V Gíze, ležiacej v strede plochej púšte osem kilometrov od Káhiry, sa k nebu týčia tri veľké pyramídy. Stoja nad komplexnom menších pyramíd a hrobov okolo. Blízko sa nachádza aj Veľká sfinga. Tieto divy staroveku jestvujú už takmer 5000 rokov, ale až od 19. Storočia začínajú archeológovia zisťovať, ako a prečo vznikli. Mesto Gíza sa rozkladá v dolnej časti nílskej delty, ktorá kedysi tvorila hranicu medzi Horným a Dolným Egyptom. Keď sa asi okolo roku 2925 pred n. l. obe kráľovstvá spojili, novivzniknutý egyptský štát si zriadil hlavné mesto v Mennofere (Memfida) na západnom brehu Nílu. To sa stalo domovom faraónov, ktorí krajine vládli takmer 3000 rokov v tridsiatich po sebe idúcich dynastiách. Tri veľké pyramídy boli postavené v období štrvrtej dynastie (asi 2575 - 2465 pred n. l.) Prvá v poradí a zároveň najväčšia z nich, bola hrobka faraóna Chufewa. Ako druhú postavili strednú pyramídu. Je o čosi menšia a patrila Chufewovmu synovi Raachefovi. Tretiu, oveľa menšiu pyramídu si dal postaviť faraón Menkewré, Chufewov vnuk. Egypťania považovali faraónov za žijúcich bohov, ktorým je súdené sa po smrti pripojiť k ďalším uctievaným bohom. Niektorí bohovia, ako napríklad vládca mŕtvych Usire a Anup - boh so šakalou hlavou, sa zúčastňovali súdu nad mŕtvymi. Egyptský panovníci si stavali ,, príbytky smrti ", tvorené komplxami podzemných chodieb, v ktorých bolo všetko potrebné na život po smrti, vrátane potravín, nádob a šperkov. Tieto hroby sú vhodne umiestnené skraja púšte na západnom brehu Nílu.