EKOLOGICKÉ PROBLÉMY DNEŠKA A ŽIVOT BUDÚCICH GENERÁCIÍ

Otázka ekológie je dnes stále odkladaná a nezodpovedaná. V celom vývoji sa človek prispôsoboval podmienkam prostredia ako ostatné živočíchy, ale na rozdiel od nich ich začal postupne aj aktívne meniť, prispôsobovať svojím potrebám. Prečo vlastne toto pevné puto s prírodou stále porušujeme? Sme naozaj taký sebestačný? Príroda mam dala dary. Začali sme ich využívať na uspokojovanie svojich potrieb. Postupom wwwantiskolask civilizácie sme jej pripravili také škody, z ktorých sa bude dlho spamätávať. Človek objavil nové zdroje, zariadenia, procesy, ktoré vo veľkom množstve devastujú a ničia všetko okolo nás.
Do ovzdušia sa dostáva veľa nečistôt, ktoré ovplyňujú ľudské zdravie, spôsobujú úhyn živočíchov vo voľnej prírode a u hospodárskych zvierat sa prejavuje znížená produkcia mlieka, mäsa. Znižuje sa tiež intenzita fotosyntézy u rastlín, mení sa ich stavba listov, znižuje odolnosť. Stúpajúce množstvo dusičnanov môže mať za náledok topenie ľadu na póloch a rozširovanie tropického podnebia.
Ani rieky už nie sú také čisté a priezračné. Namiesto rýb v nich plávajú odpadky. Znečisťovanie potokov, riek a morí spôsobuje znehodnotenie morského pobrežia, hynutie živočíchov a rastlín. Nemôžeme sa už tejto problematike ďalej vyhýbať, lebo vplyv človeka na okolité prostredie nadobúda globálny charakter. Mnohí pokladali dary prírody za nevyčerpateľné, ale dokedy z nich bude človek ešte čerpať? Stále viac z nej berie a jeho vklad je minimálny. Pomaly sa napĺňa ten čas, keď nám príroda nebude môcť poskytnúť zo svojich zásob. A čo potom bude s nami ďalej?
Zabúda sa na to, že zásoby treba doplňovať a preto sa nesmieme len nečinne prizerať na to, ako sa naša krásna planéta mení na spustošenú krajinu.
V záujme zachovania existencie by mal každý začať naprávať svoje chyby a dlhy voči prírode, ale nie len slovami, lebo tie tomuto problému nepomôžu, ale skutkami, aby sme zachránili to veľké bohatstvo, ktoré nám príroda zverila. Musíme ho chrániť a zveľadovať aj pre ďalšie generácie.