Duch proroctva v Cirkvi adventistov s. d.

Dar proroctva bol aktívny v službe Ellen G. Whiteovej, jednej zo zakladajúcich členov cirkvi adventistov. Božiemu ľudu v čase konca prinášala inšpirované rady. Svet na začiatku 19. storočia, keď E. G. Whiteová začala oznamovať Božie posolstvá, bol, takpovediac, svetom mužov. Jej prorocké povolanie ju vystavilo paľbe kritického prieskumu. Obstála v skúške Písma a prijatým duchovným darom slúžila celých sedemdesiat rokov. Od roku 1844 – keď mala 17 rokov, až do roku 1915, keď zomrela – dostala vyše dvetisíc duchovných videní. Žila a pracovala v Amerike, v Európe a v Austrálii. Radila, zakladala nové odvetvia diela, kázala a písala.

E. G. Whiteová si nikdy nenárokovala, aby ju niekto volal prorokyňou. Ak ju tak niektorí nazývali, neprela sa s nimi. Objasnila to takto: „Hneď v mladosti sa ma ľudia viackrát spytovali: 'Si prorokyňou?` Vždy som odpovedala: 'Som služobnica Pánova.` Viem, že mnohí ma volali prorokyňou, ale ja som si na tento názov nikdy nerobila nárok... Prečo som nehovorila, že som prorokyňou? Jednak preto, lebo v tých časoch mnohí, ktorí sa za prorokov zjavne vyhlasovali, boli Kristovmu dielu vlastne potupou, a jednak preto, že dielo, ktoré konám, zahrnuje širší záber, než slovo 'prorok` znamená... Za prorokyňu som sa nikdy nepokladala. Ak ma takto nazývajú iní, nepriem sa s s nimi. Moje dielo bolo však toľkosmerné, že sa nemôžem nazvať inak než poslom.“ 13

Uplatnenie prorockých kritérií. Ako obstála služba E. G. Whiteovej pod biblickými kritériami na proroka?

1. Súhlas s Písmom. V rozsiahlom literárnom diele E. G. Whiteovej nájdeme desaťtisíce biblických textov často s podrobným výkladom. Pozorné štúdium ukázalo, že jej spisy sú dôsledné, precízne a v úplnom súlade s Písmom.

2. Presnosť predpovedí. Spisy Ellen G. Whiteovej obsahujú relatívne malý počet predpovedí. Niektoré z nich sa plnia, zatiaľ čo splnenie iných môžeme očakávať. Tie však, ktoré sa (224) dosiaľ splnili, vykazujú pozoruhodnú presnosť. Uveďme dva prípady jej prorockého videnia:

a) Rozmach moderného špiritizmu. V roku 1850, keď vznikal špiritizmus (hnutie, ktoré propaguje spojenie s duchovným svetom a s mŕtvymi), E. G. Whiteová v ňom postrehla nebezpečný, lživý prúd posledných dní a predpovedala jeho rozmach. Aj keď v tom čase bolo toto hnutie rozhodne protikresťanské, predvídala, že nepriateľstvo voči nemu sa vyparí a medzi kresťanmi si získa rešpekt. 14 Odvtedy sa špiritizmus rozšíril do celého sveta a získal milióny stúpencov. V jeho protikresťanskom zameraní nastala zmena, mnohí sa nazývajú kresťanskými špiritistami. Sú presvedčení, že majú pravú kresťanskú vieru a že „špiritisti sú jediní veriaci, čo prijali Kristom zasľúbené dary, ktorými uzdravujú chorých a dokazujú budúcu, bezprostredne po smrti vedomú a pokračujúcu existenciu človeka.“ 15 Ba tvrdia, že špiritizmus „vám sprístupní poznanie všetkých veľkých náboženských systémov a okrem toho vám umožní hlbšie poznanie kresťanskej Biblie než všetky komentáre spolu. Biblia je teda knihou špiritizmu.“ 16

b) Úzka spolupráca medzi protestantmi a rímskymi katolíkmi. Za života E. G. Whiteovej existovala medzi protestantmi a rímskymi katolíkmi nenávisť, ktorá vylučovala akúkoľvek spoluprácu medzi oboma prúdmi. Protestantov ovládali vášnivé protikatolícke nálady. E. G. Whiteová predvídavo upozorňovala, že v dôsledku väčších zmien v protestantizme mnohí veriaci opustia reformačné zásady. Postupom času sa rozdiely medzi protestantmi a katolíkmi umenšia, čo pomôže premostiť priepasť medzi oboma prúdmi. 17

Čas, ktorý od smrti E. G. Whiteovej uplynul, zaznamenal vznik Svetovej rady cirkví, na katolíckej strane Druhý vatikánsky koncil, a na strane protestantskej opustenie, či priam zavrhnutie reformačných názorov a prorockého výkladu Písma. 18 V dôsledku týchto zmien boli strhnuté priehrady medzi protestantmi a katolíkmi a došlo k čulej spolupráci.

3. Uznanie Kristovho vtelenia. E. G. Whiteová písala obšírne o Kristovom živote. V jej spisoch je Kristus vyvýšený ako Pán a Spasiteľ, zvýraznená je jeho zmierujúca obeť na kríži i jeho prítomná prostrednícka služba. Jej kniha Túžba vekov je pokladaná za jedno z vrcholných diel, aké boli kedy o živote Krista napísané, a Cesta ku Kristovi, jej najrozšírenejšie dielo, viedlo milióny ľudí k hlbokému vzťahu k Spasiteľovi. V jej spisoch je Kristus jasne predstavený ako pravý Boh a pravý človek. Autorkine vyvážené christologické výklady sa úplne zhodujú s biblickým názorom, pričom sa pozorne vyhýbajú prílišnému zdôrazňovaniu jednej či druhej prirodzenosti Kristovej – čo bol problém, o ktorom sa v dejinách kresťanstva viedlo toľko sporov. (225)

V jej celkovom prístupe ku Kristovej službe prevláda zreteľ praktický. Nech šlo o ktorýkoľvek aspekt, autorkiným hlavným záujmom bolo viesť čitateľa do užšieho vzťahu so Spasiteľom.

4. Vplyv jej služby. Odvtedy, čo Ellen G. Whiteová dostala prorocký dar, uplynulo viac ako storočie. Jej cirkev a život tých, čo podľa jej rád a pokynov žili, svedčí o vplyve jej života a posolstva.

„Aj keď nikdy nezastávala nijaké oficiálne postavenie, nepôsobila v kazateľskej službe a cirkev ju za života jej manžela finančne neodmieňala, jej vplyv stvárňoval Cirkev adventistov siedmeho dňa viac než čokoľvek iné – pravda, s výnimkou Biblie.“ 19 E. G. Whiteová bola hybnou silou pri zakladaní cirkevného edičného diela, školstva, lekársko-misijnej služby a svetošíreho misijného rozmachu, ktorý urobil z Cirkvi adventistov s. d. jednu z najrozšírenejších a najrýchlejšie rastúcich protestantských misijných spoločností.

Jej literárny odkaz zahŕňa viac než 80 kníh, 200 úvah a 4600 časopiseckých článkov. Prejavy, denníky, špeciálne svedectvá a listy vykazujú ďalších 60 000 strán rukopisného materiálu.

Rozsah tohto diela je úžasný. Odborný záujem E. G. Whiteovej sa neobmedzoval len na niekoľko úzkych oblastí. Rady, ktoré dostávala od Pána, sa týkali zdravia, výchovy, rodinného života, striedmosti, evanjelizácie, publikačnej činnosti, zdravej výživy, lekárskeho diela a mnohých ďalších odvetví. Jej úvahy o zdravotných otázkach sú azda najpozoruhodnejšie, pretože jej názory, podaktoré spred viac ako storočia, uznala a potvrdila moderná veda.

Jej spisy sa sústreďujú na Ježiša Krista a vyzdvihujú vysoké morálne a etické hodnoty židovsko-kresťanskej tradície.

Aj keď mnohé z jej spisov sú adresované Cirkvi adventistov s. d., veľkú časť oceňuje široká čitateľská verejnosť. Jej populárna kniha Cesta ku Kristovi bola preložená do viac ako sto jazykov a predalo sa jej vyše 15 miliónov exemplárov. Jej vrcholným dielom je priaznivo prijímaná päťzväzková séria Dráma vekov, v ktorej je pomerne podrobný opis odvekého sporu medzi Kristom a satanom od vzniku hriechu až do jeho odstránenia z vesmíru.

Vplyv jej spisov na jednotlivcov je hlboký. Prednedávnom vyšla štúdia Inštitútu cirkevnej služby na Andrewsovej univerzite, porovnávajúca kresťanský postoj a správanie tých adventistov, ktorí jej knihy pravidelne čítajú, a tých, čo ich nečítajú. Výsledok prieskumu jednoznačne zvýraznil pozitívny vplyv jej spisov na čitateľov. Prieskum dospel k tomuto záveru: „Čitatelia jej spisov majú užší vzťah ku Kristovi, viac istoty o svojom postavení pred Bohom a skôr dokážu rozpoznať svoje duchovné dary. Títo veriaci ochotnejšie podporujú verejnú evanjelizáciu a štedrejšie prispievajú na (226) miestne misijné projekty. Pociťujú lepšiu pripravenosť svedčiť a konkrétne sa zapájať do svedeckých a misijných programov. Pravdepodobne denne venujú viac času štúdiu Písma, modlia sa za určitých ľudí, podporujú skupinové aktivity a vo svojom každodennom programe majú rodinné pobožnosti. Na svoju cirkev hľadia oveľa pozitívnejšie a privádzajú viac ľudí ku Kristovi.“ 20

Duch proroctva a Písmo. Spisy Ellen G. Whiteovej nie sú náhradou za Písmo a ani ich nemožno dávať na rovnakú úroveň. Písmo sväté je jediná zvrchovaná norma, ktorou treba merať nielen jej spisy, ale ktorékoľvek iné.

1. Písmo ako zvrchované kritérium. Adventisti siedmeho dňa bezvýhradne prijímajú reformačnú zásadu sola scriptura (t.j. jedine Písmo). Písmo vykladá samo seba a len ono je spoľahlivým základom všetkého učenia. Tí, čo stáli pri zrode cirkvi, formulovali hlavné vieroučné výroky na základe štúdia Písma. Neodvodzovali ich teda z duchovných videní a spisov E. G. Whiteovej. Jej hlavnou úlohou pri artikulovaní vieroučných výrokov tejto cirkvi bolo usmerňovať zodpovedných predstaviteľov hnutia k pochopeniu Písma a potvrdiť závery, ku ktorým dospeli dôkladným skúmaním Biblie. 21

E. G. Whiteová sama verila a učila, že Písmo je zvrchovaným kritériom cirkvi. V jej prvej knihe z roku 1851 čítame: „Drahý čitateľ, odporúčam ti Božie slovo ako pravidlo viery a života. Týmto Slovom budeme súdení.“ 22 Autorka tento názor nikdy nezmenila. O mnoho rokov neskôr napísala: „Boh vo svojom Slove zveril ľuďom potrebné spasiteľné poznanie. Písmo sväté treba prijať za autoritatívne a neomylné zjavenie Božej vôle. Ono je normou charakteru, zjavuje pravé učenie a hodnotí skúsenosť.“ 23 Keď v roku 1909 vo svojom poslednom príhovore k všeobecnému zhromaždeniu cirkvi otvorila Bibliu a držala ju pred poslucháčmi, povedala: „Bratia a sestry, odporúčam vám túto Knihu.“ 24

V odpovedi veriacim, ktorí jej spisy pokladali za akýsi dodatok k Biblii, napísala: „Vzala som vzácne Písmo a obklopila ho rôznymi svedectvami pre cirkev, určenými Božiemu ľudu... Nie ste oboznámení s Písmom. Keby ste Božie slovo skúmali s túžbou dospieť k biblickej úrovni a dosiahnuť kresťanskú dokonalosť, nepotrebovali by ste Svedectvá. Práve preto, že ste sa neoboznámili s Božou inšpirovanou knihou, Boh sa rozhodol osloviť vás jednoduchými, priamymi svedectvami, vašu pozornosť chcel obrátiť na inšpirované slová, ktoré ste neuposlúchli, a napomenúť vás, aby ste svoj život uviedli do súladu s čistým a vznešeným učením Písma.“ 25

2. Sprievodca k Biblii. Ellen G. Whiteová považovala za svoje poslanie viesť ľudí späť k Písmu. Napísala: „Písmu sa venuje malá pozornosť,“ preto „Pán dal menšie svetlo, ktoré má ľudí viesť k svetlu väčšiemu.“ 26 Na (227) inom mieste čítame: „Božie svetlo môže osvietiť aj tú najtemnejšiu myseľ a môže mu rozumieť každý, kto mu rozumieť chce. Napriek tomu všetkému, mnohí z tých, ktorí tvrdia, že Božie slovo skúmajú, svojím životom zjavne odporujú jeho najzrozumiteľnejšiemu učeniu. Boh teda posiela jasné a ostré svedectvá a ľudí vedie späť k Slovu – podľa ktorého nežili – aby nemali nijakú výhovorku.“ 27

3. Sprievodca pri chápaní Písma. E. G. Whiteová pokladala svoje spisy za pomôcku k lepšiemu pochopeniu Písma. „Nejde o nijakú dodatočnú pravdu. Boh pomocou Svedectiev dané veľké pravdy zjednodušil a svojím spôsobom ich sprístupnil ľudu, aby nimi prebudil a zaujal myseľ, aby nikto nemal výhovorku.“ „Písané svedectvá nemajú prinášať nové svetlo, ale živo osloviť srdce inšpirovanými pravdami, ktoré už boli zjavené.“ 28

4. Sprievodca pri uvádzaní biblických zásad do života. Mnohé zo spisov E. G. Whiteovej radia, ako treba zásady uvádzať do každodenného života. Autorka svedčí, že „dostala pokyny, aby slovom a perom oznamovala všeobecné zásady a súčasne konkrétne upozornila na nebezpečenstvá, omyly a hriechy niektorých jednotlivcov, aby všetci počuli varovanie, pokarhanie a dostali radu.“ 29 Kristus takéto prorocké usmernenie cirkvi sľúbil. E. G. Whiteová poznamenáva: „Tým, že Boh svoju vôľu ľuďom vo svojom Slove zjavil, nijako nevylúčil trvalú prítomnosť a vodcovstvo Ducha Svätého. Naopak, Duch Svätý mal podľa Spasiteľovho prísľubu otvárať jeho služobníkom Slovo, dosvedčovať jeho učenie a uvádzať im ho do života.“ 30

Výzva veriacim. Proroctvo knihy Zjavenie, podľa ktorého sa má v posledných dňoch pozemských dejín prostredníctvom „ducha proroctva“ prejaviť samo „Ježišovo svedectvo“, vyzýva každého jednotlivca, aby nebol ľahostajný či neveriaci, ale aby „všetko skúsil“ a „držal sa dobrého“. Mnoho možno získať – alebo stratiť – podľa toho, či tento biblicky odporúčaný prieskum uskutočníme. Jozafát povedal: „Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Verte jeho prorokom a bude sa vám dariť.“ (2 Par 20,20) Jeho slová sú pravdivé aj dnes.