Druhá svetová vojna

Po prvej svetovej vojne sa Nemecko nachádzalo v hospodárskej kríze. Reakčné kruhy sa nikdy nezmierili s existenciou Weimarskej republiky a snažili sa o obnovu Nemeckej ríše.  Najreakčnejšou a najagresívnejšou stranou v Nemecku bola  Hitlerova NSDAP.

Táto využila veľkú hospodársku krízu 1929-1933 a dostala sa k moci. 30.januára 1933 vymenoval nemecký prezident Hindenburg Adolfa Hitlera za kancelára Nemeckej ríše.

Nacisti v krátkom čase zlikvidovali všetky demokratické inštitúcie a nastolili totalitnú diktatúru. Sučastne sa začali nacisti pripravovať na uskutočnenie agresívnych plánov v zahraničnej politike. Hlavné zásady agresie vypracoval Hitler vo svojom programovom diele Mein Kampf. Prvým cieľom malo byť vytvorenie Veľkonemeckej ríše do ktorej mali patriť Rakúsko, Čechy, Morava a časť Poľska. Po dosiahnutí tohto cieľa malo Nemecko

ovládnuť zvyšok Európy a neskôr i ZSSR. Nemecko sa začalo systematicky pripravovať na vojnu. V októbri 1933 vystúpilo zo SN a opustilo odzbrojovaciu konferenciu. V marci 1935 zaviedol Hitler brannú povinnosť a o rok neskôr obsadil oblasť Porýnia, ktorá mala byť demilitarizovaná. Neúčinné protesty veľmocí povzbudili Hitlera k ďalšej agresii.

V polovici 30 rokov sa stupňovala  i agresia fašistického Talianska. V roku 1935 prepadlo Taliansko Etiópiu a v marci 1936 povstali v Španielsku fašisti vedení generálom Francom proti republikánskej vláde. Za výdatnej pomoci Nemecka a Talianska sa zmocnili vlády a nastolili diktatúru. Taliansko a Nemecko sa pri podpore fašistov v Španielsku zblížili a v októbri 1936 podpísali protokol o spolupráci, čím vznikla Os Berlín – Rím. Západné veľmoci sa rozpínavosti iba prizerali, čo agresorov ešte viac povzbudilo. Hitler systematicky pokračoval v politike obkľučovania a izolovania ČSR za spolupráce Poľska a Maďarska.

12.marca 1938

nemecká armáda obsadila Rakúsko a Hitler vyhlásil jeho pripojenie k Nemecku (Anšlus). Hranica Nemecka s ČSR sa tak posunula až po Bratislavu. Hneď po anexii Rakúska sa Hitler pustil do príprav akcie proti ČSR ( Fall Grun) načo hodlal využiť Nemeckú menšinu v pohraničných oblastiach. Hitler sa snažil čo najviac izolovať ČSR, pretože na vojnu ešte nebol pripravený.

29 septembra 1938 sa v Mníchove

stretli  Hitler, Mussolíni, Chamberlain a Daladier a bez účasti ČSR rozhodli o jeho osude. ČSR malo odstúpiť pohraničné oblasti Nemecku. Nemecko tak bez boja získalo priemyselne vyspelé oblasti aj z vybudovanými opevneniami. 14 marca 1939 bola vyhlásená samostaná Slovenská republika a deň na to okupovali nemecké vojská české krajiny, kde bol 16 marca vyhlásený Protektorát Čechy a Morava. Rozpad ČSR sa zavŕšil.

Do kompletnosti Veľkonemeckej ríše chýbali ešte územia v Poľsku. Tento cieľ sa už nedal dosiahnuť diplomaticky, preto sa Hitler pripravoval na vojnu. Hitler sa chcel predovšetkým vyhnúť konfliktu zo ZSSR, navrhol preto Stalinovi dohodu o rozdelení sfér vplyvu. Dňa 23 augusta 1939 podpísali ministri zahraničia J.Ribbentrop a V..M. .Molotov  Pakt o neútočení  s tajným dodatkom.

Ako zámienku na rozpútanie vojny Hitler zinscenoval prepadnutie nemeckej vysielačky v Gliwitzi Poliakmi.

Hneď na to 1 septembra 1939

vtrhli nemecké vojská do Poľska, čím sa začala druhá svetová vojna. Veľká Británia a Francúzsko vypovedali 3 septembra  Nemecku vojnu. Poľsku však nepomohli. Po krátkom boji Poľsko kapitulovalo a jeho územie si rozdelili Nemecko a ZSSR. ZSSR si na základe zmluvy s Nemeckom nárokoval rozsiahle územia v Pobaltí. Pripojili si Estónsko, Lotyšsko , Litvu a časť Rumunska. Fínsko sa postavilo na odpor, ale nakoniec podľahlo presile a muselo prijať Stalinove podmienky ( Zimná vojna).

Na západnom fronte sa až do jari 1940 nebojovalo – podivná vojna. Na jar nacistické vojská obsadili Dánsko a Nórsko, kde našli aj zradcov vedených V.Quislingom.

Nemecký útok na západe sa začal 10.mája 1940.

Prekvapivou operáciou v Ardenách sa Nemcom podarilo preraziť front v blízkosti Sedanu.

Súčasne sa začal útok na Holandsko a Belgicko, kde sa vyznamenali paradsantné jednotky. Nemcom sa podarilo obkľúčiť anglo – francúzske vojská v severnom Francúzsku a zatlačiť ich k prístavu Dunkerque. Zastavenie útoku umožnilo spojeneckým vojskám evakuovať do UK. Už 14 júna vstúpili nemecké jednotky do Paríža. Podmienky kapitulácie museli zástupcovia francúzska podpísať v Compiégneskom lese

 22 júna 1940.

V južnom Francúzsku bola utvorená kolaborantská vláda vo Vichy, na čele s maršalom P.Petainom. Hitler sa chcel vyhnúť vojne z VB a navrhoval jej mier. Na čele vlády však stál W. Churchill, ktorý ponuku odmietol a rozhodol sa pokračovať vo vojne. Na zabezpečenie invázie musel Hitler získať vzdušnú prevahu, aby mohol kryť presun vojsk cez La Manche. Začala sa letecká vojna o Anglicko, v ktorej sa vyznamenali i čs. letci. Po dvoch mesiacoch útokov ( august a september) nedosiahli Nemci výrazný úspech a od invázie museli upustiť. Bol to prvý vážnejší neúspech Nemecka vo WWII.

Hitler sústredil svoju pozornosť na juhovýchod Európy. V septembri podpísali Nemecko, Taliansko a Japonsko Pakt troch veľmocí, v ktorom si rozdelili sféry vplyvu. Neskôr sa k nemu pridali aj satelitné štáty Rumunsko, Maďarsko, Slovensko a Bulharsko. Kôli nepokojom v Juhoslávii zaútočilo Nemecko 6 apríla 1941 nielen proti Juhoslávii, ale aj proti Grécku. Obe krajiny zakrátko kapitulovali, čím získal Hitler väčšinu kontinentálnej Európy. Hneď po odvolaní invázie do Británie začal Hitler upresňovať plán útoku proti ZSSR, ktorý nazval plán Barbarossa.

Vojna proti ZSSR mala byť zavŕšením boja Nemecka o ovládnutie sveta. Hitler predpokladal, že ZSSR porazí do 6 týždňov, čím by získal obrovské surovinové zdroje. V sovietskej armáde práve prebiehala reorganizácia po Stalinových čistkách a sám Stalin ignoroval informácie o pripravovanom Nemeckom útoku. Nemecký  útok začal v ranných hodinách 22 júna 1941.

Spočiatku sa vojna vyvíjala podľa Hitlerových plánov a nemecké vojská postupovali hlboko do vnútrozemia. USA síce zachovávali formálne neutralitu, ale 14 augusta uzavreli spojenectvo s VB ( Atlantická charta), ku ktorej 24 septembra postúpili i ZSSR. USA a VB začali poskytovať ZSSR materiálnu pomoc a výzbroj. Začiatkom septembra Nemci obkľúčili Leningrad a na juhu dobili  Kyjev. Po týchto úspechoch nariadil Hitler dobyť Moskvu a rozhodnúť vojnu. Sovietski občania sa rozhodli brániť Moskvu za každú cenu. Nemecký útok bol odrazený a plán na porážku ZSSR do konca roka padol.

V čase bitky o Moskvu sa vojna rozšírila i do Tichomoria. 7.12.1941

uskutočnilo japonské letectvo nečakaný a zdrvujúci útok na Pearl Harbour , najväčšiu námornú základňu USA.

USA tak vstúpili do vojny proti Japonsku i jeho spojencom – Nemecku i Taliansku. Do polovice roka 1942 dosiahlo Japonsko výrazné úspechy v Juhovýchodnej Ázii.

Na jar 1942 sa Nemecko rozhodlo obnoviť útoky na všetkých frontoch. V máji dosiahlo významné víťazstvá pri Charkove a na Kryme. Na jeseň začali Nemci dobíjať Stalingrad.

Ruským vojskám sa v zime podarilo obkľúčiť celú nemeckú 6.Armádu pri Stalingrade. Hitler zakázal ústup, čím spečatil osud 300 000 vojakov. Koncom januára 1943 zvyšky nemeckých vojsk na čele s F .Paulusom, kapitulovali. Víťazstvo pri Stalingrade znamenalo rozhodujúci prelom v WWII. Sovietske vojská prešli na celom fronte do protiútoku. V marci 1943 zasiahli do bojov aj čs. vojská vedené L.Svobodom. Súčasne s porážkou pri Stalingrade utrpelo neúspech aj nemecké ťaženie v severnej Afrike a v Tichomorí prevzali iniciatívu USA.Nacisti sa pokúsili zastaviť ústup svojich vojsk protiútokom.

V júli 1943 začali ofenzívu pri Kursku

Kursku avšak pokusmi o prielom sa vyčerpali a boli nútení ustúpiť. Súčasne sa anglické a americké vojská vylodili na Sicílii. Fašistický režim v Taliansku sa zrútil a Nemecko sa ocitlo bez najdôležitejšieho spojenca. Obrat vo vojne podnietil spojencov vyjasniť si názory na povojnové usporiadanie sveta. V novembri 1943 sa stretli J.V.Stalin, F.D.Roosevelt a W.Churchill v Teheráne. Západný spojenci odsúhlasili otvorenie 2 frontu a na program sa dostali aj otázky budúceho usporiadania sveta. V roku 1944 pokračovala sústavná ofenzíva Červenej armády. Po dlhých prípravách sa 6.Júna 1944 podarilo vylodenie spojeneckých vojsk v Normandii.

Vznikol 2 front a začalo sa oslobodzovanie Francúzska. V Nemecku sa objavili príznaky nespokojnosti. Časť nemeckých dôstojníkov sa pokúsila o atentát na Hitlera 20 júla 1944, ktorý však bol neúspešný. Nacistická propaganda rozširovala správy o nových tajných zbraniach, ktoré však napriek veľkým materiálnym škodám nemohli zvrátiť prevahu spojencov (V-1, V-2). Na východnom fronte začal ZSSR oslobodzovať oblasti juhovýchodnej a východnej Európy. Po ťažkých bojoch sa  sovietski vojaci prebojovali cez Dukliansky priesmyk na  ČS. územie.

V dňoch 4 – 11 februára 1945 sa po druhý krát stretli predstavitelia veľkej trojky na konferencii na Jalte. Potvrdili závery Teheránskej konferencie a dohodli sa na kooperácii vojenských akcií. Nemecko sa malo rozdeliť na okupačné pásma. Určila sa západná hranica Poľska a veľmoci si rozdelili sféry vplyvu. ZSSR prisľúbil vstúpiť do vojny proti Japonsku.
Spojenecké vojská sa blížili k stredu Nemecka – Berlín. V beznádejnej situácii spáchal Hitler 30 apríla 1945 samovraždu. Za svojho nástupcu vymenoval Donitza. Nemecko však bolo nútené kapitulovať. Kapitulácia  vstúpila do platnosti 9.mája 1945. V ten istý deň sa boje v Európe skončili po oslobodení Prahy.

17.júla sa v Postupimi začala posledná schôdzka veľkej trojky

ZSSR zastupoval Stalin, delegáciu USA viedol Harry Truman a na čele Britskej delegácie bol nový ministerský predseda Clement Attlee. Schôdza rozhodla o demilitarizácii, denacifikácii a demokratizácii Nemecka a jeho rozdelení na okupačné zóny. Rozhodla aj o vysídlení Nemcov z Poľska, ČSR a Maďarska. Stretnutie však už bolo poznačené narastajúcimi rozpormi medzi USA a ZSSR.

Japonsko pokračovalo vo vojne aj po kapitulácii Nemecka . 6.augusta 1945 zvrhlo americké letectvo na Hirošimu prvú atómovú bombu, o tri dni neskôr zničila druhá atómová bomba Nagasaki. Medzitým vstúpil do vojny proti Japonsku aj ZSSR. Tieto skutočnosti zlomili odpor Japonska a 2 septembra 1945 podpísali jeho predstavitelia bezpodmienečnú kapituláciu.

Skončila sa najkrvavejšia a najhroznejšia vojna v dejinách ľudstva obeťou ktorej sa stalo 55 mil. ľudí. Obrovské materiálne škody sa nedajú vyčísliť. WWII. Uzavrela jednu etapu v dejinách ľudstva a začala novú. Tá však bola poznačená rozpormi medzi veľmocami a tieňom atómovej bomby.