Eisriesenwelt: Najväcšia ladová jaskyna na svete

Eisriesenwelt: Najväcšia ladová jaskyna na svete
Vysoko nad mesteckom Werfen je brána do sveta ladu a tmy. Až 42 km dlhý jaskynný
systém chodieb, dómov a jaskýn, ležiaci v Tennenskom pohorí v západnej stene
Hochkogelu južne od Salzburgu v Rakúsku. Vlastný jaskynný systém je vhlbený do
skaly, vnútrajšok systému je vyplnený ladom. K tomuto poetickému pomenovaniu
prispela iste bohatá výzdoba ladových veží, stien, ihiel, stlpov, kaskád, ladových kôp
vysokých až 25 m a dalších zaujímavých útvarov. Jaskyne vo vápenci vznikli pred vyše
2 miliónmi rokov a ladová výzdoba sa tvorí dodnes.
Rozmery tejto najväcšej ladovej jaskyne na svete sú skutocne udivujúce. Chodby,
dómy a labyrinty Eisriesenweltu sa vetvia do vzdialenosti viac než 40 km2. Jej predná
cast dlhá asi 1 km je pokrytá 30 000 m2 ladu, dosahujúceho miestami hrúbku až 20
metrov.
Kde sa nachádza?
Tennengebirge- Tennenské pohorie
V rakúskych Alpách, na juh od Salzburgu sa vypína vápencový masív Tennenské
pohorie.
Okrem toho, že po jeho úbocí vedú dve lanovky, nezdá sa nicím výnimocný .A predsa
sa v nom skrýva cudesný labyrint vápencových jaskýn, ktorých steny krášli
rozprávková ladová výzdoba z jemných cencúlov, v mnohom predstihujúca krasovú
výzdobu.
Je to asi 60 km2 velké plošinové krasové pohorie bohaté na jaskyne. Je oddelené od
pohoria Hagen riekou Salzach- najdlhším prítokom Inn. Pozostáva predovšetkým zo
škridlicového vápenca. Od roku 1982 je chránenou prírodnou rezerváciou . Známym sa
stalo práve vdaka ladovej jaskyni, tzv. Eisriesenwelt-„Svet ladových obrov“. Najvyšším
vrchom je Raucheck- 2430 m n.m. Sú tu rôznorodé nadzemné a podzemné krasové
útvary (doliny, jaskyne..) ,na druhy bohatá alpská flóra (encián, orchidea...) a fauna
(motýle, vretenice, salamandry alpské, vela druhov vtákov..)- a tie tvoria toto pohorie
jedinecným a originálnym na celom svete.
Právne zvláštnosti: zakázané sú pristátia lietadla mimo letiska pre turistické úcely.
Ako sa tam dostaneme?
Eisriesenwelt je dosiahnutelný cez Salzachtelskú hradskú cestu, dialnicu A10 alebo
vlakom do stanice Werfen. Z trhoviska vo Werfene približne 40 km južne od Salzburgu,
vedie 5 km dlhá asfaltová príjazdová cesta ( bez poplatku) k parkovisku. Horská cesta
má maximálne stúpanie do 21 % a bola v posledných rokoch podstatne zrenovovaná.
Je prejazdná pre osobné autá bez výnimky obojsmerne. Dokonca už nie je problém ani
s príjazdom autobusov (ak nepresahujú dlžku 14 metrov). Pre neskúsených horských
vodicov je k dispozícii pravidelná autobusová doprava z Werfenu (samozrejme za
poplatok). Z parkoviska sa dá dostat nenárocnou turistickou cestou za 20 minút k
stanici lanovej dráhy vo výške 1 076 m n.m., kde sa nachádza malá oddychová chata.
Lanovkou sa prekoná cca 500 metrové prevýšenie a ocitnete sa pri horskom hostinci
„Dr. Oedl Haus“ . Odtial je už viditelný jaskynný portál- vchod, ku ktorému sa dá peši
dostat za 20 minút.
História tohto labyrintu jaskýn, prví prieskumníci
Ešte koncom 19. storocia bol vstup do jaskyne na neprístupnom a strmom horskom
úbocí Hochkogelu známy snád len tunajším lovcom a pytliakom. K pomerne neskorému
objaveniu jaskyne nesporne prispelo aj to, že velký vstupný otvor do jaskyne v
nadmorskej výške 1641 m nie je z údolia vidiet. Až v roku 1879 salzburský
prírodovedec Anton von Posselt-Czorich prenikol asi 200 m hlboko do temnoty jaskyne.
Hoci o svojom objave podrobne napísal do casopisu vtedajšieho Alpského spolku,
nevenoval jaskyni nikto pozornost a upadla do zabudnutia. Až zaciatkom 20.storocia
zakladatel salcburského jaskyniarstva Alexander von Mörk spoznal význam von
Posseltovho objavu. Prvá skutocná expedícia do jaskyne v roku 1913 prekonala vo
vlastnorucne vyrobených potápacských oblekoch podzemné jazero Sturmsee za
prednou zaladnenou castou jaskyne a otvorila tak cestu k preskúmaniu celého 40 km
dlhého jaskynného labyrintu.
Preco je jaskyna plná ladu?
Ako je možné, že sa práve v tejto jaskyni vytvorila silná vrstva ladu, zatialco v iných
jaskyniach je síce chladno, ale lad v nich nie je? Je to vdaka polohe vo vhodnej
klimatickej a výškovej zóne. Pokial sa jaskyna nachádza vo výške 1400 až 2000 metrov
n.m. a vdaka prúdeniu vzduchu v jaskyni v zime trochu mrzne a v lete naopak, sú
podmienky pre jej trvalé zaladnenie priam ideálne. V jaskyni k vytváraniu bizarných a v
priebehu casu sa meniacich ladových útvarov prispieva aj prúdenie chladného vzduchu.
Vo vysokých jaskynných komínoch a úzkych priechodoch medzi jednotlivými chodbami
obcas pocut kvílivú meluzínu. Tajomné skucanie vetra kdesi v neznámych útrobách skál
naznacuje, že 40 kilometrov objavených chodieb má svoje pokracovanie.
V lete je do systému jaskyne nasávaný vzduch otvormi na vrchole pohoria, prúdi
jaskynou, ochladí sa v nej a fúka von vchodom, ktorý je najnižším bodom jaskyne. V
zime naopak stúpa vzduch z jaskyne, kde je relatívne teplejšie než vonku, jej hornými
otvormi von. Tento cyklus je oproti striedaniu rocných období trochu oneskorený, a
preto je v jaskyni najchladnejšie na jar. Voda po tisícrocia preniká pórovitým vápencom
najmä pri výdatných jarných daždoch a topení snehu. Kedže v podzemí zostáva stále
chladný vzduch a jeho teplota nikdy nevystúpi nad bod mrazu , voda sa neodparuje,
ale mrzne v najrôznejších, casto fantastických tvaroch. Najspodnejšia cast jaskynného
systému je vdaka tomuto efektu zároven najchladnejšia, a preto sa práve tu vytvorila
asi jeden kilometer dlhá súvislá ladová vrstva.
Zaciatky turizmu
Ako postupoval v 20. rokoch výskum celého jaskynného systému, rástol aj jeho
význam pre turistický ruch. Samotný prístup k jaskyni je nemenej obtiažny než
putovanie jej najatraktívnejšou a pomerne dobre prístupnou zaladnenou castou, a tak
sa zacala zároven s budovaním prvých chodníkov vnútri jaskyne stavat aj poriadna
pešia cesta. V tej dobe na nedalekej skale zvanej Achselkopf vznikol tiež turistický
útulok, dodnes známy ako Dr.-Friedrich-Oedl-Haus. Viac než 25 rokov bol prístup k
jaskyni z údolia rieky Salzach možný len peši. V rokoch 1952 až 1954 bola v dolnej
casti cesty k jaskyni vybudovaná jednosmerná uzucká cesta ,spociatku len so štrkovým
povrchom. Asfaltového povrchu sa dockala až v roku 1964 a náležité úpravy a
rozšírenie pre obojsmerný prechod automobilov a vybudovanie parkoviska pre 300
osobných áut až v roku 1974.
Najstrmšia lanovka v Rakúsku
Nápad vybudovat osobnú visutú lanovku z údolia Salzachu k jaskyniam spadá už od
doby pociatku sprístupnenia jaskyne. Medzivojnová hospodárska kríza a s nou aj
stagnácia turistického ruchu však plány na nárocnú investíciu prekazili. Myšlienka ožila
znovu až zaciatkom 50. rokov.Správca a prevádzkovatel jaskyne spolocnost
Eisriesenwelt G.m.b.H. sa rozhodla postavit lanovku v najobtiažnejšom úseku medzi
Wimmerovou chatou a Dr. Oedl-Hausom. Dve pôvodne len 6 miestne kabínky tu na
trati dlhej len 720 m prekonávali 510 m výškového rozdielu. Prepravná kapacita
lanovky bola 120 cestujúcich za hodinu.
V najstrmšom mieste dosahuje lanovka sklon 120 promile. Dodnes je to osobná visutá
lanovka s najväcším sklonom trati v Rakúsku. Len vo Švaciarsku by sme našli ešte
strmšiu dráhu medzi Stechelbergom a Mürrenom so sklonom 169 promile. Lanovku
Eisriesenwelt vtedy postavila viedenská firma Simmering-Graz-Pauker AG v spolupráci
s nemeckou firmou Pohling. V rokoch 1977/78 bola lanovka celkovo modernizovaná a
vybavená väcšími kabínami pre 15 osôb. Hodinová prepravná kapacita sa tak zvýšila na
250 cestujúcich v každom smere, co je v náväznosti na možnosti prehliadky jaskyne
optimálny pocet.
Návštevníka asi napadne, preco nebola postavená lanovka priamo z údolia Salzachu
širokou skalnou úžlabinou rovno do miesta ležiaceho na vrstevnici asi 100 m od vchodu
do jaskyne. Z hladiska techniky lanových dráh sa táto výhodná trasa ku stavbe lanovky
priam ponúka. Odpadla by tým nutnost budovat vozovku niekam do polovice cesty k
jaskyni a potrebné parkovisko pre osobné autá sa mohlo namiesto v prudkom svahu
zriadit jednoducho na rovine dole v údolí. Súkromná spolocnost Eisriesenwelt G.m.b.H.
však mohla hlavne v povojnových rokoch investovat len tolko, kolko sa z hladiska
návratnosti financií formou vstupného do jaskyní zdalo ako reálne. Stavbu dlhšej a tým
aj podstatne drahšej lanovky s väcšími stanicami, kabínami a so silnejším pohonom by
spolocnost nebola schopná financne zvládnut.
Prehliadka jaskyne ako pred 75 rokmi
Ludí, zvyknutých na krasovú výzdobu jaskyne, obrovské bizarné ladové útvary a
neprítomnost „klasických“ krasových útvarov trochu prekvapia. Dalšou zvláštnostou je,
že v jaskyni nie je dodnes nainštalované elektrické osvetlenie. Preto každý druhý
návštevník pri vchode obdrží karbidovú lampu, ktorá skoro všetkým po otvorení
vstupnej brány do jaskyne prievanom vzápätí zhasne. Ochotný sprievodca vám ju
samozrejme zapáli znovu.
Zvlášt zaujímavé miesta potom pocas svojho výkladu osvetluje horiacim horcíkovým
drôtom , v ktorého intenzívnom lesknúcom sa svetle vyniká modrastý tón ladovej
výzdoby na pozadí docervena, dooranžova a dožlta sfarbených stien jaskyne. So
zavedením elektrického osvetlenia sa nepocíta ani dnes. Jednak preto, aby elektrické
vedenie, reflektory a predovšetkým svetlom spôsobený rast zelených rias nenarušovali
vzhlad ladovej výzdoby, ale predovšetkým preto, aby návštevníci neboli ochudobnení o
zážitky podobné tým, ktoré v iných sprístupnených jaskyniach mali len ich objavitelia.
Vstup do jaskyne
Už zdaleka vidno mohutný jaskynný vstupný portál 20 metrov široký a 18 metrov
vysoký. Celkový jaskynný systém sa rozprestiera na ploche približne 42 km2,z coho je
však len 1 štvorcový kilometer pokrytý ladom. Tento úsek zodpovedá aj verejnosti
sprístupnenej casti prehliadky. Vo vnútri jaskyne vládne pocas letných mesiacov
priemerná teplota okolo 0°C,preco sa odporúca použit pocas asi hodinovej prehliadky
teplé oblecenie.
Posseltova sien
Priamo za vchodom do jaskyne prekvapí klzký, hladký ladový povrch. Jaskynné steny
ukazujú ladové kaskády každej velkosti.Po prekonaní prvej prekážky na konci vstupnej
jaskyne sa otvára carovná ladová ríša rozprávkových obrov zo severských ság. Ukáže
sa obrovská ,150 metrov dlhá a 40 metrov široká Posseltova sien.
Posseltova veža
Popri Posseltovej veži – velký ladový stalagmit v strede Posseltovej siene- sa clovek
ocitne na schodisku, ktoré je ladovcovým podkladom zakotvené v skale a vedie k
Posseltovmu krížu, ktorý je oznacovaný za obratné miesto objavitela Antona Posselta.
Velká ladová bariéra
Velký násyp,od 20 do 25 metrov vysoký, najúžasnejší bod prehliadky.Nad touto
bariérou vedie jaskyna uzuckým priechodom do Hymirovej siene. Predstavuje zónu
najintenzívnejšieho rastu ladu v Eisriesenwelte a je takmer úplne vyplnená ladom.
Hymirova sien
Najobjemnejší a najmohutnejší útvar jaskyne, hrad Hymir , sa s rozsahom 40 m
vyvyšuje v strede siene. Bezprostredne po Hymirovej sieni nasleduje Niflheim, na
ktorého východnej stene sa nachádza ladový organ iskriaci smaragdovou zelenou,
nazvaný tiež závoj Friggas.
Po stenách sa valia vodopády ladu a z podlahy vyrastajú ladové stlpy podobné
kyjakom.Na strope možno pozorovat velmi pekné ladové kryštály niekedy dosahujúce
výšku aj 10 metrov. Pocas letných mesiacov sa spätne vyvíjajú.
Dóm Alexandra-von-Mörka
Po krátkej pešej chôdzi sa návštevník ocitne v dóme Alexandra-von-Mörka. Tento
objavitel dal jaskyniam romantický názov. Pripomínali mu tajuplný svet starých ság, a
preto ich pomenoval Eisriesenwelt- Svet ladových obrov. Tento ladový svet zostal
navždy aj jeho svetom. Pri jednom z neskorších prieskumov zahynul a v
severozápadnej casti najkrajšieho dómu, ktorý nesie jeho meno ,je uložená urna s jeho
popolom, ako si sám pred smrtou želal. Dóm patrí so svojimi rozmermi 60 metrov
dlžka, 30 metrov šírka a 35 metrov výška k najväcším miestnostiam jaskynného
systému. Pozoruhodný je Mörkov ladovec- 8 metrov vysoký ladový múr, pri ktorom sú
zretelne viditelné vrstvy námrazy.
Ladový palác
Pár krokmi sa návštevník ocitne v najvzdialenejšej casti prehliadky- ladovom paláci.
Ten sa nachádza zhruba 1 km vo vnútri hory a 400 m pod zemským povrchom. Palác je
poslednou sienou väcšieho súvislého zaladneného povrchu.
Prehliadka sa tu obráti a za hodinu sa ocitnete spod zeme opät na dennom svetle.
Pred návštevou zopár informácií
- otváracia doba- prevádzka jaskyne a lanovej dráhy je od 30. apríla do 26. októbra
denne od 9.00 do 15.30 (posledná prehliadka); dlžka je približne 1 hodina a 15 minút.
Na návštevu by si mal ale záujemca vyhradit minimálne 3-4 hodiny.
-je odporúcané obut si pevné topánky a teplé oblecenie, lebo teplota v lete sa pohybuje
zväcša pod nulou,
- je zakázané vstupovat do jaskyne bez kompetentných sprievodcov ,nakolko
Eisriesenwelt je pod ochranou pamiatok
-jaskyna je sprístupnená aj domácim zvieratkám, ale neodporúca sa ich návšteva kvôli
obrovskému množstvu schodov v jaskyni
-rodicia sú zodpovední za svoje deti a je len na nich, ci si trúfajú poslat ich na relatívne
dlhú pešiu túru chladnou jaskynou
-pocas návštevy jaskyne sa celkovo prekonáva 134 metrov vertikálne, co zodpovedá
približne chôdzi schodiskom velkého výškového domu .Aj tu musí každý sám vediet
odhadnút svoje schopnosti a výdrž, pretože prehliadka je aj fyzicky nárocná.
Bezpochyby sa to vyplatí!
-ZÁKAZ fotografovania a kamerovania neslúži len k vyšším tržbám obchodov so
suvenírami a pohladnicami; každých 6 minút zacína pocas vrcholnej sezóny nová
prehliadka, ktorej priebeh je precízne naplánovaný . Nevyhnutné spomalenie a zdržanie
pri hladaní vhodného objektu na fotenie a nastavenie vhodného osvetlenia alebo
prípadné dobíjanie kamery by tento rytmus narušilo. Aj oslnovanie ostatných
návštevníkov bleskom fotoaparátu , zataženie prostredia v jaskyni nepozorným
odhodením obalov z filmu a ohrozenie odskakujúcimi osobami do ladovej výzdoby hrajú
dôležitú úlohu. Preto: dodržujte predpis v záujme všetkých.
-aj pocas horúcich letných dní sa odporúca navštívit ladovú jaskynu. Práve vtedy
pôsobí panoramatický pohlad z jaskynného portálu krajšie a zmena medzi svetlom a
tmou je pri peknom pocasí obzvlášt pôvabná.
- samozrejme v okolí jaskynného systému sa návštevníkom priam núkajú lákavé
ponuky okolitých hostincov a reštaurácií, ktoré ponúkajú okrem obcerstvenia
vyhliadkové terasy , z ktorých možno sledovat celé údolie
-školení alpinistickí pútnici sa dostanú za 1,5 hodiny na plošinu nad Eisriesenweltom :
cesta na Hochkogel odbocuje tesne pred vchodom do jaskyne pri prameni Poldi.
-aj mohutný hrad Hohenwerfen zo skorého stredoveku nachádzajúci sa nedaleko v
doline je lákavým výletným cielom pre turistov
Momentálne je jaskyna kvôli vysokej alpskej polohe a obrovskému lavínovému
nebezpecenstvu pre verejnost uzavretá. Od 1.mája tohto roku bude opät otvorené
denne.