ekologia

Podľa zrnitosti pôdy (textúra) delíme pôdy na:


Ľahké (piesočnaté)
Stredné (hlinité)
Ťažké (ílovité)

Pôdne typy - Pôdné typy sú hlavnými pôdnými predstaviteľmi pri klasifikácii pôd. Zodpovedajú komplexu vlastností určitého typu krajiny. Najvýznamnejšie vlastnosti pôdného typu sú textúra pôdy, podiel ústrojnej hmoty a výmenná schopnosť živín.

KLÍMA

Klíma - je komplexom najdôležitejších abiotických faktorov, ktoré určujú charakter pevninových ekosystémov. Klímu definujeme ako priemerné každoročne sa opakujúce poveternostné podmienky: teplotu, zrážky, žiarenie, vlhkosť, pohyby a tlak vzduchu.

Podľa polohy daného priestoru vzhľadom k rovníku rozlišujeme:


Tropické podnebie
Subtropické podnebie
Mierne podnebie
Chladné podnebie
Polárne podnebie

Krajiny v blízkosti oceánov vykazujú prímorskú (oceánickú) a krajiny vnútrozemské zase kontinentálnu (vnútrozemskú) klímu.

Tieto veľkoklímy (makroklímy) sa diferencujú na regionálne mezoklímy, ktoré určuje:


Nadmorská výška
Morfologické pomery
Prevládajúci smer a intenzita vetrov


Organizmy sú stále vystavené pôsobeniu prostredia, prosperujú len vtedy, ak im prostredie spĺňa existenčné požiadavky. Životné prostredie tvoria abiotické (fyzikálne) a biotické činitele. Oboje pôsobia v zložitých vzájomných vzťahoch.

Biotické faktory prostredia - ide o všetky faktory prostredia, ktoré sa týkajú správania sa živých organizmov či už vnútrodruhovo alebo medzidruhovo.


Medzi hlavné biotické faktory prostredia patria:
Vnútrodruhové vzťahy

Vnútrodruhové vzťahy sú prevažne priaznivé, len pri premnožení druhu sa menia na antagonistické. Prílišná hustota vedie ku kompetícii (konkurencii), napr. premnožená kultúra baktérií vyčerpá živiny v svojom médiu a jej exkrečné splodiny pôsobia inhibične až autointoxikačne. Podobne nahustený porast rastlín vedie k ich vzájomnému potláčaniu. Kalamitne premnožené bylinožravce si navzájom požierajú potravu atď.

Potravné spoločenstvá

Sú založené na sústredení jedincov istého druhu na potravnom substráte, napr. škodcov na rastline, mrcinožravcov na mrcine. Dokonalejšie formy takéhoto zoskupenia poskytujú účastníkom určité výhody, napr. kŕdle vtákov a rýb spája aj prvok istého zvýšenia bezpečnosti pred útočníkmi. Niektoré vtáky (kormorány pelikány) a cicavce (vlky, hyeny, dingo ...) sa združujú do poľovných spoločenstiev a naháňajú korisť vo svorkách.

Nocľažné spoločenstvá

Vychádzajú z využívania vhodného miesta na spoločné prenocovanie. Takto sa správajú netopiere, krkavcovité, sýkorky, kačice atď. Nocľažné spoločenstvá často prechádzajú do zoskupení viacerých príbuzných druhov, napr. pri netopieroch alebo divé holuby a hrdlička poľná často nocujú spoločne.


Prezimovacie society

Majú podobný princíp ako predchádzajúce, t.j. ich účastníkom vyhovujú rovnaké miesta na zimnú inaktivitu, napr. samotárske včely sa sústreďujú v norách hlodavcov, čo je predstupňom sociálneho správania včiel. Na zimovanie sa združujú aj salamandry, žaby, hady, netopiere atď.

Sťahovacie society

Môžu byť vyvolané dostupnou potravou, rozmnožovacím pudom alebo premnožením druhu.

Potravné sťahovanie býva podmienené sezónnymi zmenami počasia, pre ktoré živočíchy putujú za potravou alebo za vodou, napr. ťahy vtákov medzi zimoviskami a liahniskami.

MEDZIDRUHOVÉ VZŤAHY

Medzidruhové vzťahy - vzťahy medzi rôznymi spoločne žijúcimi druhmi sú produktom dlhého vývoja, môžu byť relatívne nezávislé (indiferentné, neutrálne), alebo pozitívne závislé (probióza a symbióza) alebo antagonistické (konkurenčné, parazitické a koristnické). Tieto formy vzťahov však nie sú nemenné a presne ohraničené, ale často do seba v rôznej miere prechádzajú.

Rozlišujeme tieto medzidruhové vzťahy:


Neutrálne vzťahy

Symbióza

Antibióza


TROFICKÉ VZŤAHY

Trofické vzťahy - organizmy pre svoje životné deje musia z prostredia prijímať materiál a energiu v podobe výživy, ktorú rozdeľujeme na autotrofnú a heterotrofnú.

Rozlišujeme tieto základné trofické vzťahy:


Autotrofná výživa

Heterotrofná výživa