Dusan Kovac

Narodil sa 3. januara 1942 v Humennom v uradnickej rodine. Zakladnu a strednu skolu vychodil v rodisku (19561959). Po studiu historie a rustiny na FFUK v Bratislave (19591964) posobil ako stredoskolsky profesor v Partizanskom (19651959) a v Bratislave (19661968). Roku 1968 zacal pracovat v Ustave dejin europskych socialistickych krajin SAV, roku 1981 presiel do Historickeho ustavu SAV, kde posobi vo funkcii riaditela.

Ako historik sa venuje vyskumu slovenskych a stredoeuropskych dejin 19. a 20. storocia. Je autorom odbornych publikacii Od Dvojspolku k politike anslusu (1979), Muzi deklaracie (1991), Nemecko a nemecka mensina na Slovensku 18711945 (1991), knih literatury faktu s historickou tematikou Slovensko v RakuskoUhorsku (1996), Milan Rastislav Stefanik (1996), ucebnic dejepisu pre zakladne i stredne skoly. Velkolepym projektom su jeho Dejiny Slovenska, ktore vysli roku 1998 v ceskom vydavatelstve Lidove noviny.

Literarne je cinny od stredoskolskych studii, ked prispieval do studentskeho casopisu Cesta mladych. Neskor publikoval poeziu i prozu v literarnych casopisoch Mlada tvorba, Slovenske pohlady a v inych. Knizne debutoval zbierkou tematicky i tvarovo roznorodych poviedok a crt Prevtelovania (1971), v ktorej nadviazal na tradicie lyrizovanej prozy. Pokusom o tvarovy experiment bola basnicka zbierka Zvacseniny (1973).

V spolupraci s Janom Gazdikom vydal knizku Kolejaci (1990) o slovenskych studentoch v prazskej Stefanikovej koleji. Pre deti napisal cyklus poviedok Tajomstva (1978), v ktorych umelecky presvedcivo stvarnil vazne aj vesele prihody chlapca z predmestia a na ich pozadi vzajomne vztahy sucasnych deti. Nasledovali prozy Devat studniciek (1984) a Prvy den prazdnin urcene mladsim citatelom.

Kovacovu mnohostrannost dokazuje aj jeho rozhlasova hra Studna (1980), zasadena do sportoveho prostredia, zo zivota dospievajucej mladeze. Pre televiziu napisal hry pre mladez Chlapske leto (1975) a Yetiho stopy (1976).