Druhy oceánov

Tichý oceán

Tichý oceán je najväčší oceán sveta. Je 2-krát tak veľký ako Atlantický oceán a pokrýva 1/3 povrchu Zeme. Na najširšom mieste meria asi 17.700 km, čo predstavuje takmer 1/2 obvodu Zeme. Je tiež najhlbší. Je hlboký priemerne 4.020 m, no v Mariánskej priekope dosahuje hĺbku 11.034 m. Je to najhlbší bod na Zemi.

Piesok na plážach niektorých tichooceánskych ostrovov je čierny. Je to spôsobené práve tým, že tieto ostrovy vznikli sopečnou činnosťou. Vlny oceánov počas tisícou rokov rozdrvili čiernu lávu na piesok.

Súostrovie Galapágy je skupina sopečných ostrovov ležiacich približne 1.000 km západne od Ekvádoru v Južnej Amerike. V dôsledku ich izolovanej polohy na nich nachádzame jedinečné rastliny a živočíchy. Anglický prírodovedec Charles Darwin navštívil Galapágy ako člen kráľovskej expedície Beagle v roku 1831 - 1836. Výsledkom jeho pobytu bolo vytvorenie slávnej teórie prirodzeného výberu. Medzi najvýznamnejšie živočíchy súostrovia Galapágy patria obrovské korytnačky, ktoré môžu narásť až do veľkosti 1,5 m. Tieto obrovské tvory môžu žiť až 200 rokov. Niektoré z korytnačiek žijúcich dodnes mohol celkom dobre skúmať práve Darwin. Na pobrežiach ostrovov žijú tiež morské leguány. Sú to jediné jaštery žijúce v mori.

Východotichooceánsky chrbát je podmorský hrebeň tiahnuci sa Tichým oceánom zo severu na juh. Leží na hranici medzi tichooceánskou litosférickou platňou a platňou Nazca. Ročne sa rozširuje o 12 - 16 cm. Je vysoký 2.000 - 3.000 m a široký do 4 km. Leží v hĺbke približne 3.300 m pod hladinou. Na dne Tichého oceánu, najmä vo Východotichooceánskom chrbte sa nachádzajú dlhé úzke trhliny. Nazývame ich zlomové pásma. Tiahnu sa tisíce kilometrov z východu na západ a pretínajú rozširujúce sa chrbty v pravom uhle.

San Adreaský zlom v USA sa nachádza na styku Tichooceánskej a Severoamerickej litosferickej platne. Tiahne sa cez Kaliforniu v dĺžke 435 km. Túto oblasť postihujú hrozné zemetrasenia zapríčinené podsúvaním platní.

Atlantický oceán

Atlantický oceán je po druhým najväčším oceánom sveta. Vznikol pred 150 miliónmi rokov. Jeho poloha je asi 82.000 km2, čo predstavuje približne 1/5 povrchu Zeme. Jeho priemerná hĺbka je 3.660 m, na najhlbšom mieste je hlboký 8.648 m. Jeho západnú hranicu tvoria kontinenty Severná a Južná Amerika, východná Európa a Afrika. Na najširšom mieste meria 9.600 km. Atlantický oceán sa rozširuje o 2 - 4 cm ročne. Stredoatlantický chrbát sa tiahne približne 11.300 km stredom Atlantického oceánu. Je to najväčší podmorský horský hrebeň.

Okolo severného Atlantiku sa rozprestierajú niektoré z najvyspelejších krajín sveta. Táto časť Atlantiku je súčasne jednou z najvýznamnejších oblastí lodnej dopravy. Pozdĺž pevniny šelfu sa nachádzajú niektoré z najbohatších svetových oblastí rybolovu.

Mnohé z ľadových vrchov, ktoré možno vidieť v severnej časti Atlantického oceánu sa odlomili z ľadového štítu pokrývajúceho Grónsko. Tento proces odlamovania sa nazýva telenie.

Niektorí ľudia veria, že bájne staroveké mesto Atlantída kedysi existovalo v strede Atlantického oceánu. Domnievajú sa, že bolo zničené pri silnom zemetrasení.

Najhlbší bod Atlantiku je v Portorickej priekope v hĺbke 8.648 m. Nachádza sa severne od Portorika a je výsledkom pohybov medzi Karibskou a Americkou litosferickou platňou.

Sargasové more je oblasť pokojného mora v západnej časti severného Atlantiku. Je známe zelenohnedými chaluhami rodu Sargassum pokrývajúcimi jeho hladinu. Portugalskí námorníci ich nazvali podľa hrozna, pretože mechúriky, ktoré udržiavajú chaluhy na hladine, pripomínajú bobule hrozna. More je domovom jedinečných druhov živočíchov, ako rýb a krabov, farebne zamaskovaných tak, aby splývali s chaluhami.

Nie všetky moria sú modré. Čierne more, nachádzajúce sa medzi Európu a Áziou, vyzerá ako čierne, pretože bahno, ktoré obsahuje je bohaté na sulfán (H2S).

Celé Stredozemné more je jedno veľké pole špirálových vírov. Ide o mohutné masy víriacej sa vody. Víry sa obvykle nachádzajú blízko hlavných prúdov. Tieto vodné víry sa môžu roztáčať ako obrovské špirály. Uchovávajú a uvoľňujú obrovské množstvo energie.

Karibské more sa rozprestiera na ploche asi 2.640.000 km2. Jeho najhlbším miestom je Kajmanská priekopa. Najhlbší bod Kajmanskej priekopy leží v hĺbke 7.686 m. More na východe i na západe ohraničujú subdukčné zóny. V Karibskom mori sa nachádza asi 14 % zo svetových korálových ostrovov.

Indický oceán

Indický oceán je tretí najväčší oceán sveta. Pokrýva plochu 73.426.000 km2, čo predstavuje približne 1/5 povrchu Zeme pokrytej oceánmi. Jeho najhlbšie miesto sa nachádza v Jávskej priekope v hĺbke 7.450 m. Vznikol približne pred 140 miliónmi rokov.

Jedným z javov, ktorým sa Indický oceán odlišuje od ostatných oceánov sveta je smer pohybu jeho prúdov. V ostatných oceánoch sa morské prúdy pohybujú po celý rok rovnakým smerom. V severnej časti Indického oceánu sa smer pohybu morských prúdov mení 2-krát do roka. V čase, keď vejú monzúmové vetry, morské prúdy sa v zime pohybujú smerom k Afrike, v lete smerom k Indii.

Indický oceán je jedinečný aj tým, že sa v ňom nachádza najslanšie more (Červené more) a najteplejšie more (Perzský záliv).

Červené more je úzky výbežok Indického oceánu, ktorý oddeľuje Afriku od Arabského polostrova. Je dlhé asi 1.900 km a na najširšom mieste meria 300 km, pričom sa neustále rozširuje. Rozširovanie je spôsobené tým, že Červené more leží na chrbte, ktorý sa rozťahuje už 25 miliónov rokov. O milióny rokov môže byť Červené more tak široké, ako je dnes Atlantický oceán. Červené more bolo pomenované podľa červeno sfarbených siníc, ktoré sa niekedy rozmnožia na jeho hladine.

Najnápadnejším útvarom na dne Indického oceánu je obrovský Stredooceánsky chrbát, ktorý má tvar prevráteného písmena Y. Hlavný chrbát sa tiahne severným smerom cez Indický oceán a potom na západ k Červenému moru, kde je známy ako Carlsberov chrbát. Rieky Ganga a Indus ústia do Indického oceánu. Z pevniny do mora unášajú množstvo sedimentov. Tieto sedimenty vytvorili v priebehu času ohromné podmorské náplavové kužele. Náplavový kužel Gangy je dodnes najväčším na Zemi a rozprestiera sa do vzdialenosti 2.000 km od pevniny.

Indický oceán je posiaty skupinami koralových ostrovov. Najvýznamnejšie sú Seychely a Maledivy. Korálové útesy lemujúce ostrovy sa hemžia rybami žiarivých farieb (napr. druhu Amphiprion), sasankami a striehnucimi útesovými žralokmi.

V roku 1883 rozmetala séria sopečných výbuchov v priestore Jávskej priekopy 2/3 ostrova Krakatoa. Cez ostrovy Jáva a Sumatra sa prevalila obrovská vlna tsunami a usmrtila tisíce ľudí. Ešte vyšší počet obyvateľov ostal bez prístrešia.

Teplé tropické vody Indického oceánu poskytujú ideálne životné prostredie pre rozmanité druhy morských rastlín a živočíchov. V blízkosti pobrežia žije asi 4.000 druhov rýb, mnohé z nich žijú len v Indickom oceáne. Hlbšie v mori možno nájsť lietajúce ryby, mesačníky a tuniaky. Vyskytujú sa tu bohaté mangrovové porasty, dno oceánu pokrývajú koberce rias. Tie poskytujú bohatý zdroj potravy pre morské korytnačky, hady a dugongy. Hlavným miestom ich výskytu je západné pobrežie Austrálie.

Severný ľadový oceán

Severný ľadový oceán je najmenší a najplytší svetový oceán. Pokrýva na severe plochu približne 14.000.000 km2 a jeho priemerná hĺbka je 1.328 m. Najhlbšie miesto (5.449 m) dosahuje v Polárnej hlbokomorskej planine. Počas väčšiny roka, no najmä v mrazivých zimných mesiacoch, jeho hladinu pokrýva hrubá vrstva ľadu. Aj napriek drsným podmienkam po stáročia žijú na jeho brehoch obyvatelia (napr. grónski Inuiti = Eskimáci).

Severný ľadový oceán má nezvyčajne široký pevninový šelf. Siaha približne do 1/3 oceánu.

Jedným z najvýraznejších prírodných útvarov na dne Severného ľadového oceánu je Arktický stredooceánsky chrbát, ktorý predstavuje najsevernejšie pokračovanie Stredoatlatického chrbtu. Je miestom aktívneho rozširovania oceánskeho dna. Ľad pokrývajúci Severný ľadový oceán sa nazýva morský ľad, pretože vzniká zo zamrznutej morskej vody. Existujú 3 druhy morských ľadov: polárny, tabuľový a rýchly. Väčšiu časť Severného ľadového oceánu pokrýva polárny ľad, ktorý môže dosahovať hrúbku až 50 m, no v lete sa topí a je hrubý len 2 m.

Tabuľový ľad vzniká na okrajoch oceánu. Jeho maximálna hrúbka je 2 m. Tento ľad je polámaný a ľadové kryhy do seba narážajú. V období svojho najväčšieho rozsahu pokrýva tabuľový ľad približne 11.700.000 km2. Rýchly ľad sa tvorí v zime medzi pobrežím a tabuľovým ľadom. Nazýva sa rýchly preto, lebo sa rýchlo pripája k pobrežiu.

Nórsky vedec Fridtjof Nansen viedol v r. 1893 expedíciu, ktorá mala preskúmať tvrdenie, že Arktída je kontinent.

V roku 1958 sa americká ponorka Nautilus plavila pod ľadovým pokryvom. Definitívne potvrdila, že neexistuje žiadny kontinent Arktída a zistila, že ide o trvalo zamrznutú strednú časť Severného ľadového oceánu.

Rekordy oceánov

Tichý oceán

Najväčší oceán má rozlohu 179.389.000 km2 (asi 1/2 plochy svetového oceánu) a objem 722.579.000 km3.

Najhlbší oceán zo všetkých dosahuje najväčšiu priemernú hĺbku 4.020 m aj najväčšiu maximálnu hĺbku 11.034 m.

Názov Tichý oceán prvý raz použil portugalský moreplavec Fernao de Magalhaes, ktorý ho v roku 1520 - 1521 ako prvý preplával, pričom ho nezastihla búrka.

Indický oceán

Najslanší oceán na svete. Priemerná salinita je viac ako 36,5 ‰ a v Perzskom zálive a Červenom mori stúpa až na 40,5 ‰.

Je zo všetkých oceánov najteplejší. Takmer vo všetkých zemepisných šírkach má najvyššie povrchové teploty vody.

Severnú časť oceánu charakterizujú najpravidelnejšie zmeny počasia spôsobené tropickým monzúnom.

Portugalec Vasco de Gama v roku 1497 - 98 objavil námornú cestu z Európy do Indie okolo mysu Dobrej nádeje.

Severný ľadový oceán

Najmenší oceán má rozlohu 13.950.000 km2 a objem 17.100.000 km3.

Zo všetkých oceánov je najplytší. Jeho priemerná hĺbka je 1.328 m a maximálna 5.450 m.

Najchladnejší oceán s povrchovou teplotou vody - 1,8°C v zime a - 1,5°C v lete.

Plocha ľadovej pokrývky meria v zime asi 11 mil. km2 (9/10 jeho plochy) v lete asi 8 mil. km2.

V roku 1903 - 1905 Nór Roal Amundsen na lodi Gjoa prvý preplával okolo pobrežia Severnej Ameriky od východu na západ. Okolo pobrežia Euroázie od západu na východ prvý raz preplával v roku 1932 ľadoborec Sibiriakov a otvoril tak severnú morskú cestu.

Najväčšia hĺbka oceánu

Mariánska priekopa (11.034 m) v Tichom oceáne.je dlhá 2.550 km jej priemerná šírka je 70 km, plochy 17.000 km2 a objem 98.000 km3.

Prvýkrát bola presne zmeraná v roku 1951 Britskou loďou Challanger. 23.1.1960 Švajčiar Jacques Piccard a Američan Donald Walsh zostúpili v batyskafe Trieste do hĺbky 10.917 m a zotrvali tam 20 minúť.

Maximálne hĺbky oceánov a morí

Oceány dosahujú maximálne hĺbky v úzkych pozdĺžnych zníženinách tektonického pôvodu, nachádzajúcich sa zväčša na okrajoch, v tzv. hlbokomorských priekopách. Najväčší počet a zároveň najhlbšie priekopy sú v Tichom oceáne:

Mariánska priekopa 11.034 m

Tonžská priekopa 10.882 m

Filipínska priekopa 10.830 m

Boninská priekopa 10.595 m

Kurilská priekopa 10.542 m

Japonská priekopa 10.374 m

Kermadecká priekopa 10.047 m

priekopa Vulkánových ostrovov 9.156 m

Atlantický oceán:

Portorická priekopa 9.219 m

Juhosandwichská priekopa 8.428 m

priekopa Romanche 7.856 m

Kajmanská priekopa 7.725 m

Indický oceán:

Jávska priekopa 7.725 m

priekopa Diamantina 7.102 m

Severný ľadový oceán:

Nansenova panva 5.450 m

Euroázijská panva 5.220 m

Najhlbšie moria vznikli v oblastiach veľkých zlomov zemskej kôry. Najväčšie hĺbky dosahujú okrajové moria oceánov, ktorých dno tvoria podmorské panvy, najmä ak sú obklopené hlbokomorskými priekopami:

Filipínske more Tichý oceán 10.830 m

Korálové more Tichý oceán 9.174 m

Karibské more Atlantický oceán 7.491 m

Weddellovo more Atlantický oceán 6.820 m

Tasmanovo more Tichý oceán 5.944 m

Z vnútorných morí tektonického pôvodu je najhlbšie:

Stredozemné more Atlantický oceán 5.121 m

Najplytšie moria sú šelfové moria, ktoré vznikli zatopením plytkých častí pobrežných pevnín:

Východosibírske more Severný ľadový oceán 155 m

Baltské more Atlantický oceán 470 m

Barentsovo more Severný ľadový oceán 610 m

Severné more Atlantický oceán 725 m

Najmenšiu maximálnu hĺbku má vnútrozemské Azovské more 14,5 m, vypĺňajúce plytkú pevninskú zníženinu.

Najväčšie more

Najväčšie more je Filipínske more s plochou 5.726.000 km2 a objemom 23.552.000 km3 (Tichý oceán). Údaje o najväčšom mori sa často rôznia. Niektoré pramene udávajú ako najväčšie more Severný ľadový oceán (chápaný ako súčasť Atlantického oceánu), či zvlášť ťažko ohraničiteľné Sargassové more v západnej časti Atlantického oceánu v oblasti obratníka Raka.

Najväčší záliv

Najväčší záliv je Bengálsky záliv s plochou 2.172.000 km2 a objemom 5.664.000 km3 (Indický oceán). Nachádza sa medzi polostrovmi Predná a Zádná India. Jeho priemerná hĺbka je 2.585 m a maximálna 3.835 m.

Najdlhšie pobrežie má Hudsonov záliv v Severnej Kanade. Jeho dĺžka je 12.268 km, rozloha zálivu je však iba 822.300 km2.

Najväčšie moria a zálivy

More je časť oceánu obklopená súšou alebo ostrovmi. Za záliv sa pokladá výbežok oceánu, mora alebo jazera prenikajúci hlboko do pevniny. Kým v moriach je cirkulácia vody s otvorenou časťou oceánu viac alebo menej spomalená, záliv má s príslušnou vodnou plochou voľnú výmenu vody. Pre všetky zálivy to však neplatí (Perzský záliv, Hudsonov záliv a ďalšie). Moria i veľké zálivy majú svoj vlastný vodný režim

Najvzdialenejším miestom od pevniny je bod v južnom Tichom oceáne (48°30´ južnej šírky a 125°30´ západnej dĺžky), ktorý je vzdialený asi 2.670 km od najbližšieho pobrežia, ktorým je pobrežie ostrova Pitcairn a Dartovho mysu v Antarktíde.

Najjužnejší bod oceánu leží na 85°34´ južnej šírky a 154° západnej dĺžky, na úpätí Scottovho ľadovca v Antarktíde, 490 km od Južného pólu.

Prielivy

Najdlhší prieliv je Malakkský prieliv (780 km). Prieliv medzi Malajským polostrovom a Sumatrou spája Andamanské a Juhočínske more.

Je široký 36 km, jeho minimálna hĺbka je 13 m.

Je to významná námorná trasa, ktorú využil už taliansky cestovateľ a moreplavec Marco Polo v 2. polovici 13. stor. pri svojom návrate z Číny.

Najširší medzikontinentálny prieliv je Drakeov prieliv 950 km (min. šírka). Prieliv medzi Ohňovou zemou (Južná Amerika) a súostrovím Južné Shetlandy (Antarktída), spája Tichý a Atlantický oceán.

Názov má podľa anglického moreplavca Francisa Drakea, ktorý ním prvý preplával v roku 1578 na svojej plavbe okolo sveta.

Najužší medzikontinentálny prieliv je Bospor 750 m (min. šírka) v Turecku medzi Áziou a Európou spája Čierne a Marmarské more.

Maximálna šírka 3,7 km, min. hĺbka 27,5 m, dĺžka 30 km.

Najmohutnejší fjord

Najmohutnejší fjord je Vestfjorden dlhý 255 km v Nórsku.

Ako najdlhší sa uvádza Nordvestfjord, rameno prielivu Scoresby (Kangertisivaq) vo východnom Grónsku, dlhý 313 km.

Fjord je špeciálny typ morského zálivu vytvorený činnosťou ľadovca. Charakterizuje morské pobrežia zaľadnené ešte v nedávnej dobe. Je úzky a dlhý, má veľmi strmé svahy a siaha ďaleko do pevniny. Úroveň morskej hladiny, do ktorej ľadovce zostupovali, bola v ľadových dobách oveľa nižšia, preto sú fjordy veľmi hlboké. Vody, oddelené od susedného mora skalnatým svahom, ktorý zvyčajne dno fjordu uzatvára, sú málo prevzdušnené a chudobné na morské živočíchy.

Najvyšší morský príliv

Najvyšší morský príliv vysoký 19,6 m je v zálive Fundy. (Svetadiel Severná Amerika, štát Kanada.) Bay of Fundy (angl.)