín, súčasne však pripúšťa aj isté zásahy štátu do občianskej spoločnosti, ak:



prispieva k rozvoju individuálnej slobody a spoločenskému pokroku



pomáha osobám, ktoré nie sú schopné sa o seba postarať (deti, invalidi...)



slúži na verejný prospech (napr. výchova, regulácia vzťahov zamestnávateľov a zamestnancov a pod.)



V rámci tohto myšlienkového prúdu stojí za zmienku teória spravodlivosti (J.Rawls), ktorú možno zhrnúť do 3 bodov:



1. princíp rovnakých základných slobôd pre všetkých občanov



2. nestranná rovnosť príležitostí vo verejnej sfére



3. rovnosť bohatstva (nerovnosti sú prípustné, pokiaľ tí najchudobnejší dostávajú príspevok na dosiahnutie určitej minimálnej životnej úrovne), ako aj teória rovnosti zdrojov v spojení s dôsledným rešpektovaním práv všetkých jedincov (R.Dworkin), podľa ktorej sa má zo strany štátu venovať rovnaká pozornosť všetkým

KONZERVATIVIZMUS
Predstavitelia konzervatívnej teórie s cítia byť ohrození rozpadom tradičných hodnôt spoločnosti. Zdôrazňujú klasické hodnoty, ako je rodina a najdôležitejšou hodnotou je stabilita jednotlivých statusov. Sociálny štát je podľa nich:



neekonomický, pretože zbavuje pracovnej disciplíny



neproduktívny, pretože zvyšuje byrokraciu, zvyšuje mzdy priamo aj nepriamo, znižuje rozsah súkromného sektora, ktorý je produktívnejší ako verejný



neefektívny, pretože štát je monopolom



neúčinný, lebo sa mu nedarí znižovať chudobu



despotický



popiera slobodu



Konzervatívna teória sa preto zameriava na utváranie optimálnych podmienok na fungovanie trhového mechanizmu. Štát má minimalizovať zásahy do ekonomiky, jeho hlavnou funkciou je zabezpečiť cenovú stabilitu, ktorú udržiava rastom ponuky peňazí v súlade s rastom produkcie. Hlavným nástrojom je monetárna politika.



Monetaristická teória rovnako ako konzervatívna vyzýva k obmedzeniu zásahov štátu do ekonomiky, za nevhodnú považuje anticyklickú aktívnu monetárnu politiku. Základnou úlohou štátu je vytváranie právneho prostredia pre ekonomickú činnosť, Tempo zvyšovania množstva peňazí v obehu má zodpovedať tempu rastu HDP.



2. Význam členenia národného hospodárstva podľa rôznych kritérií

Ak vychádzame z poznatku, že súčasné moderné ekonomiky sa obyčajne nazývajú zmiešané – znamená to, že popri sebe existujú verejný a súkromný sektor, pričom oba sektory sú významné a majú vlastné, vzájomne sa doplňujúce úlohy a ak chceme pochopiť štruktúru prvkov a väzieb oboch sektorov, je dobré rozložiť si ekonomiku – národné hospodárstvo z hľadiska rozličných kritérií, pričom voľba kritéria je vždy účelová.

Národné hospodárstvo zvyčajne delíme podľa niekoľkých kritérií:
1. Kritérium odvetví



a. Odvetvia výroby



b. Odvetvia služieb


(odvetvie je určitá skupina ekonomických aktivít, ktorá vznikla v procese deľby práce)


2. Kritérium sektorov
a. Primárny sektor – odvetvia prvovýroby, ktoré produkujú statky „v spolupráci s prírodou.



b. Sekundárny sektor – odvetvia spracovateľského priemyslu



c. Terciárny sektor – sektor služieb – obchod, doprava atď.



d. Kvartárny sektor – služby typicky verejného charakteru – verejná správa, polícia, armáda



e. Kvintárny sektor – sektor rozvojových služieb – školstvo, kultúra, telesná výchova, zdravotníctvo, sociálne služby atď.