Držba - nadobudanie a zánik
Nadobudnutie držby
I. Corpore et animo
Držba sa nadobúdala corpore et animo
(Paulus: „Nadobúdame držbou corpore et animo, nielen corpore, nielen animo“)
skutočnou mocou nad vecou (corpus possessionis) spojenou s voľou túto vec ovládať (animus possidendi)
Držba obsahovala 2 prvky:
CORPUS
vyjadroval skutočnú podstatu držby
držiteľ fyzicky pôsobil na nejakú vec, aby ju získal do svojej moci
ANIMUS
vyjadroval len úmysel držiteľa
držiteľ chcel, aby sa vec dostala do jeho skutočnej moci
Nadobudnutie držby corpore
nadobudnutie držby nehnuteľností
podľa Paula: stačilo vstúpiť na pozemok s úmyslom nadobudnúť celý pozemok
podľa Celsa: aj bez vstupu na pozemok → stačilo, ak sa nadobúdateľovi susedný
pozemok, ktorý chcel nadobudnúť, ukázal z jeho veže
nadobudnutie držby hnuteľností
obyčajne sa vyžadovalo (ale nie spravidla) „telesné“ odovzdanie → traditio
existoval aj princípy: „telesne a dotykom“ a „zrakom a vôľou“
Nadobudnutie držby animo
animus znamenal niečo vnútorné, subjektívne, ale nevyhnutné pre nadobudnutie držby
Spôsoby nadobudnutia držby
1. pôvodný spôsob = okupácia
2. odvodený spôsob = odovzdanie
1. Okupácia (occupatio)
pôvodný spôsob nadobudnutia držby jednostranným zmocnením sa veci
bola vždy svojvoľným nadobudnutím držby
okupácia dovolená – zmocnenie sa nikomu nepatriacej veci
okupácia protiprávna – neoprávnené siahnutie na cudziu vec (napr. krádež)
Odovzdanie (traditio)
odvodený spôsob nadobudnutia držby
faktické odovzdanie a prijatie hmotnej veci z ruky do ruky
vyžadoval sa súhlasný prejav vôle vec odovzdať a prijať
dohoda → odovzdanie → prijatie
Tradícia vždy bola zásadne iba prevodom faktickej moci (za istých okolností spôsobovala nadobudnutie držby – civilnej, naturálnej – príp. vlastníckeho práva
tradícia v užšom zmysle – ak niekto inému odovzdá nejakú vec a ten ju prijme, predpokladá sa aj potrebná dohoda
Osobité spôsoby odovzdania (tradície):
odovzdanie dlhou rukou (traditio longa manu)
najmä pri nadobúdaní nehnuteľnostínadobudnutie držby nehnuteľností podľa Paula a podľa Celsa symbolické odovzdanienapr. nadobudnutie držby tovaru na sklade odovzdaním kľúča od skladu odovzdanie krátkou rukou (traditio brevi manu)skrátené odovzdanie prevod civilnej držby na naturálneho držiteľa z moci samej dohody medzi stranami
držobná dohoda (constitutum possessorium)
v obd. poklasického práva
opak skráteného odovzdania
prevod civilnej držby z nadobúdateľa na základe samej dohody, pričom bývalý civilný držiteľ naďalej ovládal vec ako naturálny držiteľ
Nadobudnutie držby tretími
v RP zásada: každý nadobúdal držbu vlastným konaním
klas. právo pripúšťalo aj nadobúdanie držby prostredníctvom:
slobodných osôb podriadených moci hlavy rodiny
otrokmi
Na nadobudnutie držby tretími bolo treba:
uchopenie veci tretími (corpus possidendi)
vôľa tretieho držať vec pre nadobúdateľa (intellectus possidendi)
vôľa nadobúdateľa držať vec získanú tretím (scientia possidendi)
Trvanie a zánik držby
Za držiteľa sa niekto považoval dovtedy, kým sa sám faktickej moci dobrovoľne nevzdal alebo kým ju proti svojej vôli nestratil.
zásada: „úmysel zachováva držbu“
Zánik držby corpore et animo
druhy zániku držby corpore et animo:
opustenie veci (derelictio)
spôsob, ktorým držiteľ dal najavo, že v budúcnosti vec nechce držať
odovzdanie veci (traditio) viz ↑
Zánik držby corpore
prípady, kedy zanikla držba, keď zaniklo corpore, hoci animus bol prítomný aj naďalej
patrila sem: strata veci
Osobitný prípad: otrok na úteku
držba voči nemu zanikla až v okamihu, keď sa ho zmocnil niekto tretí
Zánik držby animo
v justiniánskom obd. – pravidlo: ak držiteľ nechcel mať naďalej držbu a tento úmysel dal najavo, držba zanikla
Zánik držby so zreteľom na subjekt
RP rozlišovalo medzi:
fyzickou smrťou (exitus)
ak civilný držiteľ vykonával svoju držbu cez naturálneho držiteľa (napr. nájomníka), smrť naturálneho držiteľa nespôsobila zánik civilnej držby prenajímateľa
civilnou smrťou (capitis deminutio maxima)
stratou PS civilná držba zanikla, naturálna držba trvala ďalej
Zánik držby so zreteľom na predmet
držba zanikla aj vtedy, keď vec fyzicky zanikla
držba zanikla aj premenou veci spracovaním
Subjekt držby
S predmetom držby súvisela držobná spôsobilosť.
spôsobilosť na civilnú držbu
mal ju ten, kto bol spôsobilý mať majetok, teda kto bol svojprávny (sui iuris)
iba pater familias
spôsobilosť na naturálnu držbu
mal ju ten, koho právne postavenie (status) vyjadrovalo osobnú aj sociálnu závislosť od nositeľa moci
všetky nesvojprávne osoby (alieni iuris) – napr. manželka in manu, syn pod otcovskou mocou, dcéra pod otcovskou mocou, osoby pod kuratelou a tutelou, otroci
Predmet držby
Držba veci
Predmet držby – len to, na čo mohol držiteľ fyzicky pôsobiť
ovládanie zložených vecí
ak mal niekto v držbe zloženú vec, mal ju v celosti, a nie jej jednotlivé časti
držba plodov, resp. plodonosnej veci
ak boli prir. plody predmetom držby dobromyseľného držiteľa, do vlastníctva ich nadobúdal už oddelením
Držba práva
poklas. obd. – aj subj. právo mohlo byť objektom držby
držba právna (possessio iuris) = akoby držba (quasi possessio)