EKONOMIKA PODNIKOV

1. Životný cyklus podniku


Počas životnosti podniku prechádza podnik viacerými vývojovými fázami. Doba životnosti podniku závisí od troch základných fáz, sú to:
1.fáza súvisí so založením podniku – založenie podniku predstavuje obdobie, v ktorom sa rozhoduje o budúcej existencii a podobe podniku. Tvorí sa jeho organizačno-právna štruktúra, prijímajú sa rozhodnutia o výrobnom zameraní a štruktúre podniku.
V rámci 1.fázy dochádza k rastu. Podniková ekonomika sa v začiatkoch prejavuje zápornými hospodárskymi výnosmi (neúplné využitie výrobných faktorov, zábeh výroby, …).

2.fáza je charakteristická stabilitou podniku. Stabilita sa zabezpečuje saturáciou. Ekonomické výsledky sú kladné a vyrovnané. Mala by byť najširšou fázou životnosti podniku. Je najzložitejšou fázou, lebo prináša podniku stabilitu a rozvoj. Táto fáza skončí, ak sa začínajú prejavovať prvky stagnácie (dochádza k dlhodobejšiemu poklesu hospodárskeho výsledku). Je to signál, aby podnik robil niečo pre ekonomiku (napr. inovácia, zahraničné vklady, …). Ak nemáme zdroje pre oživenie, stagnácia sa prehlbuje.

3.fáza súvisí s prehlbovaním stagnácie, ktorá znamená prudký pokles výkonnosti podniku. Podnik dosahuje záporné hospodárske výsledky až podnik zanikne.
Podnik existuje aj vtedy, keď dosahuje záporné hospodárske výsledky, až kým nepríde k jeho právnej (zmena majiteľa), resp. fyzickej likvidácii (fyzická = likvidácia, predaj majetku).

2. Majetok a kapitál
(doplnky k skriptám)
2.1 Ukazovatele efektívnosti využitia majetku
- rozdeľujeme ich na:
1. ukazovatele obnovy a zmeny majetku,
2. ukazovatele využitia majetku,
3. ukazovatele účinnosti a efektívnosti majetku,
4. ukazovatele obratu majetku,
5. ukazovatele likvidity,
6. normovanie obežného majetku.

(Poznámka: Tieto ukazovatele sú uvedené v literatúre.)

1. Ukazovatele obnovy a zmeny majetku poukazujú na intenzitu reprodukcie majetku. Dochádza k pohybu majetku, okrem odpisovania dochádza k opotrebovaniu majetku. Na analýzu používame štyri ukazovatele:
a.) naturálnu reprodukciu,
b.) koeficient likvidácie,
c.) koeficient investícií,
d.) koeficient reprodukčný.

2. Ukazovatele využitia majetku sa zaoberajú využitím majetku.
Využitie môže byť extenzívne a intenzívne. Merajú schopnosť výkonu majetku. Intenzitné využitie ukazuje na skutočné využitie.

3. Ukazovatele účinnosti a efektívnosti majetku



Celkový obrat aktív poukazuje na efektívnosť majetku. Čim je hodnota väčšia, vznikajú predpoklady, že podnik môže dosahovať zisk. Tento ukazovateľ má vplyv na rentabilitu aktív.



Ukazovateľ je dôležitý pre jeho priamy vplyv na rentabilitu využívania vloženého kapitálu do podnikania. Rentabilitu aktív ovplyvňuje doba obratu aktív a extenzitné, a intenzitné využitie majetku. Ak je RA kladná, aj rentabilita vloženého kapitálu je tiež kladná.

4. Ukazovatele obratu majetku vyjadrujú cyklus v dňoch (doba obratu aktív, …). Cieľom je, aby bola doba čo najkratšia. (napr. doba obratu zásob – rýchla výroba, rýchlejší zisk, …, čim je doba obratu kratšia, tým je rýchlosť väčšia.

5. Ukazovatele likvidity hovoria o schopnosti podniku transformovať peniaze, ktoré sú vložené do foriem majetku na obežné zdroje. Základné formy obežného majetku sú:
- finančný majetok,
- krátkodobé záväzky a
- pohľadávky.

6. Normovanie obežného majetku
Normujeme tri druhy, a to:
- výrobné zásoby (je to otázka spotreby kapitálu, nepretržitosť výrobného procesu),
- hotové výrobky (plynulá expedícia),
- nedokončené výrobky.

2.2 Odpisovanie investičného majetku
Rozdiely v priebehu odpisovania IM pri odpisovaní:
1 – metódou rovnomerného odpisovania,
2 – metódou zrýchleného odpisovania,
3 – metódou odpisovania stálym odpisovým percentom zo zostatkovej ceny.

NC – nadobúdania cena,
ZC – zostatková cena,
T0 – doba odpisovania,
O – oprávky,
a – jednorázový odpis ZC pri vyradení,
t – roky.

Tieto metódy, ktoré používame pri odpisovaní nám ovplyvňujú:
1. spôsob prenášania hodnoty odpisovaného majetku do nákladov výrobkov, na výrobe ktorých sa podieľajú (nákladové kalkulácie);
2. hospodársky výsledok podniku (výsledovka);
3. daňové zaťaženie;
4. amortizácia majetku (súvaha).

1. Rovnomerné odpisovanie vyjadruje vzťah NC – odpisovaná hodnota majetku sa znižuje rovnomerne. Rovnomerne vstupujú náklady do cien výrobkov. Hospodársky výsledok neovplyvňujú tak, ako napr. zrýchlené odpisy; sú konštruované a neprinášajú daňové úspory.

2. zrýchlené odpisovanie – výrobková ekonomika je zaťažovaná, hospodársky výsledky sú nižšie na konci, dochádza k daňovým úsporám.

Vzťahy medzi nadobúdacou cenou, odpismi, oprávkami, zostatkovou cenou pri odpisovaní investičného majetku metódou rovnomerného odpisovania s odpisom do výšky 100% NC.

1 odpisy nad 100% NC,
2  odpisy pod 100% NC,
NC  nadobúdacia cena investičného majetku,
ZC1  ZC pri likvidácii investičného majetku,
Ts  skutočná doba životnosti.
Tn normatívna doba životnosti investičného majetku,
O  oprávky,
a  jednorázový odpis ZC pri vyradení investičného majetku,
t  roky
Dve fázy:
Ts Tn  doba životnosti je menšia ako doba normovaná,
Ts Tn  doba životnosti je väčšia ako doba normovaná.

Kapitál  všetky zdroj krytia majetku, ktoré sú v pasívach.
Prehľad modelov kapitálu vychádza z toho, že existujú dva základné modely:
1. Prvý model vychádza z minimalizácii nákladov na kapitál;
2. Druhý model vychádza z maximalizácie trhovej hodnoty podniku.
Prehľad základných modelov teórii kapitálu

3. Tvorba finančnej stratégie

Východiská:
- trendy ekonomiky,
- trendy odvetvia,
- trendy firmy.

Finančná vízia:
- strategicky žiadúci princíp,
- finančná sila firmy,
- trhová hodnota firmy,
- kľúčové oblasti rozvoja firmy.

Finančné ciele:
- štruktúra majetku a zdrojov krytia majetku,
- rentabilita,
- investičné zámery.

Zdroje, ktoré podnik má členíme do dvoch základných skupín:
1. tzv. vlastné zdroje,
2. cudzie zdroje.
1. Vlastné zdroje – ich pôvod vyplýva jednak z vecných a finančných zdrojov (ZI), emisné ážio, základné rezervy, resp. fondy, nerozdelený zisk, zisk bežného roka.

2. Cudzie zdroje – nie sú výsledkom hospodárskej činnosti a ani vklady spoločníkov. Prúdia z bánk vo forme bankových úverov, pôžičiek, leasingov, záväzkov. Z hľadiska časového ich delíme na:
a.) krátkodobý cudzí kapitál,
b.) dlhodobý cudzí kapitál.

Kapitál, ktorý využívame na podnikanie z hľadiska jeho nadobudnutia, musíme naň vynaložiť určité náklady, vzhľadom na to, či sa jedná o vlastné alebo cudzie zdroje. Tieto náklady sú v podniku dôležité z toho dôvodu, že nás zaujíma:
1. štruktúra kapitálu,
2. vo vzťahu ku kapitálu stanovujeme optimálnu kapitálovú štruktúru, ktorá nám umožňuje :
a.) minimalizovať náklady na kapitál,
b.) maximalizovať trhovú hodnotu.

Platí závislosť:
Podnik, ktorý sa nachádza v optimálnej štruktúre kapitálu vynakladá minimálne náklady na jeho nadobudnutie a maximalizuje svoju trhovú hodnotu.















3.1 Spôsoby výpočtu nákladov na jednotlivé druhy kapitálu
(kniha)
- náklad na cudzí kapitál:



i – úrok z úveru v %,
T – daňový koeficient.



- náklad kmeňového kapitálu:



Dk – ročná dividenda z kmeňovej akcie v Sk na konci prvého roka,
Ck – trhová cena kmeňovej akcie,
E – emisný náklad na jednu akciu,
g – očakávané konštantné zvýšenie dividendy v %.

- náklady nerozdeleného zisku:



- priemerný náklad na kapitál:


g – dividendový náklad,
Dk – ročná dividenda z akcie za I. rok.

Výpočet priemerných váh kapitálových nákladov (WACC – vážené náklady)






Dve vetvy finančného zdravia podniku





















































3.3 Zlaté bilančné pravidlo

Zlaté bilančné pravidlo existuje medzi majetkom a kapitálom.

I. OBLASŤ STÁLYCH AKTÍV
Správna relácia:

a.) resp.

- stav prekapitalizovanosti

b.) resp.

- stav podkapitalizovanosti


II. OBLASŤ BEŽNÝCH AKTÍV

a.) resp. - krátkodobý cudzí kapitál.

- stav prekapitalizovanosti

b.) resp. - nekrytý dlh.

- stav podkapitalizovanosti

4. Čistý pracovný kapitál


Vzťahy vzájomnej podmienenosti medzi rentabilitami výroby, majetku a kapitálu môžeme analyzovať pomocou tzv. DU PONTOVÝCH ROVNÍC. Podstata Du pontových rovníc vyplýva z toho, že ide o horizontálny rozklad rentability aktív a rentability vlastného kapitálu.

I.



II. , kde je stupeň samofinancovania podniku,

III.
Pákový efekt – finančná páka
Zvýšenie podielu cudzích zdrojov na celkovom kapitály má pozitívny vplyv na zvýšenie RVK len vtedy, ak podnik dosiahne vyššiu RCK v porovnaní s veľkosťou efektívnej úrokovej sadzby prijatých úverov. , kde UM je úroková miera.
5. Meranie efektívnosti kapitálu

Používame jedenásť ukazovateľov:

1.)

2.)

3.) (Eginty ratio = ukazovateľ samofinancovania)

4.)

5.)

6.)

7.)

8.)

9.)

10.)

11.)

cudzí kapitál = požičaný kapitál = PK = D












Základné pojmy
Kalkulovanie je činnosť alebo presne vymedzený súhrn postupov, skúmania a zoraďovania informácií, ktoré sa týkajú výpočtu spotreby a zhmotnenej práce (vlastné náklady – mzdy, energia) na kalkulačnú jednotku podľa určenej štruktúry zložiek ceny, prípravy predpokladov na návrh budúcej ponukovej trhovej ceny, vyčíslenia efektov z používania výrobkov u odberateľov, kontroly štruktúry ceny realizovaného výrobku, hľadanie rezerv v znižovaní vlastných nákladov.
Kalkulácia je výsledok kalkulovania, ktorý vyjadruje výšku nákladov, prípadne ďalších zložiek ceny podľa rámcovo určenej štruktúry, ktorá je jednotková pre všetkých (vzorce).
Teória a prax používa rôzne druhy kalkulácie.

Kalkulačný systém
Druhy kalkulácií Metódy kalkulovania
Nákladové Cenové
I. z hľadiska času:
a.) predbežné:
- plánová,
- operatívna, Normové
- prepočtová.
b.) výsledné (skutočné). 1. štruktúra:
• náklady,
• zisk,
• množstevný rabat,
• marža,
• skonto,
• daň z pridanej hodnoty. 1. delením:
- s jedným radom ekvivalentných čísiel,
- s dvoma a viacerými radmi ekvivalentných čísiel,
- prirážka (nepriame náklady a prirážkové kalkulovanie),
- v združenej výrobe.

2. postupné metódy:
- fázová metóda,
- stupňová metóda.

3. normová metóda kalkulovania vlastných nákladov výroby.

4. zákazková metóda kalkulovania

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
5. variabilných a fixných nákladov.

II. z hľadiska štruktúry nákladov:
a.) priebežná – zachytáva vstupy v členení podľa položiek kalkulačného vzorca (bez použitia kalkulačnej položky polotovaru vlastnej výroby).
b.) postupná – vyjadruje spotrebované polotovary vlastnej výroby alebo iné výkony z predchádzajúcich stupňov alebo fáz výrobného procesu.
2. štruktúra cenovej kalkulácie je diferencovaná:

a.) vo výrobnej firme,
b.) v obchodnej firme.

III. z hľadiska spôsobu zostavovania:

a.) kalkulácia úplných nákladov (absorbčná kalkulácia),
b.) kalkulácia variabilných nákladov (neúplná kalkulácia)


Kalkulačná jednotka predstavuje nositeľa konkrétnych úžitkových vlastností a rozlišujeme:
- individuálne fyzické jednotky (kg, m, l, budova, sústruh, …),
- hromadné jednotky, tie sa dajú vyjadriť peňažnými jednotkami ako výkony uskutočnené za určitý čas (objem realizovaného výkonu za rok, objem realizovaných produktov),
- určité práce a služby, ktorých rozsah a kvalita nie sú merateľné.

Kalkulačný výkon predstavuje merateľnú jednotku úžitkovej hodnoty, na jej tvorbu treba vynaložiť určité množstvo živej a zhmotnenej práce (používame vtedy, keď nie je možné použiť pojem výrobok alebo tovar; pri kalkulovaní služieb). Rozlišujeme výkony externé a interné. Externé sú podnikové, určené k predaju, k realizácii, tvorbe hodnôt, interné sú vnútropodnikové.

Kalkulačný úsek je časť výroby podniku, ktorá produkuje určitý typ výrobku (pšenica, chov dobytka, …) a kalkulačná položka predstavuje jednotlivé zložky nákladov.

Kalkulačný systém zahŕňa metodológiu a metodiku zostavovania kalkulácií a spôsoby ich využívania.

Kalkulačný vzorec predstavuje postup, poradie nečítavania kalkulačných položiek pri kalkuláciách. Delíme ich na:
a.) typové  všeobecný,
b.) odborové  pre RV alebo ŽV.

Všeobecný kalkulačný vzorec:
Poradové číslo Kalkulačná položka Sk
a b c
1. Priamy materiál …
2. Priame mzdy .
3. Ostatné priame náklady .
4. Náklady na technický rozvoj
Výrobná (prevádzková) réžia .
5. - výrobná réžia technologická,
- všeobecná výrobná (prevádzková) réžia. .
6. Vlastné náklady výroby (t.j. riadok 1-6) .
7. Správna réžia .
8. Vlastné náklady výkonu (riadky 1-7) .
9. Odbytové náklady .
10. Úplné vlastné náklady výkonu (riadky 1-9) .
11. Zisk (strata) .
12. Základná cena …

Podstata kalkulácií
Keďže výroba sa u viacerých podnikov vyznačuje mnohostrannosťou (poľnohospodárstvo), ak podnik produkuje viac výrobkov a služieb musíme presne vedieť, koľko ho stojí výroba každého druhu výrobku, či služby (zrna aj slamy). Informácie o tom koľko stojí výroba ako celok za podnik poskytuje účtovníctvu výsledovka. Z nej je možné zistiť celkové náklady podniku. Z účtovníctva, ale nemôžeme zistiť koľko stojí výroba jednotlivých druhov výrobkov. Preto uskutočňujeme kalkulačné výpočty, ktorých obsahom je výpočet nákladov na jeden druh výrobku a až na jednu jednotku určitého výrobku.

Triedenie nákladov:
• prvotné náklady (externé),
• druhotné náklady (interné).

Prvotné náklady: nájomné, dane, poistné, náklady na pohonné hmoty, energia.
Druhotné náklady: opravy a udržiavanie vo vlastnej vnútropodnikovej činnosti.

Úlohy kalkulácie vychádzajú zo základných ekonomických cieľov firmy:
1. umožňujú plánovať a sledovať vývoj nákladov a ich štruktúry, zisku, prípadne ďalších zložiek cien na jednotlivé výkony, porovnávať náklady podľa skupín, druhov výrobkov, podnikov, a aj v medzinárodnom meradle a poskytujú podklady na odhaľovanie rezerv.
2. poskytujú podklady kontrolným orgánom na sledovanie úrovne spotreby zhmotnenej a živej práce na výkony.
3. poskytujú podklady na vypracovanie návrhov ponukových trhových cien.
4. poskytujú špecifické informácie pre vnútropodnikové a podnikové riadenie (podnikový manažment),
5. oceňovaním spotreby práce, výkonov a nedokončených výkonov a výrobkov prehlbujú uplatňovanie zásad podnikového a vnútropodnikového rozpočtu.

Kalkulácie plnia tieto úlohy diferencovane podľa určeného účelu ako aj podľa podmienok každého podniku.

Príklad na výpočet kalkulácie:
Pšenica:
4 Hnojivá vyrobené:
Rozvrhovanie nákladov na vlastné hnojivá
Kalkulačný úsek Skutočná výmera v ha Koeficient Prepočítaná plocha v ha Podiel nákladu na KU
Pšenica 205 1,0 205 (205 * 1) 327 (1.595 * 205)
Raž 72,5 1,0 72,5 116 (1.595 * 72,5)
Jačmeň jarný 38 1,0 38
Zemiaky skoré 15 2,0 30
Zemiaky neskoré 12 2,0 24
Kukurica na siláž 129 2,0 258
Liečivé rastliny 10 1,0 10
Lucerna 16 1,0 16
Ďatelina 76 1,0 76
Ostatné VRK 35 1,0 35
Lúky 550 1,5 275
Pasienky 1090 0,25 272,5
 2248,5 1312 2.095.000

Produkcia maštaľného hnoja: 20.950 * 100 = 2.095.000,-  celkový náklad s hnojením.
20.950 = t
100 = cena 100 Sk/t
1312 = hnojená plocha
2.095.000 : 1312 = 1596,798  náklad na 1 ha prepočítanej plochy

Podiel nákladov na kalkulačný úsek: 1596 * 205 = 327.344
9. stĺpec 38% zo 7. stĺpca

Ostatné priame náklady – druhotné 15.stĺpec

Traktor (7.011 : 25.039) = 0,28 nákladu na 1 hod.
2.653 * 0,28 = N (tis.Sk)

Kombajn (287 : 283) * 200 = 203

Nákladné autodoprava (6.896 : 19.702) * 586 (hod)











Režijné náklady
KÚ Priamy náklad Nepriamy náklad
Výrobná réžia Správna réžia
Pšenica 2.783 (17.stĺpec) 320 61
Raž 1.810 217 42
Jačmeň jarný 2.100 241 46
Kukurica na siláž 2.837 325 62
Zemiaky skoré 1.400
Zemiaky neskoré 1.950
Liečivé rastliny 410
Lucerna 380
Ďatelina 510
Ostatné VRK 690
Lúky 740
Pasienky 510
RV bežného roka 16.200 1.857
Dojnice 13.809 387
Teľatá do 3 mesiacov 1.500
Mladý chovný dobytok 2.950
Vysokoteľné jalovice 2.200
Výkrm HD 4.800
Ošípané výkrm 2.500
Nosnice 1.000
Základné stádo oviec 218
Živočíšna výroba 28.977 820
Pomocné činnosti 6.750
Stavebná činnosť 1.500

Nákladná doprava 2.400 6.750
Traktory 2.319
Kombajny 531
Pridružené výrobky 3.100
Obchodné činnosti 2.061
11.911 1.244

Výrobná réžia = 2.873 * 0,115 = 320

 režijný náklad na 1 Sk priamych nákladov.



Výrobná réžia: 13.809 * 0,028 = 387



stĺpec 25:
produkcia spolu 2.904; zrno 2.604 ………90% 90% zo 3.164 = 2.848; slama …………...10%

stĺpec 26: 2.848 : 882 = 3,229 * 1000 = 3.229
stĺpec 29: (840 * 3.229) * 1000
stĺpec 30: realizačná cena 3.300 Sk 3.300 * 840
stĺpec 34:



Metódy kalkulácie vlastných nákladov
Do roku 1992 sa používali štyri druhy metód:
a.) metóda delením, tzv. priama metóda,
b.) metóda odpočítacia,
c.) metóda rozčítacia,
d.) metóda kombinovaná.
Používali sa z dôvodu viacerých výsledných produktov na jeden kalkulačný úsek (pri pšenici zrno aj slama, pri dojniciach mlieko, teľatá i maštaľný hnoj).

a.) Metóda delením je najjednoduchšia metóda, uplatňuje sa v tých kalkulačných úsekoch, kde je spravidla výsledkom výroby jeden produkt:


b.) Odpočítacia metóda – do roku 1992 sa používali stále zúčtovacie ceny, tzn. že sa nezohľadňovali skutočné náklady, výrobky sa delili na hlavné a vedľajšie. Po roku 1992 sa stále zúčtovacie ceny zrušili, zaviedli sa vnútropodnikové ceny, ktoré vyjadrovali vlastné náklady na produkciu, prestalo sa rozlišovať čo je hlavný a čo vedľajší výrobok, všetky výrobky boli rovnocenné a oceňujú sa v skutočných vlastných nákladoch.

c.) Rozčítacia metóda – vlastné náklady v kalkulačnom úseku sa rozdeľujú na jednotlivé výrobky pomocou pomerových čísiel.

d.) Kombinovaná metóda – nepoužíva sa. Používala sa pri špeciálnych výrobách, napr. pri chove oviec.

Skonto – zľava, ktorú poskytuje exportér pri promptnej alebo skoršej platbe za dodávku. Môže sa uskutočňovať percentuálnou zrážkou z ceny na faktúru.

Marža – (výsledok z predaja), rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou, medzi úrokovou sadzbou pre úvery a úrokovou sadzbou pre vklady pri investíciách, burzovou cenou tovaru a maximálnou cenou za tovar.

Ážio – je rozdiel medzi nominálnou hodnotou a burzovou hodnotou. Opak je disážio.

Rabat delíme na:
- vernostný (stály zákazníci),
- sezónny,
- obratový,
- množstevný,
- zavádzací,
- špeciálny (pri úsilí preniknúť na zahraničné trhy),
- vzorkový.