Edmund Hleba

Narodil sa 6. septembra 1926 v Spisskom Podhradi. Zmaturoval roku 1949 na Gymnaziu v Levoci. V rokoch 19491953 studoval slovencinu a francuzstinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Po skonceni studia az do roku 1960 posobil ako stredoskolsky profesor na Gymnaziu v Namestove. Od roku 1960 az do sucasnosti prednasa dejiny starsej slovenskej literatury a literaturu narodneho obrodenia na Filozofickej fakulte Presovskej univerzity. Je univerzitnym profesorom dejin slovenskej literatury. V rokoch 19611962 kratkodobo vyucoval na Zaocznom studiu nauczicielskom pri Jagiellonskej univerzite v Krakove. V rokoch 19701974 absolvoval studijne pobyty v Nemecku v Halle, Berline a Drazdanoch, kde sa venoval studiu archivnych dokumentov v ramci svojho profesijneho badatelskeho zamerania.

Hlavnu pozornost vo svojej vyskumnej praci sustredil na literaturu obdobia romantizmu so specifickym zameranim na Levocu, ktora bola druhym najvyznamnejsim centrom literatury narodneho obrodenia. Zorganizoval devat vedeckych konferencii Literarna Levoca a tri vedecke konferencie Pedagogicka Levoca. Zo vsetkych podujati edicne pripravil vedecke zborniky. Vysledky svojich badani publikoval v mnohych casopisoch a zbornikoch, ako aj v samostatnych kniznych vydaniach: Spisska kapitula, pramen viery, literatury a kultury (1993), Michal Hlavacek a levocske literarne tradicie (1974), Levoca v dejinach dejiny v Levoci (1995), Svitanie. Antologia rukopisnej poezie levocskych studentov 183239 (1978), do ktorej napisal uvodnu studiu a portrety basnikov, Poezia mladosti (1979) Basne listy uvahy (1979), Basne a listy J. P. Tomaseka (1985), Samo Bohdan Hrobon: Slovenske iskrice (1991), Listy Sama Bohdana Hrobona (1991), Skoly na Spisi (1994), Divadlo v Levoci (1995), Bardejov, historia, osobnosti vedy, literatury, kultury, teologie (1995), Spisska Nova Ves, osobnosti vedy, literatury, kultury a teologie (1995). Je aj zostavovatelom publikacie Basnicke vyznania (1978).