Držba
Pojem držba
Držba (possessio) = faktický stav
v právnom zmysle: faktická a chcená moc človeka nad vecou, s ktorou RPP za istých okolností spájal právne následky → právna ochrana držby
bola skôr skutkovou otázkou než právnou
skutočnosť nezávislá od toho, či držiteľ mal, alebo nemal nejaké subjektívne právo k veci
vlastnícke právo → otázka: „komu patrí vec?“
držba → otázka: „u koho je vec?“
Dejiny rímskej držby
a) predklasické obd. – vykryštalizoval sa pojem „držba“
b) klasické obd. – držba už podrobne prepracovaný právny inštitút
(civilná držba, naturálna držba, interdiktná držba)
c) poklasické obd. – vulgarizácia práva → držba sa stotožňovala s vlastníckym právom
d) justiniánske obd. – opäť sa rozlišovalo medzi držbou a vlast. právom
držba hmotných vecí
držba nehmotných vecí
Druhy držby
Rozlišovanie držby:
civilného práva
civilná držba
naturálna držba = detenci
prétorského práva
interdiktná držba
Civilná držba (possessio civilis)
skutočná a chcená moc osoby nad hmotnou vecou spojená s voľou držať vec pre seba na základe platného právneho dôvodu (iusta causa possessionis), ktorý civilné právo uznávalo ako dôvod nadobudnutia kviritského vlastníctva
Platný právny dôvod civilnej držby:
kúpa
pôžička
darovanie
poskytnutie preddavku a vena
vecný odkaz
splnenie dlhu
uchopenie opustenej veci
dedenie
uchopenie veci zo spočívajúcej pozostalosti
kto z takéhoto dôvodu držal vec → mal vôľu držať vec pre seba => vlastná držba (possessio pro suo)
Civilná držba sa vyskytovala v týchto prípadoch:
a) ak niekto získal vec na základe platného právneho dôvodu (ex iusta causa) od nevlastníka
b) ak niekto získal na základe platného právneho dôvodu (ex iusta causa) od vlastníka mancipačnú vec (res mancipi) len na základe neformálneho odovzdania (traditio)
Právne účinky civilnej držby:
patrila ku skutkovej podstate nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním (usucapio)
prenechanie civilnej držby tvorilo skutkovú podstatu prevodu vlastníckeho práva neformálnym odovzdaním (traditio) na nemancipačné veci
Naturálna držba (naturalis possessio) = detencia
skutočná a chcená moc osoby nad hmotnou vecou spojená s voľou držať vec pre iného na základe právneho dôvodu (iusta causa detentionis), ktorý civilné právo neuznávalo ako dôvod nadobudnutia kviritského vlastníctva
Právny dôvod naturálnej držby:
vypožičanie
úschova
ručný záloh
nájom
árenda
príkaz
kto z takéhoto dôvodu ovládal vec → mal vôľu držať vec nie pre seba, ale pre iného; uznával svoju povinnosť držanú vec vydať tomu, od koho ju mal v naturálnej držbe => cudzia držba (possessio pro alieno)
naturálna držba (detencia) nikdy nemohla viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním
Interdiktná držba (possessio ad interdicta)
držba v zmysle prétorského práva
prétor držobnými interdiktmi chránil držbu pred jej neoprávneným odňatím alebo rušením zo strany tretích
Interdiktní držitelia:
1) všetci vlastní držitelia
držiteľ – vlastník
civilný držiteľ
dobromyseľný držiteľ
nedobromyseľný držiteľ
2) niektorí cudzí držitelia
držiteľ štátnej pôdy
prekarista
záložný veriteľ
sekvester
tútor
kurátor
familiae emptor
podmienka: každý takýto držiteľ bol bezvadným držiteľom
Oprávnená a neoprávnená držba
Oprávnená držba (possessio iusta) – bola v súlade s PP
Neoprávnená držba (possessio iniusta) – nebola v súlade s PP = protiprávna držba
(aj vtedy, keď držiteľ nevedel, že porušuje právo iného)
Vadná a bezvadná držba
Vadná držba (possessio vitiosa) – keď niekto získal od odporcu vec v práve prebiehajúcom spore (ab adversario) → násilím (vi)
tajne (clam)
výprosou – dostal vec do užívania z ochoty a po odvolaní
užívania sa ju zdráhal vydať (precario)
prétor priznal vadnému držiteľovi ochranu len proti tretím osobám
Bezvadná držba (possessio non vitiosa) – zbavená tejto vady
Dobromyseľná a nedobromyseľná držba
Dobromyseľná držba (possessio bonae fidei) – dobromyseľný držiteľ → žil v presvedčení, že vec, ktorú má v držbe, mu patrí a že jeho držba nenarúša právo iného (nezávisle od toho, že v istých prípadoch narúšala)
Nedobromyseľná držba (possessio malae fidei) – nedobromyseľný držiteľ → vedel o nedostatku svojho práva k veci, príp. o ňom nevedel z hrubej nedbanlivosti
Držba na účely vydržania a ostatná držba
Držba na účely vydržania (possessio ad usucapionem)
„Záložný dlžník drží za účelom vydržania, vo všetkých ostatných spojitostiach je všaj držiteľom záložný veriteľ.“
Ostatná držba (possessio ad reliquas causa)