Egypt

Egypt
Egypt
1. HISTÓRIA
Egyptský štát a egyptská civilizácia patria k najstarším na svete a údolí Nílu je
považovaná za jednu z hlavných aktérov svetovej kultúry. Názov Egypt je odvodený od
staroegyptského slova Chétkaptah, t. j. Pevnost ducha Ptahova. K hustému zaludneniu
dolného toku Nílu došlo prvý krát na konci paleolitu, asi 10 000 rokov pred naším
letopoctom, ked celá severná Afrika sa menila na savanu a púšte, iba brehy Nílu
poskytovali vhodné podmienky pre trvalé osídlenie. V neolitu, ktorý v Egypte zacína asi
v 7. tisícrocí, nastáva prechod k produktívnemu hospodáreniu, i ked je spojená s
loveckou cinnostou. V tejto dobe sa zacína pestovat pšenica a proso, chovat dobytok,
ovce a osly. Do roku 3700, sú kladené pociatky spracovania kovu, používajú sa kovové
nástroje, ktoré umožnili rýchlejší rozvoj hmotnej kultúry, výroby keramiky i výrobe
textilu a kovových nádob. Z pôvodných asi 40 malých štátov sa vytvorili dve silné
politické centrá, v Dolnom i v Hornom Egypte, ktorá viedla medzi sebou boje. Na konci
tohto obdobia sa objavujú i prvé hieroglyfické obrazy. 1.2 Doba dynastická 3100-332
p. n. l.
Dejiny starého Egypta sa obvykle delia na niekolko období na 30 dynastií:
- najstaršia ríša /3100 – 2700/ - zjednotenie Horného a Dolného Egypta, boli položené
základy k jednotnému zavodnovaciemu systému pod štátnu kontrolu a boli vybudované
prvé mestá ako politické strediská. V období Najstaršej ríše boli položené základy
egyptského náboženského systému, v nom bol vládca /faraón/ považovaný za boha,
rovnako z toho sa rozvinul kult rôznych božstiev a vytvorila sa zvláštna trieda knazov,
ktorí boli vlastníkmi velkého majetku a vplyvu.
- stará ríša /2700 – 2250/ III. až IV dynastia, bolo obdobím, v ktorom sídlila
centralizácia a byrokracia štátu. Najväcšieho rozmachu dosahuje stavebná cinnost, kde
vznikajú velké a známe pyramídy u Gíze (Snefruova, Cheopsova a Chefrénova).
Stavajú sa velké chrámy bohu Ré. Egypt sa stáva významnou mocnostou Predného
východu, sú z neho podnikané výpravy do Ázie a Líbie. Za VI. dynastie nastáva úpadok
vzrastá moc úradníkov a provincných správcov, ktorí si získavajú od faraóna rôzne
výsady. V tejto dobe sa však dostavuje i velký rozvoj výtvarného umenia.
- Nasledujúca perióda je známa ako prvé prechodné obdobie (VII. až XI. dynastia,
2250 – 1991). Je to obdobie pre ktoré je charakterizované sociálnymi prevratmi,
vnútornými zmätkami, rozpadom ríše na jednotlivé provincie.
Období Strednej ríše – boli casti Egypta opät zjednotené pod jedinou vládou a k ríši
bola pripojená bola i Núbia, bohatá zlatom, slonovinou a ebenovým drevom.
Amenhotep I. dovršil reorganizácia štátnej správy, bojoval úspešne s Krétania, podnikol
výpravy do Palestíny, upevnil obchodný styk so štátmi ázijského kontinentu. V tomto
období dosahuje vrchol i egyptská veda: zachovalo sa mnoho spisov lekárskych,
matematických, geometrických, astronomických, zacínajú i pociatky teoretického
myslenia. Zdokonaluje sa tiež technika výroby skla, zavodnovacích strojov, výroba
cukru a pod. V tomto období vznikajú i velké triedne rozpory, zväcšuje sa pocet
neslobodných obyvatelov a otrokov. Krátko pred zánikom XII. Dynastie vypuklo velké
postavenie chudobných, k nemu sa pripojili i otroci. Od roku 1786 zacína tzv. druhé
prechodné obdobie. Najvýznamnejšie udalosti tejto doby bol vpád ázijských Hyksósov,
ktorý sa zmocnili nadvlády nad Dolným Egyptom, zatial co Horný Egypt im platil
poplatky. Avšak prešla vláda do rúk jednotlivých provincných správcov. Hyksónská
okupácia priniesla do Egypta všeobecné používanie bronzu a rad nových zbraní.
Oslobodenie Egypta vyšlo opät z juhu, kedy sa podarilo zjednotit, Egyptania sa naucili
ovládat nové zbrane a postupne v tažkých bojoch vyhnali Hyksónov zo zeme. Nová ríša
(XVIII. až XX. Dynastia, 1575 – 1087) bolo obdobím významného ekonomického
pokroku, použitie bronzu umožnilo další rozvoj výrobných prostriedkov. Niektoré
plodiny boli možné obrat dvakrát do roka, bolo zavedený chov koní a používanie
kolesových vozidiel pre dopravu. V dobe známych vládcov ako štyroch Amenhotepov,
Thutmósa I., královná Hatšepsowet a Tutanchamóna, došlo k úplne obnove ríše a
obrane zeme bola prenesená mimo hranice, do Palestíny a Sýrie a do Núbia. Zároven
sa rozvíjajú obchodné styky a diplomatická cinnost. V tejto dobe boli postavené velké
stavby v Karnaku, Luxoru, Abú Simbelu, kolosálne sochy a mnoho skalných hrobov.
Egypt postupne stráca nadvládu v Ázii a s casti i Núbii. Je to však súcasne obdobie
velkého rozkvetu krásnej literatúry a vedy /spisy matematické a lekárske, zostavenie
prvých hodín, máp hviezdnej oblohy, topografické plány atd./ Období od konca Novej
ríše až do obdobia dobytia zeme Alexandrom Velkým sa nazýva neskoršie obdobie. Je
to perióda úpadku, rozdelenie zeme, vpádu z cudzincov. Amónovi knazi sa stávajú
všemocnými vládcami, chrámy sa osamostatnujú ako hospodárske jednotky. Egypt bol
niekolkokrát okupovaný Asýranmi a bol nútený bojovat s núbijskou ríšou Napatov. V 7.
storocí sa podarilo založit poslednú samostatnú dynastiu, zbavenú od cudzej nadvlády.
Rozvíjajú sa styky s Gréckom a Feníciou. Za faraóna Neka oboplávali Fenícania v
egyptských službách Afriku od východu k západu. Význam staroegyptskej civilizácie a
kultúry pre svetové dejiny je nesmierny. Z egyptského písma sa vyvinula znacná cast
dnes bežne známych grafických systémov. V Egypte boli položené základy niekolkých
vedeckých odvetný a technologických postupov. Grécka a rímska civilizácia vdacila za
mnohé priame vplyvy z nílskeho údolia a ich prostredníctvom sa niekolko prvkov
egyptskej vzdelanosti stali majetkom celého ludstva.
2. HLAVNÉ MESTO: CAIRO
3. PRÍRODNÉ BOHATSTVO
Egypt je zemepisne africkou a národnostne, kultúrne a politicky arabskou zemou
Stredného a Blízkeho východu. Egyptské územie leží v severovýchodnej casti Afriky a
Sinajským polostrovom zasahuje okrajovo do Ázie. Hranice medzi oboma kontinentmi
tvorí Suezský preplav. Egypt leží medzi 24o a 36o východnej dlžky a 22o a 31o
severnej šírky. Klimaticky patrí medzi subtropické zeme. Na severu tvorí jeho
prirodzenú hranicu Stredozemné more (995 km), na západe susedí Egypt s Líbiou, na
juhu zo Sudánom, na východe vytvára najdlhší opät prirodzenú hranicu s Cerveným
morom (1941 km), menšia cast východnej hranici pripadá na Akabský záliv a Izrael.
Rozloha Egypta je 1 002 000 km2. Však len 36 000 km2 egyptského územia je súvislé
osídlených. Asi dve tretiny obyvatelstva sú sústredení v nílskej delte a ostatná tretina v
nílskom údolí. Ázijská cast Egypta meria zhruba 56 000 km2. Z hladiska zemepisného
sa Egypt delí na tri základné oblasti:
1. Nílske údolie
2. Arabská púšt
3. Líbyjská púšt
4. PODNEBIE
Podnebie v Egypte je v lete horúco a sucho, mierna zima avšak cím viac sa
približujeme k hraniciam tím sú vodné zrážky castejšie.
5. POVRCH A VODSTVO
Egypt má len jednu rieku - Níl, tá je však je najväcšou riekou Afriky ale aj druhou
najdlhšou riekou na svete. Okrem toho má velký význam i pre niektoré zberné oblasti
ako Tanzánia, Kena, Uganda, Etiópia. Prirodzený prietok sa kolíše medzi 555 m3/sek. a
6435 m3/sek. Budovaním priehrad s nádržami je nílska voda zadržovaná pre suchšie
oblasti a zároven sa tím zem chráni pred záplavami. Vysoká Asuánská priehrada
zaistuje plnú reguláciu nílskych vôd. Údolie rieky Nílu je velmi úzke - 2 až 15 km. Za
hranice jeho zavlažovacieho územia zacína ostrá hranica púšt. 6. NERASTNÉ
BOHATSTVO
Egyptské nerastné bohatstvo nie je velké. Hospodársky význam majú predovšetkým
fosfát, železo, mangánová a hliníková ruda, nafta.
Menej významným je kaolín, azbest, baryt, sóda, síra, pre stavebníctvo vápno,
vynikajúca je žula a pieskovec, porfyr, mramor, alabaster, bazalt, diorit. Sol sa získava
z ložísk odparovaním morskej vody. Tradicné klenotníctvo využíva domáci drahý
kamen.
7. FAUNA A FLÓRA
Zvieratá a rastlinstvo sa v jednotlivých egyptských oblastiach velmi líšia podla
prírodných podmienok. V zavlažovaných oblastiach a tam, kde sú podmienky pre
pastvu, prevládajú prevažne hospodárske zvieratstvo a polnohospodárske plodiny. Z
hospodársky dôležitých zvierat treba uviest hovädzí dobytok, byvoly, osly, ovce, kozy,
sliepky, husi, holuby. Polodivoko žijú blízkosti ludských osídiel macky a psy. Z plodín
pestujú hlavne pšenicu, jacmen, ryžu, kukuricu, šošovicu, hrach, bavlnu, lan, cukrovú
trstinu, podzemnicu olejnú, sezam, zemiaky, cesnak, hlávkový šalát, olivy, pomarance,
baklažán, špenát, papriku, broskyne, hrušky, citróny, mandarínky, jahody, banány a
pod. Zelenina a ovocie sú síce na trhu celorocne vo velkom výbere, ale ich vitamínová
hodnota a podiel nerastných látok je pomerne malá. Kvety sa v Egypte pestujú pre
okrasu i na predaj. Darí sa tu mnohým druhom kvetín, predovšetkým ružám, jásminu,
oleandrom, narcisom, karafiátom, fialkám a laliám. V oblastiach hospodársky
nevyužitých sa vyskytujú divoko žijúce šakaly, hyeny, líšky, antilopy a gazely, muflóny,
kozorožce. Na južnom území krajiny je velký pocet hadov, z plazov sa dalej vyskytujú
jaštery, v Níle žijú krokodíly. Z vtákov je charakteristický pelikán, dudok. Je tu i velký
pocet drobného spevavého vtáctva. More poskytuje znacné množstvo rýb i vodných
živocíchov. Hmyz nemá príliš velmi široké druhové spektrum, je však obtiažne svojím
velkým výskytom.
8. OBYVATELSTVO
Pôvodný Egyptania boli hamitského pôvodu, zložený z mnohých kmenov. Kde a odkial
Egyptania pochádzajú nie je preukázané. Už vo staroveku dochádzalo k miešaniu s
obyvatelstvom iných etnických skupín, iných kontinentov a iných rás, predovšetkým
nadvlády Libijcov, Núbijcov a Peržanov, v prítomnosti i vplyvu prítomnosti velkého
množstva zajatých otrokov zo susedných krajín. Najvýznamnejšie obdobie prenieslo
príchod semitských Arabob z Arabského polostrova. Odhaduje sa, že ich po roku 641 n.
l. prišlo v niekolkých vlnách asi 100 000. Arabovia sa s domácim obyvatelstvom rýchlo
zmiešali, takže dnes je velmi tažké nájst pôvodného obyvatela. V 19. a 20. storocí sa
na pobreží zacali usadzovat opät Gréci a Taliani, v mestách v menšej miere Anglicania
a Francúzi. Väcšina Egyptanov sa v súcasnosti sa považuje za Arabov a to vzhladom,
jazykom i kultúrou. 9.
NÁBOŽENSTVO
Pôsobením velkého množstva etnických skupín v Egypte je pomerne znacné množstvo
náboženstva a cirkvi. Väcšina Egyptanov sú však moslimovia. Z nich zasa väcšina sú
sunniti, oznacenie za pravoverného moslima, avšak šíitov je velmi málo, ostatní sa
považujú za kacírov, odpadlíkov. Pocet krestanov sa odhaduje na 6 miliónov. Väcšinou
patria ku pravoslávnej, katolíckej ci protenstanská. Islam je náboženstvom
najrozšírenejším, ale jeho úloha ako rozhodujúci determinant svetového názoru
pomerne rýchlo slabne a to i cez niekolko pokusov jeho poderného myslenia.
10. JAZYK
Jediným úradným jazykom je arabština. Väcšina inteligencie ovláda v rôznych stupnoch
anglictinu, ktorá je povinným predmetom na výberových školách, technické obory sa
prednášajú výhradne anglicky. Staršia generácia spravidla ovláda francúzštinu a
dodnes sú v mestách francúzske lýceá, kde absolventi ovládajú francúzštinu. Ostatné
jazyky sú málo rozšírené. Arabština je jazykom semitským. V základných rysoch bola
arabština determinovaná jazykom koránu. V 8. storocí sa dostalo jej gramatické
spracovanie v tejto podobe ju v celej arabskej ríši používali rozšírených stykoch s
Európou sa slovná zásoba arabštiny obohacuje o technické výrazy a terminológiu
moderných vied. Vedla jedného spisovného jazyka, spolocného všetkým Arabom od
Maroka až po Jemen, existujú živé hovorové dialekty, líšiace od miesta k miestu niekde
i velmi znacne. Spisovná arabština od hovorenej odlišuje, co sa udržuje umelou
starostlivostou, je jazykom, ktorému sa Arabi musia ucit a ich vedomosti sa odlišujú od
vzdelania. Spisovnou Arabštianou sú písané knihy všetkých druhov, používajú sa v
tlaci, korešpondencii, vyhláškach. Hovorí sa v rozhlase, prednáškach na vysokých
školách a všade tam, kde je treba odborná terminológia. V dennom styku sa však
bežne nepoužíva, odpúštajú si to aj niektoré rozhlasové stanice, aby im porozumeli i
menej vzdelaní poslucháci. 11. MENA
Menovou jednotkou je egyptská libra. 12. ZÁSTAVA
Zástava sa skladá z 3 farieb: cervenej, bielej, ciernej a v strede sú zlaté orly
13. ÚZEMNÉ CLENENIE
Egypt je rozdelené do 26 govermentov. Geograficky sú rozdelený nasledovne:
1. Horný Egypt
2. Centrálny Egypt
3. Severný horný Egypt
4. Velké Kairo
5. Prieplavová zóna
6. Delta
7. Alexandria a Matrouh
14. EKONOMIKA
V súcasnosti Egypt kladie velký dôraz na plánovanie ekonomiky a sociálneho vývoja.
Podla toho je rozdelený na plánovacie obdobie, ktoré sa uskutocnilo po 5rokoch a je
rozdelený na 3 casti /1982-1987, 1987-1992, 1992-1997/.
Objektívny plán pre rok 1997:
- zvýšenie hrubého domáceho produktu
- zlepšenie produktivity
- redukovat bilanciu deficitného obchodu
- skrátit výdavky rozpoctu a rozšírit bázu súkromných majitelov
- poistit rovnováhu dopytu zásobách
- zlepšit výkonnost oblasti squat
Ekonomické reformy:
- pripustit reálny a ideový vzrast pre Egyptské komodity
- fáza politiky - adaptovat na ekonomiku - liberalizácia a trhových mechanizmus
V krajine dominuje polnohospodárstvo. Za posledné roky nastal nárast pri exporte.
Štátny rozpocet: - bol nasledovný za roky 1997/1998:
Nárast nového rozpoctu z LE 77.5 billionov na LE 83.3 billionov, z coho vyplýva že
narástol o 7.5%. Medzi jednotlivé odvetia ako sú školstvo, kultúra služby sa rozdelilo L
E 29.8 billion, co bolo o 36% viac ako po minulé roky. Pridalo sa LE 4.6 billionov na
medicínu a zdravotníctvo nasledujúcom roku tu nastal poskles o 10%.
15. MEDZINÁRODNÝ OBCHOD A MEDZINÁRODNÁ KOOPERÁCIA
Vývoj bilancie za roky na medzinárodnej úrovni 1991/92-96/97:
Celkový výsledok z rokov 1991/92 LE 63 billionov a v roku 96/97 to predstavovalo LE
96.3 billion. Co sa však týka obchodnej bilancie deficit z 1991/92-96/97 bol zo LE 17
billionov na LE 34 billionov pricom to je nárast o LE 17 billionov, v komodite importu
z LE 33 billionov na LE 51.3 billionov a v komodite export z LE 16.2 billionov v roku
91/92 na LE 17.33 billionov v roku 96/97.
V dopravných službách vzrástol z LE 0.3 billionov na LE 0.7 billionov. Medzinárodné
korporácie a spolupráce za roky 1996/1997
Za tieto roky Egypt aktívne spolupracoval na medzinárodnej úrovni so Arabskými
štátmi, je vyvinutá úzka spolupráca medzi susednými štátmi. Takisto casto
spolupracuje s WTO (the World Trade Organization), ako aj s USA, Európskou úniou,
Africkými krajinami ako aj z Áziou.
16. POLNOHOSPODÁRSTVO
Polnohospodárska produkcia : produkcia cukru 13,575,000 ton, zeleniny 15,821,000
ton a ovocia 6,269,000 ton, rýb 400,000 ton. Významná produkcia sa sústreduje
predovšetkým pri spracovaní rýb, výskum a vývoj v polnohospodárskej oblasti. 17.
DOPRAVA
Doprava sa predovšetkým sústreduje na more, sú tu vybudované prístavné v
Alexandrii, Dekheile, Damiette and Port Saide, v letoviskách dominuje jachting,
využívajú sa letiská i cestná doprava. Návštevníci tejto krajiny sa radi povozia po
tradicných tavách.