egypt

Egypt leží medzi Stredozemným a Červeným morom na hranici Afriky a Ázie. Podľa starodávnej povery je Egypt darom Nílu. Jeho úrodné naplaveniny umožnili vznik jednej z najstarších civilizácií sveta a tiež najväčšiu koncentráciu obyvateľov na svete. Stavba Suezského prieplavu v rokoch 1859 -1869, spájajúceho Stredozemné more s Indickým oceánom, výrazne umocnila strategickú polohu Egypta.
Štátne usporiadanie

Štátnym zriadením Egypta je republika. Oficiálny názov je Egyptská arabská republika. Prezident Husní Mubarak stojí v čele ministerstva obrany a je vrchným veliteľom ozbrojených síl. Prezident tiež menuje radu ministrov a predsedu vlády. Egyptské národné zhromaždenie sa skladá z volených poslancov jednotlivých oblastí. V rade "Shura Council" je 140 členov volených a 70 menovaných.
Zemepisné údaje

Väčšinu Egypta zaberajú monotónne púštne pustatiny. Aj napriek tomu možno územie rozdeliť do štyroch geografických oblastí. Asi 2/3 plochy krajiny predstavuje prevažne vápencová plošina, ktorá sa skláňa od sudánsko - lýbijských hraníc, kde skalné vrcholky dosahujú takmer 2000 m, k severu do veľkej Kattárskej preliačiny a na východ do údolia Nílu. Táto rozsiahla oblasť je hlavne v nižšie položených častiach pokrytá Lýbijskou púšťou. Nílske údolie deliace územie Egypta na dve časti je len 8-16 km široké. Až pri Káhire sa Níl začína vetviť do širokej delty rozprestierajúcej sa na pobreží od Alexandrie (na západe) po Port Said (na východe). Na hornom toku vzniklo výstavbou 111 m vysokej Asuánskej priehrady rozsiahle Násirovo jazero, ktoré zaplavilo údolie vo vzdialenosti 300 km až na územie Sudánu.
Súbežne s Nílom a Červeným morom

Sa tiahne dlhé pohorie tvorené zerodovanými vápencovými a pieskovcovými plošinami a masívy, pokryté na miernejších západných svahoch Arabskou alebo tiež Východnou púšťou. Jeho východná časť na hraniciach so Sudánom je považovaná za výbežok Etiópskej vysočiny. Najsevernejší výbežok Červeného mora tvorí Suezský záliv spojený s Port Saidom pri Stredozemnom mori 195 km dlhým Suezským prieplavom. Východne od prieplavu leží trojuholníkový Sinajský polostrov vyplnený prevažne kamenitou vápencovou plošinou. Tá sa na juhu dvíha do žulových pohorí s najvyššími vrcholmi Egypta Gebel Katherina a Gebel Sinaj. Severnú časť pokrýva púšť a pozdĺž pobrežia sa tiahne úzka nížina. Prevažná časť Egypta má vnútrozemské suché a teplé púštne podnebie.
V zime

Klesá teplota na púšti v noci pod bod mrazu. V priemere prší len 7 dní v roku a to v zimnom období. Len severné pobrežie má miernejšie stredomorské podnebie. V Egypte nie sú žiadne lesy. Palmové háje a porasty duny thébskej sa vyskytujú v oázach a pozdĺž Nílu, kde sa tiež darí niektorým vodným rastlinám, predovšetkým rákosiu. Väčšina púšti je holá ale v Arabskej púšti na východe bežne rastú tamarišky, mimózy a suchomilné trávy. V údolí Nílu sa mnoho druhov sťahovavých a ďalších vtákov živí rozmanitými rybami. V nílskej delte žijú diviaky, líšky, volavky a ibisy. Púštnu zver zastupujú gazely, hyeny, šakaly, množstvo hlodavcov, škorpiónov a hmyzu.