Dvojdimenzionálna teória
. Dvojdimenzionálna teória
Od roku 1945 sa zaoberal interdisciplinárny tím výskumníkov Štátnej Univerzity v Ohio vývojom inštrumentária na popísanie správania sa vedúceho. Prvým výsledkom tejto snahy bol katalóg nových kategórií správania sa pri vedení. Bolo ich celkom 150 a tvorili základ pre vznik Leader Behavior Description Questionnaire (LBDQ). Na základe faktorovej analýzy sa dospelo k zúženiu na tri rozhodujúce faktory (Vružek,
Š., 1999):
- sociálne integrované správania,
- orientácia na úlohy,
- uľahčenie komunikácie, zlepšenie skupinovej atmosféry.
Halpin a Winer (Vružnek, Š., 1999) vymedzili menšou zmenou dotazníka faktorovej analýzy štyri rozhodujúce faktory:
- odmeňovanie (Consideration), priateľské, dôverné, úctivé a srdečné správanie,
- vymedzenie štruktúry (Initiating Structure), organizácia a definovanie vzťahov/rolí, vytvorenie organizačnej, komunikačnej a úlohovej štruktúry,
- citlivosť (Sensitivity), citlivosť voči sociálnym vzťahom a skupinovým problémom.
Pretože posledné dva faktory vykazovali len veľmi nepatrný podiel, sústredili sa na prvé dva (rozhodujúce) faktory, ktoré sa vyskytovali pre objasňovaní až 83 % variantov:
- orientácia na vzťahy
- orientácia na úlohy.
Toto obmedzenie sa na dve podstatné navzájom nezávislé dimenzie viedlo k tomu, že výsledok Ohio State Studies sa označuje ako „dvojdimenzionálna teória“ (two-dimensional theory). Vedci vyhodnocovali to, čo si nadriadení mysleli o tom, ako by sa mali chovať v role vedúceho. Pokúšali sa rovnako zistiť, ako vnímajú správanie nadriadeného jeho podriadení. Poznatky umožnili výskumníkom z Ohio State University roztriediť vedúcich do dvoch vyššie uvedených skupín. Podľa výsledkov tejto štúdie sa vedúci môže vyznačovať vysokou ohľaduplnosťou, ako aj vysokou plánovacou iniciatívou. Dvojdielnosť obidvoch týchto dimenzií (vysoké a nízke úsilie) je základom vzniku známeho „Ohio State Leadership“ kvadrantu:
Obr. č.5. – Ohio State Leadership kvadrant (Vružek, Š., 1999, s. 242)
Vysoká Orientácia na vzťahy
Vysoká orientácia na vzťahy a nízka orientácia na úlohy
Vysoká orientácia na vzťahy a vysoká orientácia na úlohy
Nízka orientácia na vzťahy a nízka orientácia na úlohy Vysoká orientácia na vzťahy a nízka orientácia na úlohy
Nízka
Nízka orientácia na úloha vysoká
Vedúci, ktorí boli ohodnotení ako vysoko orientovaní na pozornosť či úctu voči iným, charakterizovala pracovná atmosféra vzájomnej dôvery, rešpektu k nápadom podriadených a ohľadom na ich pocity a záujmy. Títo vedúci podporovali dobré vzťahy medzi podriadeným a nadriadeným a obojsmernú komunikáciu. Nízke ohodnotenie z tohto hľadiska znamenalo, že vedúci boli v jednaní s podriadenými viac neosobní.
Vysoké ohodnotenie, pokiaľ ide o uvedenie štruktúry do chodu, svedčilo o tom, že vedúci za účelom dosiahnutia cieľa detailnejšie stanovovali svoje roly a roly svojich podriadených. Iniciovali akcie a aktívne sa angažovali a využívali v plánovaní pracovných aktivít, odovzdávaniu príslušných informácii a v stanovovaní pracovných postupov.
Jedna staršia výskumná štúdia sa pokúsila porovnať vedúcich pracovníkov majúcich rôzne ohodnotenie z hľadiska oboch spomenutých dimenzií s rôznymi charakteristikami výkonu. Prvá charakteristika bola získaná z hodnotenia výkonnosti spracovaného vedením organizácie. Inými charakteristikami boli neospravedlnená absencia, pracovné úrazy, formálne evidované sťažnosti a fluktuácia pracovníkov. Pre každú z týchto charakteristík boli vypočítané ukazovatele pre každú pracovnú skupinu príslušného vedúceho, a to za obdobie jedenástich mesiacov.
Vedúci pracujúci vo výrobných divíziách boli na základe svojho ohodnotenia z hľadiska pozornosti/úcty, z hľadiska uvádzania do chodu/štruktúry a z hľadiska hodnotenia výkonnosti porovnávaní s vedúcimi pracujúcimi v nevýrobných divíziách. vo výrobných divíziách vedúci, ktorí boli svojimi nadriadenými hodnotení ako najvýkonnejší, sa umiestnili vysoko na stupnici dimenzie „uvádzanie do chodu/štruktúr“ a nízko na stupnici „pozornosť/úcta“. V nevýrobných divíziách bola situácia opačná.
Následne potom, čo boli prevedené porovnania ohodnotenia štýlu vedenia a hodnotenia výkonnosti, sa prikročilo k porovnávaniu ohodnotenia štýlu vedenia s ostatnými charakteristikami výkonu: neospravedlnenou absenciou, pracovnými úrazmi, formálne evidovanými sťažnosťami a fluktuáciou. Stručne povedané, ukázalo sa, že orientácia na „pozornosť/úctu“ znamenala vyššie absencie, viac pracovných úrazov a sťažností a väčšiu fluktuáciu (Donnelly, J., Gibson, J., Ivancevich, J., 1997).
Ohio škola zdôrazňuje, že úspešný vedúci musí vykazovať vysoké úsilie v obidvoch dimenziách (pravý horný kvadrant), a že orientácia na vzťah vedie k vyššej spokojnosti.