Egypt

Egypt
OFICIÁLNY NÁZOV: Egyptská arabská republika - Gumhúríjat Misr al-Arábija
PREZIDENT: Husní Mubarak
ŠTÁTNE ZRIADENIE: pluralitná republika prezidentského typu s jednokomorovým
zhromaždením
GEOGRAFICKÁ POLOHA: Severovýchodná Afrika, Ázia, Sinajský poloostrov
ROZLOHA: 997 739 km2
NAJVYŠŠA HORA: Džebek Katherina 2 637 m
NAJDLHŠIA RIEKA: 6 690 km, v Egypte asi 1 600 km
OBYVATELSTVO: 58 850 000 (1994)
HLAVNÉ MESTO: Káhira (Al-Qáhira, Cairo) 7 750 000,
aglomerácia s Gízou 18 000 000
DALŠIE VELKÉ MESTÁ: Alexandria/Al-Iskandaríyah 3 600 000 obyvatelov,
Gíza/Al-Jizah 2 500 000 obyvatelov,
Šubrá el-Chejma 925 000 obyvatelov,
Port Said/Búr Said 475 000 obyvatelov,
Tanta 450 000 obyvatelov,
Mansúra 425 000 obyvatelov
ÚRADNÝ JAZYK: arabcina
ETNICKÉ ZLOŽENIE: egyptskí Arabi 98,5 %, ostatní 1,5 %
ŠTÁTNE NÁBOŽENSTVO: islám
NÁBOŽENSKÁ PRÍSLUŠNOST: sunnitskí muslimovia 94 %, krestania 5,9 %
MENA: 1 egyptská libra (EGP) = 100 piastrov = 1000 milimov
ŠTRUKTÚRA HDP: polnohospodárstvo a rybolov 19,5 %, tažba 3,2 %,
priemysel 19,0 %, stavebníctvo 6,0 %, služby 52,3 %
EGYPT
Pred 9000 až 5000 rokmi pred n. l. bola Sahara pokrytá rozsiahlymi plochami luk a
lesov s množstvom jazier a riek. Potom, okolo roku 4500 pred n. l. zacala vysychat.
Sahara sa zacala menit na púšt. V Egypte žili ludia s tmavou pokožkou, ciernymi vlasmi
a zelenými ocami - Egyptania. Boli na svoju krajinu velmi hrdí a vo svojom jazyku ju
nazývali Kemet - milovaná (obrábaná) zem. Tento národ bol velmi vzdelaný a už v
antike bol považovaný za kolísku ludstva.
Zemepisné údaje
Poloha
Egypt sa rozkladá v severovýchodnej casti Afriky (medzi 22 a 32 stupnom zemepisnej
šírky) na Sinajskom polostrove a niekolkých ostrovoch v Golfskom zálive a Cervenom
mori. Na severe je ohranicený Stredozemným morom, na východe Cerveným morom a
Izraelom (255km), na juhu susedí so Sudánom (1273 km) a na západe so s Líbyou
(1150 km). More tvorí hranicu dlhú 2 450 km.
Vlastný Egypt je, tak ako sa hovorilo, darom Nílu. Jeho úrodné náplavy umožnili vzniku
jednej z najstarších civilizácii a taktiež najväcšej koncentrácií obyvatelov na svete. V
niektorých chudobnejších štvrtiach Káhiry sa tiesni na ploche jedného km2 viac než
100 000 ludí. Stavba Suezského prieplavu spojujúceho Stredozemné more s Indickým
oceánom, strategickú polohu Egypta výrazne umocnila.
Povrch
Povrch Egypta je rovinatý, iba na východe má vrchovitý charakter. Väcšinu Egypta
tvoria monotónne púštne pustatiny.
Napriek tomu môžeme jeho územie rozdelit do štyroch geografických oblastí:
Dolina a delta Nílu, ktorú oddeluje Líbyjská púšt na západe od Arabskej púšte na
východe a ázijská oblast (Sinajský poloostrov).
Pomerne úzka dolina Nílu(1-3 km na juhu a 20-25 km na severe) sa hlboko zarezáva
do vyzdvihnutých plošín obidvoch púští, v blízkosti ústia sa rozširuje a tvorí rozsiahlu
deltu (približne 24 000 km2) rozprestierajúcu sa na pobreží od Alexandrie na západe po
Port Said na východe. Na hornom toku vzniklo výstavbou 111 m vysokej Asuánskej
priehrady rozsiahle Násirove jazero, ktoré zaplavilo údolie do vzdialenosti 300 km až na
územie Sudánu. Je to hlavné územie osídlenia (98,9 % všetkého obyvatelstva) a
polnohospodárskej výroby. Oblast delty sa od staroveku volá Dolný Egypt, oblast doliny
Horný Egypt.
Líbyjská púšt je pokrytá pieskom, štrkom a kamenmi. Znižuje sa od sudánsko –
líbyjských hraníc, kde skalné vrcholky dosahujú takmer 2000 m, zo 700 - 1 000 m n.
m. na juhozápade, na 350 až 500 m n. m. v strede a 100 – 250 m n. m. na severe. V
depresívnych prepadlinách sú oázy. Najhlbšia je preliacina Kattara (133 m pod hladinou
mora.
Súbežne s Nílom a Cerveným morom sa tiahne dlhé pohorie tvorené s erudovanými
vápencovými a pieskovcovými plošinami a masívmi, pokryté na miernejších západných
svahoch Arabskou alebo tiež Východnou púštou. Jeho juhovýchodná cast hraníc so
Sudánom je považovaná za výbežok Etiópskej vysociny. Najvyšším bodom je Šajid
(2187m n. m.).
Najsevernejší výbežok Cerveného mora tvorí Suezský záliv, spojený s Búr Saídom pri
Stredozemnom mori 195 km dlhým Suezským prieplavom. Východne od prieplavu leží
trojuholníkový Sinajský poloostrov vyplnený prevažne kamenistou vápencovou
plošinou, ktorá sa na juhu zdvíha do žulového pohoria s najväcšími vrcholmi Egypta
Džebel Katherina a Džebel Sinaj. Severnú cast pokrýva púšt a pozdlž pobrežia sa tiahne
úzka nížina.
Podnebie
Takmer celé územie Egypta leží v suchom subtropickom pásme. Prevažná cast jeho
územia má vnútrozemské suché a horúce púštne podnebie. Vplyv Stredozemného mora
zasahuje iba deltu vdaka vetrom vanúcim od mora. Rozlišujeme tu dve rocné obdobia.
Letné obdobie bez zrážok trvá od mája, kedy teploty dosahujú aj 46°C (v tieni). Zimné
obdobie trvá od novembra do apríla. V zimnom období sa teploty pohybujú na severe
okolo 20°C a na juhu 30°C. Nastávajú tu tiež aj nocné mrazy. Teplotné rozdiely medzi
dnom a nocou sa pohybujú okolo 18°C. V púšti môže nastat teplotný rozdiel až
40°C(pocas dna cez 40°C a v noci okolo 0°C). V Egypte prší v priemere iba 7 dní v
roku. Priemerné rocné zrážky sú od 220 mm (Alexandria) a 33 mm na juhu od Káhiry,
po 3 mm v oblasti Asuánu. Na púšti prší len raz za niekolko rokov. Na jar vanie vietor
Chamsín obycajne od marca do mája s prestávkami 50 dní, ktorý vytrvalo zo Sahary
prináša horúci vzduch, prach a púštne búrky. Iba severné pobrežie má miernejšie
stredozemné podnebie.
Po výstavbe Asuánskej priehrady a zvýšeným výparom sa i v Hornom Egypte môžete
stretnút s daždom.
Vodstvo
Níl
V dôsledku nedostatku zrážok, Egyptská arabská republika takmer nemá riecnu siet.
Níl je jedinou stálou egyptskou riekou. So svojou dlžkou 6671 km (táto dlžka je
pocítaná aj s riekou Kangerou, samotný Níl má potom 5584 km) je najdlhšou riekou na
svete (povodie Nílu je 2 881 000 km2). Pramení severovýchodne od jazera Tanganika
na území Burundi a preteká cez Burundi, Rwandu, Tanzániu, Ugandu, Sudán a Egypt,
kde ústi do Stredozemného mora rozsiahlou deltou s dvoma hlavnými ramenami
(rozloha delty je 22 000 km2). Do doby než sa spojí s Modrým Nílom ma tok Nílu
niekolko názvov. Ruvyronza, Ruvuvu, Kagera, L.Ekerewe, Victoria Nile, Albert Nile,
Bahr al Jabal (Horský Níl), Bahr al Abyad (Biely Níl) a Nahr an Níl. Dvakrát rocne
prináša Níl Egyptu záplavy, a to v júni a v októbri, ktoré sú spôsobené zosilnením
prítokov Modrého Nílu a Atbary. V tejto dobe prináša na svojich vlnách obrovské
množstvo nánosov. Vdaka výstavbe priehrad v Asuáne je však jeho tok silne
regulovaný. Prvá Malá Asuánska priehrada bola postavená v roku 1902 a v roku 1971
bola dokoncená druhá Asuánska priehrada Saad el-Ali pri Asuáne. Zachytáva približne
160 mld. m3 vody a tak sa Nílske záplavy dostávajú len do tohto rozlahlého umelého
jazera. Priehrada sa tiež nazýva Násirovo more. Níl je tiež hlavnou dopravnou tepnou
Egypta. Suezský prieplav - strategická vodná cesta
Myslím si, že Suezský prieplav si zaslúži našu pozornost. Tento prieplav slúži hlavne
pre plavbu velkých kontajnerových lodí, avšak doprava od izraelského obsadenia Sinaja
nedosiahla pôvodnú úroven. Pre najväcšie moderné supertankéry je prieplav
nesplavný. Spojenie medzi Stredozemným a Cerveným morom ako prvý navrhol a
vyprojektoval francúzsky diplomat a inžinier Ferdinand Marie Vicomte de Lesseps (1805
až 1994). Pri výstavbe prieplavu vo výške morskej hladiny medzi Port Saidom a
Suezom bolo využité jazero Timsáh a velké jazero Buhejrat el-Murrat (Horúce jazero).
De Lesseps, ktorý na výstavbu kanála v rokoch 1859-1869 osobne dohliadal, vytvoril
medzinárodnú spolocnost pod francúzsku kontrolu, ktorá uzavrela s osmanským
miestokrálom v Egypte zmluvu o prenájme na 99 rokov. Výstavba prieplavu zacala v
roku 1859 a bola ukoncená v roku 1869. Dokoncený prieplav bol 160 km dlhý a menej
než 6m hlboký. Od tejto doby bol niekolko krát prehlbený a rozšírený kvôli tomu, aby
vyhovoval stále väcším plavidlám.
Britská vláda sa neustále usilovala o podiel na správe prieplavu, ktorý krátil o 10 000
km obchodnú cestu do Indie a juhovýchodnej Ázie.
V roku 1875 si Anglicania zaistili 44% akcií spolocnosti, ktorá bola vo vlastníctve
vicekrála. Medzinárodná zmluva z roku 1888 zaistila prieplavu neutralitu. Európsky
zásah v prieplave, ktorý Prezident Násir v roku 1956 znárodnil, bol spôsobený chybným
rozhodnutím uzavriet izraelským lodiam záliv Akaba. Dna 29. septembra uskutocnil
Izrael za medzinárodných protestov inváziu do Egypta, zatial co britské a francúzske
vojská obsadili brehy prieplavu. Coskoro miesto nich nastúpia sily OSN a Izrael sa po
zaistení prístupu do zálivu Akaba stiahol. Prieplav tak zostal v Egyptských rukách, ako
životne dôležitý zdroj príjmu pre Násirovu ambicióznu politiku. V roku 1967 uzavrel
Násir opätovne záliv Akaba. Blesková izraelská odpoved znicila väcšinu egyptských
leteckých síl ešte na zemi. Šestdennou vojnou Izrael ovládol tiež Sinajský polostrov a
dalšie hranicné oblasti.
Prieplav bol uzavretý – v skutocnosti tvoril hranicu medzi frontmi dvoch protivníkov. V
roku 1973 izraelské sily odrazili spolocný útok egyptských a sírijských vojsk, ktorým sa
podarilo prieplav prekrocit. V roku 1974 došlo ku dohode o odpútaní síl, ale navrátenie
Sinaja Egyptu bolo dokoncené až po dohodách v Camp Davide v roku 1981. Neskôr v
roku 1975 bol prieplav vycistený od potopených lodí a znovu otvorený. Rozhodujúca
škoda však už bola napáchaná. Po ôsmich rokoch bol prieplav pre vela lodí (zvlášt
ropných tankerov) neprejazdný a naviac fungovali síce dlhšie, ale bezpecnejšie trasy.
Následná vojna medzi Iránom a Irakom (1980-1988) dopravu v nekludnej oblasti opät
obmedzila. Napriek tomu egyptská vláda realizuje plány na opätovné prehlbenie
prieplavu, umožnujúce prejazd pre tankery až do 3000 BRT (momentálne môžu plávat
lode s tonážou 150 000 ton) v nádeji, že tým obnoví jeho bývalú prosperitu.
Rastlinstvo, živocíšstvo a pôdy
Zvláštnostou Egypta je to, že sa tu nenachádzajú nijaké lesy. Rastlinstvo na púštach je
velmi biedne. Najviac porastov sa však vyskytuje v oázach pozdlž Nílu. Sú to hlavne
palmové háje a porasty dumy thébskej. Na nížinách rastie tamariška, mimózy,
suchomilné trávy a odrody paliny no v doline Nílu sú to len pestované rastliny. (bavlna,
obilie, cukrová trstina zelenina a ovocie). Všade nájdeme egyptský „strom života“ –
datlovú palmu, ktorá poskytuje rocne 64 – 100 kg sladkých plodov, zo suchých
palmových ratolestí a vetví pletú remeselníci rohože, ploty, ohrady a košíky na ovocie.
Darí sa tu aj vodným rastlinám ako je rákosie. Ked dnes prechádzame krajinou, vidíme,
že jednotlivé parcely na poliach sa zdajú malé.
Od pozemkovej reformy G.A.Násira je vlastníctvo pôdy obmedzené na 42 ha. Väcšina
usadlostí však hospodári na ploche zriedka väcšej ako je 0,4 ha.
V nílskej delte (v bažinách a lagúnach) žijú kanci, líšky, volavky, hyeny, šakaly a
množstvo hlodavcov, škorpiónov a hmyzu.
Nerastné bohatstvo
Hlavným nerastným bohatstvom Egypta je ropa, ktorá sa taží na pobreží Cerveného
mora. Známe sú ložiská na západnom pobreží Suezského zálivu, rafinérie ropy sú v
Káhire, Alexandrii, Sueze a v Port Saide. Fosfáty sa tažia v Kusejre, Safáge a v Silbáíji,
mangán v Abú Zeníme na Sinajskom poloostrove. Z mora sa získava kuchynská sol.
Taží sa aj železná ruda pri Asuáne, zemný plyn, azbest, síra, olovo, zinok, mangán,
vzácne kovy a málo uhlia. Ropa zo Suezského zálivu a Sinajského polostrova pokrýva
okolo polovice egyptského exportu.
Hospodárstvo
Ekonomika Egypta prežíva tažké casy v súvislosti s klesajúcou americkou pomocou
viazanou na vývoj politickej situácie na Blízkom východe, poklesom príjmov z ropy a
prevádzky Suezského prieplavu a cestovného ruchu. Táto situácia vedie k dalšiemu
zvyšovaniu obrovského zahranicného dlhu. Napriek tomu, Egypt je jednou z
najvyspelejších krajín Afriky. Významné postavenie má polnohospodárstvo.
Egyptskí farmári a polnohospodárstvo
Egyptania pestovali obilniny, ktoré boli základom ich obživy. Zemepisné podmienky
významne ovplyvnovali rast a povahu tejto civilizácie. Údolie Nílu má dve podstatné
vlastnosti. Na jednej strane je to velmi úrodná pôda, ktorá však musí byt dostatocne
zavlažovaná a každorocne zaplavovaná úrodným bahnom z Nílu, na druhej strane je to
nevyhnutná ludská práca. Egypt nie je krajina, kde by clovek nemusel pracovat a živil
by iba zbieraním plodov. Nie je to ani zem, ktorej obrábanie by pohlcovalo všetku
energiu. Táto krajina si vyžaduje prácu ludských rúk a mozgov, zato však dáva
mnohonásobný úžitok. Egyptskí farmári delili rok na tri obdobia: cas záplav, cas
sadenia a cas zberu. Vo väcšine pestovali pšenicu, melóny, figy, zeleninu a vinic. Pri
sadení šiel vpredu rolník robiaci do zeme brázdu a rozsýpajúci zrná. Za ním krácala
jeho žena s detmi a udupávali zrná do zeme.
Polnohospodárstvo dnes
Egyptské polnohospodárstvo má v údolí a delte Nílu k dispozícii 2,6 % plochy zeme,
ktorú tvorí zavlažovaná orná pôda. Obrábaná pôda existuje iba vdaka umelému
zavlažovaniu (dolina a delta Nílu). Po dokoncení Asuánskej priehrady umožnil zložitý
zavlažovací systém zúrodnenie nových plôch pôdy, najmä v provincii Oslobodenia na
západ od delty Nílu.
Vdaka klimatickým podmienkam sa na väcšine plôch zberá úroda 2-3 razy rocne. Preto
za efektívny pôdny areál možno pokladat okolo 4,3 mil. ha. Polné plodiny zaberajú 70
% obrábanej pôdy, zelenina 7,5 %, sady 4 %. Výlucne na chov dobytka sa využíva
18,5 % úžitkovej pôdy. Celkove však úžitková pôda zaberá sotva 3 % rozlohy krajiny.
Pestuje sa dlhovláknitý bavlník, kukurica, ryža, sorgo, pšenica, jacmen, cukrová
trstina, sezam, lan, olivy, podzemnica olejná, fazula, šošovica, rajciaky, kapusta,
cibula, citrusy, banány, palma datlová a kokosová, jablká, hrušky, broskyne, marhule,
vinic. a iné. Hlavnou oblastou pestovania bavlníka je Dolný Egypt, sorga, cukrovej
trstiny a cibule Horný Egypt. Polnohospodárska výroba však nekryje spotrebu mäsa,
ktoré je potrebné dovážat. V samotnom nílskom údolí zdaleka ešte nevytlacili tradicné
nákladné a tažné zvieratá – oslov, tavy, a vodných byvolov. Pretože je krajina pustá a
neúrodná a nájdeme v nej len málo pastvín, hraje chov hospodárskych zvierat len
podradnú rolu. Živocíšna výroba poskytuje iba 3 % hodnoty celkovej
polnohospodárskej produkcie. Chová sa hovädzí dobytok, byvoly, ovce, kozy, somáre,
tavy, kone aj hydina. Rozšírený je i lov rýb, koralov a morských húb. Hlavné vyvážané
produkty sú bavlna (62 %)., ryža, zemiaky a cibula. Priemysel
Z priemyslu je významný tažobný priemysel, chemický, petrochemický, hutnícky a
strojársky, výroba obrábacích a iných strojov, výroba elektrickej energie, cementu,
elektrotechnický a farmaceutický priemysel. Asuánska priehrada dodáva 1/5 až 1/4
elektrickej energie. Mohla by sa jej vyrábat omnoho viac, avšak požiadavky na
zavlažovanie obmedzujú jej produkciu. Väcšinu energie vyrábajú tepelné elektrárne.
Najdôležitejšími odvetviami však nadalej zostali textilný (najmä spracovanie bavlny,
juty a vlny), odevný a potravinársky priemysel (cukrovarnícky, výroba rastlinných
olejov), ktoré poskytujú viac ako polovicu celkovej hodnoty priemyselnej výroby.
Textilná výroba (Mahalla el-Kubrá, Alexandria, Káhira, Dimját, Kafr ed-Davár, Tanta)
kryje domácu spotrebu a cast výrobkov sa vyváža. V potravinárskom priemysle sú
významné cukrovary (Kóm Ombó, Edfú, Armand, Bolan), tabakové závody, liehovary,
pivovary a konzervárne. V tažkom priemysle sa na celo dostáva stále rozširovaná huta
v Helváne, výroba dusíkatých hnojív a fosforecnatých hnojív, montáž automobilov,
cementárne.
Najväcšie strediská priemyslu sú: Káhira, Alexandria, Port Said, Suez, Mahalla,
El-Kubrá, Helván.
Spolocnost
História
História Egypta siaha do obdobia, ked sa ešte nepoužívalo písmo, ale boli položené
základy egyptskej civilizácie. Stopy prvých ludských obydlí na hornatých okrajoch
Nílskeho údolia siahajú hlboko do staršej doby kamennej. Až v 6 tisícrocí pred Kristom
došlo k závažnej historickej zmene. Nositelia loveckých a zberacských kultúr sa usadili
- úplne zmenili spôsob života a zacali žit na jednom mieste. Sahara poskytovala ludom
v minulosti celkom uspokojivé zdroje obživy. Jej postupné vysýchanie však prinútilo
nomádske obyvatelstvo severnej Afriky, aby sa sústredili v oázach a v úrodnom
Nílskom údolí.
Prvé štátne útvary na území Egypta vznikali už v 4. tisícrocí pred n. l. Zjednotením
Horného a Dolného Egypta Stará ríša (asi 2700-2270 pred n. l.). Bolo to obdobie
stavitelov pyramíd, božích králov, ktorí si s vedomím existencie posmrtného života
stavali gigantické pohrebiská, aby si na vecné casy zaistili nesmrtelnost. Z tohto
obdobia pochádzajú známe v Gíze. Najznámejšie pyramídy, stavali ich z kamena, patrili
králom Cheopsovi, Chefrénovi a Mykerínovi. Historické pramene hovoria, že to boli to
krutí a despotickí vládcovia ktorí nútili lud k tvrdej práci pri stavbe pyramid. Ked sa
vysloví „Egypt“, každému sa hned vynoria v mysli pyramídy. Pyramídy patrili k divom
sveta už v dobe staroveku. Ludia odjakživa obdivovali ich dokonalý tvar a vynikajúcu
stavebnú techniku. Gigantické hrobky doposial nikto neprekonal. Metódy a technika pri
stavbách pyramíd nie sú napriek velkému úsiliu vedcov úplne známe. Pretože
autentické písomné pramene starých Egyptanov o týchto stavbách mlcia, sme stále
odkázaný na najrôznejšie teórie a špekulácie. Na stavbu pyramíd využívali,
predovšetkým na výstavbu jeho jadra, kamen z bezprostrednej blízkosti stavby. V
kamennom jadre otesávaním vznikli priestory podzemnej hrobky a chodieb. Až
nakoniec došlo k obstavaniu jadra v horizontálnych stupnoch. Transport mohutných
kamenných blokov o váhe 2 – 3 tony bolo možné uskutocnit jedine pomocou valcekov
a saní, casto sa používalo aj podkladanie a preklápanie. Ako boli kvádre podkladané a
preklápané, nikto presne nevie. Iste však boli používané aj iné zdvíhacie zariadenia,
napr. stupnovité podkladanie, operné plošiny, páky a predovšetkým ludská sila. Dnes
sa predpokladá, že napr. Cheopsovu pyramídu mohlo stavat asi 20 000 robotníkov asi
dvadsat rokov. V období Strednej ríše (asi 2100-1790 pred n. l.) bolo k Egyptu
pripojené územie Núbie. V tom case zacal aj vzostup Théb, ktoré sa stali jedným z
najslávnejších miest staroveku.
Aj v tomto období stavali pyramídy, avšak tieto nestavali z mohutných kamenných
kvádrov, ale z hlinených tehál. Pyramídy mali len kamenné jadro.
K najväcšiemu rozmachu krajiny došlo v období Novej ríše (asi 1555-1090 pred n. l.).
Táto podnikla výboje do Ázie, obsadila Palestínu a Sýriu. Z dobitých území získaval
Egypt zlato, slonovinu, cenné cédrové drevo, kone, zbrane, striebro, horské kryštály,
nádherné nádoby. Faraóni si stavali zádušné chrámy a vlastné hrobky. V roku 332 pred
n. l. dobyl Egypt macedónsky panovník Alexander Velký a založil novú grécku dynastiu.
Od roku 30 pred n. l. sa Egypt stal rímskou provinciou, ktorá bola riadená z hlavného
mesta Východorímskej, neskôr Byzantskej ríše, Konštantinopolu. Roku 1642 n. l. vnútili
krajine arabskí dobyvatelia arabcinu a islam. V roku 1520 založili mameluci, predtým
králova telesná stráž, novú královskú dynastiu, avšak v roku 1517 dostali pod kontrolu
osmanskí Turci a Egypt zacal postupne hospodársky i kultúrne upadat. Po krátkej
francúzskej okupácii na prelome 18. A 19. Storocia prešla moc na osmanského
miestokrála z Albánska Mohammeda Aliho. Politika expanzie za Mohammeda a jeho
nástupcu, zadlžila Egypt v Británii, ktorá v roku 1882 prevzala kontrolu krajiny i
Suezského prieplavu. Egypt sa stal v roku 1914 britským protektorátom a v roku 1922
získal formálnu nezávislost a stal sa konštitucnou monarchiou. Za druhej svetovej
vojny boli v západnom Egypte pri El-Alameine porazené fašistické vojská. Skutocnú
nezávislost získal Egypt v roku 1952. V rámci národno-demokratickej revolúcie prevzal
moc generál Mohammad Nagib, v roku 1954 bol zvrhnutý plukovníkom Gamál Abd
en-Násirom. Ten v roku 1956 znárodnil Suezský prieplav, naco nasledovala nevydarená
invázia Británie, Francúzska a Izraela, proti ktorej sa Egypt rázne postavil. V roku 1958
bola vytvorená Zjednotená arabská republika spojením Egypta, Sýrie a Jemenu. V roku
1961 sa federácia rozpadla. Za sovietskej financnej a technickej podpory zacal Egypt
stavat novú Asuánsku priehradu. V šestdennej vojne s Izraelom v roku 1967 stratil
Egypt Sinajský poloostrov. Násirov nástupca Anvar Sadat oživil styky so západom, ked
skoncoval s egyptskou závislostou na Sovietskom zväze. V roku 1974 bola obnovená
prevádzka Suezského prieplavu a v roku 1979 bola podpísaná mierová dohoda zo
Sinaja medzi Egyptom a Izraelom. Toto zblíženie s Izraelom však viedlo k egyptskej
izolácii v arabskom svete i k odporu v samotnej krajine a v roku 1981 bol Sadat
zavraždený.
Sadatov nástupca Husní Mubarak sa snažil udržat dobré styky so západom, pricom sa
usiloval o zrovnoprávnenie a autonómiu Palestíncov v Izraeli. V dôsledku toho väcšina
arabských štátov styky s Egyptom normalizovala.
Obyvatelstvo a sídla
Egypt je po Nigérii druhým najludnatejším štátom v Afrike. Z rozsiahleho územia je
obývaných len 5 %, zvyšok tvoria ludoprázdne púšte. Približne 45% obyvatelstva žije v
mestách a 55 % na vidieku. Egypt zaludnuje 63 % mužov a 37 % žien. Obyvatelstvo
nílskeho údolia je etnicky homogénne. Väcšinu tvoria egyptskí Arabi. Drobné menšiny
tvoria Nubijci na juhu, Nomádski hamitskí Bédžovia vo Východnej púšti a obyvatelia
zmiešaného berberského a arabského pôvodu v Líbyjskej púšti a pozdlž cerveného
mora. Údolie a hlavne delta Nílu predstavujú jednu z najviac zaludnených oblastí na
svete, s priemernou hustotou väcšou než 1.500 obyvatelov na km2 .Takmer tretinu
obyvatelov na druhej strane sústreduje aglomerácia Káhiry .Pritom stále okolo polovicu
populácie tvoria rodiny felláhov (polnohospodárskych robotníkov), žijúcich na vidieku.
Veková štruktúra obyvatelstva: 37 % deti do 15 rokov, 59 % 15-64 rokov, 4 % nad 65
rokov.
Priemerný pocet detí na ženu: 3,4.
Natalita: 27,3 narodených /1000 obyvatelov
Mortalita: 8,4 zosnulých /1000 obyvatelov
Kojenecká úmrtnost: 70 /1000 obyvatelov
Priemerná dlžka života: 62 rokov, muži 60 rokov, ženy 64 rokov
Štátne zriadenie
Štátnym zriadením Egypta je republika. Oficiálny názov je Egyptská arabská republika.
Prezident Husní Mubarak stojí v cele ministerstva obrany a je vrcholným velitelom
ozbrojených síl .Prezident tiež menuje radu ministrov a predsedu vlády .Je volený na
dobu 6-tich rokov. Egyptské národné zhromaždenie sa skladá z volených poslancov
jednotlivých oblastí. V rade, ,Shura Council“ je 140 clenov volených a 70 menovaných.
V roku 1990 boli vyhlásené pluralitné volby, ale väcšina strán ich bojkotovala.
Nezávislost Egypta od Anglicka bola od 28. februára 1992. Právny systém je založený
na anglickej právnej rade, islamskom práve a Napoleonových kódexoch .Volebné právo
je povinné od 18 rokov. Zákonodarným orgánom je Národné zhromaždenie, tvorené
454 zástupcami.
Dôležité mestá, oblasti
Hlavné mesto
Káhira (Al-Qáhira, Cairo) je hlavným mestom Egypta a zároven nejväcšie mesto celej
Afriky. Je to živá pulzujúca metropola, v ktorej je možné jedinecným spôsobom
vstrebat históriu starú aj niekolko tisícrocí.
Medzi najznámejšie káhirské pamätihodnosti, ktoré môžete navštívit patrí: Citadela s
alabastrovou mešitou Muhammeda Alího z roku 1830, Koptská štvrt s pocetnými
cirkevnými stavbami, bazár Khan el Khalílí, mešita Al-Azhar, Egyptské múzeum s viac
než sto tisíc exponátmi, Mesto mrtvych s Kajbájovou mešitou. V nedalekej Gíze môžete
navštívit jeden zo siedmych divov sveta, ktorý predstavuje Sfinga s tromi pyramídami.
Najvyššia z nich je pyramída Cheopsova, dalej je tu Chefrenova a Mykerínova
pyramída. Cervené more
je vnútorným morom Indického oceánu. Jeho názov zrejme pramení od výskytu
morskej riasy, ktorá ho vo väcšom množstve zafarbuje do cervena. Inak je voda
Cerveného mora zafarbená tmavomodro. More je charakteristické prekrásnymi
korálovými záhradami s množstvom farebných rýb. Pobrežie sa rozprestiera od Suezu
až do Marsa Alam a ponúka velmi priaznivé klimatické podmienky. Medzi najznámejšie
letoviská patrí Hurghada.
HURGHADA
V súcasnej dobe je Hurghada jedným z najvýznamnejších letovísk na pobreží
Cerveného mora. Celorocne ponúka slnko, pláže s kulisou púštnych hôr, oblasti vhodné
pro surfovanie a potápanie. Po dlžke 30 km sú rozložené ubytovacie zariadenia. V
centre starej Hurghady nájdete nedaleko od seba mešitu i koptský kostol, nechýba ani
typický miestny bazár a manufaktúra na spracovanie rýb. Hurghada poskytuje skvelé
prostredie a podmienky pre prevádzkovanie vodných športov - od športového
potápania cez surfovanie až po jachting. Sú tu dlhé pláže z jemného piesku a
predsunuté korálové útesy, ku ktrorým sa dá doplávat lodami s presklenným dnom i s
tými, ktorí sa nevenujú potápacskému športu. Voda Cerveného mora dosahuje v
najteplejšom období v povrchovej vrstve až 32 stupnov, nikdy však neklesne pod 22
stupnov Celzia.
KARNAK
Asi dva kilometre od Luxoru je jeden z najväcších chrámových komplexov – chrámové
mesto boha Amona. K jeho architektonickým zvláštnostiam patrí ohromná stlpová sien,
o rozlohe asi 5 000 m2, na ktorej je 134 stlpov. Najvyšší stlp dosahuje výšky 24 m a
má obvod 15 m.
ÚDOLIE KRÁLOV
Na západnom brehu Nílu nachádzame jedno z najznámejších egyptských pohrebísk. V
hrobkách faraónov je mnoho zachovalých malieb a hieroglyfických nápisov. K
najdôležitejším z hrobov králov patrí hrob Thutmose III., Amenhotepa II.,
Tutanchamona, Sethi I. a Ramesse II. V Údolí královien sú hroby královien, princov a
princezien Egypta. Nedaleko od pohrebiska sa rozkladá výnimocné architektonické dielo
starého Egypta - chrám bohyne Hatšepsovet.
LUXOR
Luxor leží asi 700 kilometrov na juh od Káhiry. Je to malé mesto s približne 40 000
obyvatelmi. Viac než 2 000 rokov je toto mestecko na východnom brehu Nílu
oblúbeným cielom návštevníkov z celého sveta.
Každý rok tu prichádzajú státisíce návštevníkov, aby obdivovali kúzlo "stobranných"
Théb, ako túto skvelú metropolu starovekého Východu nazval slávny grécky básnik
Homér, ktorý mal na mysli mohutné konštrukcie brán faraónovho chrámu, ktoré ešte aj
dnes pripomínajú arabské meno mesta al-Uksur, "hrady". Kedysi nádherná metropola
ktorá už dnes neexistuje, stárocia však prežili mohutné chrámové stavby v srdci
dnešného Luxoru a v blízkom Karnaku. Ulice Luxoru sú na mnohých miestach jedným
hlucným turistickým bazarom, kde sa ponúka nakúpit všetko možné i nemožné. Ten,
kto má zvlášt romantickú mysel, si iste nenechá újst každovecernú hru zvukov a svetiel
v karnackom chráme. Pri západe slnka tu v tichu svietia reflektory, ktoré reliéfom a
stlpom prepožiciavajú podivnú, tajuplnú žiaru. Nájdeme tu i jeden z najviac
zachovalých egyptských chrámov.
KOM OMBO
Na nevysokom návrší pri brehu Nílu - od ktorého dostal aj svoj názov - je postavený
chrám Kom Ombo. Je zasvätený bohom Horovi a Sobekovi. V tomto dvojchráme bolo
objevených niekolko mumifikovaných krokodílov.
ASUÁN
Pre mnoho návštevníkov je Asuán najkrásnejším mestom celého nílskeho údolia. Žije tu
okolo 250 000 obyvatelov. Hospodársky rozmach, ktorý so sebou priniesla nová
priehrada, je všade zjavný, i ked ešte nedosiahol predpokladaný objem. Asuán však
ponúka k návšteve i pamätihodnosti ostrova Elefantinz, botanické záhrady ležiace na
Kitchenovom ostrove, mauzóleum Agy Chána na západnom brehu, malebné rozvaliny
Simeonovho kláštora a skalných hrobov z faraónskeho obdobia. Najzaujímavejšia
pamätihodnost však leží za bránami mesta. Sú to žulové lomy faraónov, Asuánska
priehrada a núbijské chrámy, které boli zachránené príkladnou medzinárodnou
spoluprácou pred vlnami Násirovho jazera. Rastúci pocet obchodov s upomienkovými
predmetmi je dalším spestrením culého ruchu. Bazár situovaný na nábreží ponúka
skutocne zmes všetkého tovaru.
ALEXANDRIA
Je slávna prímorská metropola, arabské i svetové velkomesto a druhým hlavným
mestom Egypta. Dejiny Alexandrie siahajú do roku 331 pred Kristom, kedy mesto
založil Alexander Velký, podla ktorého je mesto pomenované. V staroveku ležal v mori
pred prístavom ostrov Faros, na ktorom sa vypínal jeden zo siedmych divov sveta, obrý
maják. Na zbytkoch majáku bola postavená pevnost sultána Kait Bay.
Jazyk a náboženstvo
Oficiálnym úradným jazykom je arabcina a užíva ho väcšina obyvatelstva. Hovorovým
jazykom je v celej zemi egyptský dialekt arabciny. Základom písma je 28 hlások a cíta
sa sprava dolava. V obchodovaní sa používa francúzština a anglictina.
.Núbijská menšina hovorí sudánštinou, v západných oázach sa hovorí Berbersky,
výnimocne sa môžeme stretnút s Kopštinou, jazykom starých Egyptanov, užívaný dnes
už minoritnou skupinou pôvodného (nearabského) obyvatelstva .V Káhire ci v
Alexandrii sa môžeme stretnút i s Gréctinou, Taliancinou a Arméncinou. V Egypte je
priemerne 94 % moslimov, 6 % koptských krestanov a další (krestania, Židia,
arménske národnosti).
Krestanskú menšinu v Egypte tvoria predovšetkým Koptovia, potomkovia krestanov,
ktorí sa v 5.storocí odštiepili od východnej ortodoxnej cirkvi. Islam je dominantným
náboženstvom, pretože sa k nemu hlási viac než 90 % obyvatelov. Islamský
fundamentalizmus slúži k zjednoteniu opozície proti súcasnému režimu.
Ceremónia s mrtvymi
Pre Egyptanov malo uchovanie tela velký význam .Bez tela, ako verili, by sa totiž
nemohli dostat do západnej krajiny a pripojit sa ku svojim predkom a bohom .preto
svojich mrtvych mumifikovali .Egyptania zmumifikovane telo položili do viacerých
rakiev. Potom všetky rakvy položili do dreveného alebo kamenného sarkofágu v hrobke
.Tato ceremónia sa robila s mrtvymi faraónmi a s bohatými ludmi .Chudobní sa museli
uspokojit s uložením svojich tiel do zeme .Kedže Egyptania verili na posmrtný život,
museli mat v hrobke množstvo jedla a predmetov. (Napr. v Tutanchamonovej hrobke
boli nájdené baly s pecenými husami). Celá hrobka bola zložená zo zopár miestností,
ktorých steny boli pestro pomalované výjavmi zo života mrtveho, bohmi, putovaním
duše a i. V hrobke sa predovšetkým nachádzali predmety
ktoré mrtvy používal za živa, vrátane nábytku, lícidiel, zbraní.
Školstvo
V Egypte je vzdelanie povinné a tiež bezplatné a napriek tomu je 51% dospelých
negramotných. V Káhire je tiež najstaršia, nepretržite fungujúca univerzita na svete.
Bola založená v roku 970 n. l. pod menom Al Azhar University.V tejto univerzite kladú
tiež dôraz na tradicné islamské predmety. V súcasnosti je v Egypte 13 univerzít.
Školské vzdelanie: základné od 5 do 12 rokov a v dalších 9-tich rokov je stredné
vzdelanie prístupné nadanejším študentom. Kultúra, tradície a slávnosti
Už v 19.storocí vznikali múzeá kde boli vystavované egyptské predmety ci pre zábavu
vzdelanie a poucenie širokej verejnosti. Myslím si, že Egypt sa môže svojou kultúrou
pýšit. Dnes sa na piatich kontinentoch sveta nachádza asi 500 múzeí, ktoré vlastnia
významné egyptské pamiatky, a v tisíc dalších je Egypt zastúpený aspon v malej
miere. Personál tohto množstva inštitúcií tvoria odborníci vzdelania v egyptológii.
Múzeá sa takto stali i významnými strediskami výskumu a štúdia starovekého Egypta.
V Egypte sa súbežne používajú tri rôzne kalendárne systémy: Islamský mesacný
kalendár, ktorý zacína rokom hidžra, v ktorom roku 662 p.kr. odišiel Muhammad do
medicíny.
Dalej je to koptsko – juliánsky kalendár, ktorý zacína rokom 284 p.kr. kedy bol
korunovaný prenasledovatel krestanov Dioklecián, a konecne pre nás obvyklý
gregoriánsky kalendár.
Dátumy velkých islamských sviatkov sa riadia podla mesacného kalendára. Koncom
pôstneho mesiaca ramadánu sa oslavuje trojdenný íd al-Fitr (sviatok konca pôstu)
alebo takzvaný Malý Bajrám, ktorý sa zacína dávaním darov, návštevami príbuzných a
neviazaným hodovaním .O 70 dní neskôr, v mesiaci pútnikov, sa tri dni oslavuje íd al
Adhá (obetná slávnost) alebo Velký Bajrám .Je to príležitost zabit barana, vzájomne sa
obdarovat a dobre sa najest.
Dalším sviatkom je Múlid an-Nabbí (Prorokove narodenie) v tretom mesiaci islamského
kalendára sa v mnohých mesteckách a mestách oslavuje s výrocím narodenia
miestneho svätého.
Charakter sviatkov sa vyznacuje spolocnými modlitbami, precítaním z koránu a
sviatocným jedlom a posvietením.
Koptské sviatky odpovedajú krestanskému kalendáru, oslavujú sa však v inom,
väcšinou pevne danom termíne. Vianoce tu pripadajú na 6/7 január. Koptský
velkonocný pondelok je súcasne dnom spolocnej jarnej slávnosti šamm an-Nasím, kedy
moslimovia a koptovia naplnia svoje piknikové koše pochútkami a vydávajú sa na výlet
do zelene.
Doprava
Hlavnou dopravnou osou Egypta je dolina Nílu. Níl je splavný (3100 km)a pozdlž neho
vedú železnicné trate (po Asuán na juh) a cesty. V ústi Nílu a v jeho blízkosti sa
nachádzajú hlavné prístavy Egypta. A to Alexandria, Port Said a Suez. Železnicné trate
sú dlhé 7234 km (1968). Pravidelné letecké spojenia majú 10 letísk. Dve sú v Káhire a
Asuáne (medzinárodné). Hlavným letiskom s medzinárodným významom je Káhira.
Svetový význam má obchodná cesta cez Suezský prieplav. Dôležitá je tiež doprava po
Níle a kanáloch.
Médiá
Dnešné Egyptské obce sú rovnako dobre informované ako rádiom, televíziou a tak isto i
tlacou. Ku najprestížnejším denníkom patria Al-Ahrám a Achbár al-Jaum. Okrem nich v
Kahíre vychádza anglický písaný deník Egyptian Gazette a francúzky Le Progres
Egyptien. Obidva tieto denníky prinášajú na niekolkých málo stránkach správy z
aktuálnej politiky, kultúry i športu rovnako ako velmi podrobné a informatívne noviny
Middle East Times Egypt. Zaujímavé clánky o umení, kultúre, podrobný kalendár
všetkých chystaných akcií a podrobný adresár prináša anglický písaný mesacník Cairo
Today. V Egypte vysiela televízia na troch kanáloch. Europen Radio Cairo vysiela denné
aktuálne spravodajstvo (stiedavo v anglictine, francúštine, nemcine).
Cestovný ruch
Na vstup do Egypta platí vízová povinnost.
Víza udeluje Velvyslanectvo EAR v Bratislave (caká sa niekolko dní) na základe
potvrdenia cestovnej kancelárie alebo pozvania overeného cudzineckou políciou EAR.
Pobytové víza sa vydávajú najviac na 30 dní, v Egypte ich však možno predlžit. V
poslednom case sa udelujú aj viacnásobné víza, používané pri turistických cestách z
Egypta do Izraela. Pri pobyte presahujúcom 7 dní je osoba povinná registrovat sa na
ministerstve vnútra (Mugama). Víza je možné si predlžit. Turisti, ktorí si chcú pocas
návštevy izraelského mesta Eilat „odskocit“ na egyptský Sinai, si môžu kúpit vízum
priamo tam, platí to aj pre turistov plávajúcich lodou z Cypru. Za zdravotné služby i za
prvú pomoc sa v Egypte platí. Mimo súkromných lekárskych zariadení sú síce poplatky
nepatrné, cudzincom sa však pre lepšiu bezpecnost a väcšiu cistotu odporúca použit v
prípade núdze predsa len súkromné zariadenia, hoci cena za lôžko tu môže byt aj 1000
dolárov za den. Siet autobusového, vlakového, leteckého spojenia v turistických
oblastiach funguje velmi dobre. Taxislužba je pomerne lacná.
Záver
Vedomosti, ktoré som nadobudla po vypracovaní tejto práce, predcilo moje
ocakávanie. Egypt sa môže pýšit jednou z najstarších civilizácií na svete. Egypt je
krajina neuveritelných kontrastov. Biedy i krásy, kvalitných služieb i analfabetizmu.
Vzácnych pamiatok i obývaných domov, ktoré si takmer možno pomýlit so zrúcaninami.
V súcasnosti je to prozápadne orientovaná arabská republika a charakteristickou
spolocnostou a vlastnou kultúrou. Fundamentalisti - militantní stúpenci islamu - o sebe
dávajú vediet útocnými akciami a atentátmi. Pretože chcú uškodit súcasnému režimu,
útocia tiež na turistov, pretože sú zdrojom penazí pre štátnu pokladnicu. Dnešní Egypt
má mnoho problémov, ale taktiež všetky predpoklady dalšieho úspešného rozvoja.
Bližšie poznanie Egypta ešte viac umocnilo moju túžbu navštívit túto krajinu. Som
naozaj rada, že som mala možnost túto prácu napísat a priblížit sebe aj Vám co sa za
slovom EGYPT ukrýva.
Bibliografia
1. Encyklopedie – Zemepis sveta (anglické vydavatelstvo Barnes and Noble Inc., 2000)
2. Malá encyklopédia Zemepisu sveta (polské vydavatelstvo Wiedza Powszechna, 1971)
3. Ilustrovaný encyklopedický slovník (Encyklopedický inštitút CSAV, 1980)
4. Školský lexikon (Slovenské pedagogické nakladatelstvo Bratislava, 1992)
5. Egypt (nemecké vydavatelstvo Nelles Verlag GmbH, 80935 Mnichov All rights
reserved, prvé ceské vydanie, 1994)
6. Egypt znovu objavený (z franc. Originalu, vydavatelstvo Slovart, Bratislava 1995)
7. Svet Starého Egypta (Z angl.
originálu, John Baines a Jaromír Válek rok 1996, Praha)
8. www.foreign.gov.sk/slovak /country
9. www/slovak/countries/egypt&c
10. www.homw.sk/www/egypt/egy pt.html.