DRÁMA PO ROKU 1945

DRÁMA PO ROKU 1945

- jej vývin súvisel s politickou situáciou, to sa odrazilo aj na kvalite a počte,
- v 50-tych a 70-tych rokoch (v období kultu osobnosti a normalizácie) vznikli diela
schematické
-v 60-tych rokoch vznikli najlepšie diela–pod vplyvom existencializmu a absurdnej drámy
(nový obsah a forma – hlavne kritika kultu osobnosti a socializmu)

existencializmus - zamýšľa sa nad existenciou človeka, nad zmyslom života,
- všímajú si človeka v hraničnej situácii, najmä jeho vnútorný svet,
- atmosféra diel je pesimistická, L. Ťažký, (J. Johanides)

absurdná drámy –(antidráma), chýba v nej dej, zápletka, rozuzlenie
- člení sa na časti, obrazy – nie na dejstvá
- dej je neskutočný, absurdný,
- čas nie je bližšie určený,
- text má aj symbolický význam /nedá sa jednoznačne interpretovať/,
- postavy nie sú charakterizované,

Staršia generácia: Štefan Králik, Peter Karvaš, Ivan Bukovčan
70. roky – Ján Solovič, Osvald Záhradník, Peter Kováčik
80-te roky Ľubomír Feldek, Stanislav Štepka, Milan Lasica, Július Satinský

ŠTEFAN KRÁLIK:
Posledná prekážka 1946
- hra s prvkami existencializmu
-dej sa odohráva sa v lekárskom prostredí, počas necelých 3 hodín
- (Hlavnou postavou je chirurg, ktorý sa ožení z vypočítavosti. Nakoniec stráca svoju bývalú milenku a odchádza od neho aj manželka.)


IVAN BUKOVČAN:
Medená veža, Orlie pierko - najznámejšie diela – filmové scenáre
Kým kohút nezaspieva – dráma

PETER KARVAŠ:
Polnočná omša 1956
- tematika 2. sv. vojny

vplyv existencializmu a absurdného divadla:
Jazva, Veľká Parochňa, Experiment Damokles, Absolútny zákaz
Veľká parochňa: Pomocou alegórie (súperenie vlasatých a holohlavých) odsudzuje diskrimináciu, totalitu a násilie.

JÁN SOLOVIČ:
- tvorba poznačená schematizmom
OSVALD ZAHRADNÍK : Sólo pre bicie hodiny
- písal psychologické hry
- zaujíma ho vnútorný svet ľudí

AUTORSKÉ DIVADLÁ

- k tomuto typu parí Divadlo Lasicu a Satinského a Radošinské naivné divadlo
( založil Stanislav Štepka)
Divadlo Lasicu a Satinského
- uplatňovali malé javiskové formy: kabaret, pásmo, scénku, skeč ( krátky dramatický výstup so satirickým zameraním),
- znaky: - vlastné texty,
- improvizácia,
- humorom a satirou kritizujú spoločenské pomery
- využívajú prvky absurdného divadla

Radošinské naivné divadlo
( založil Stanislav Štepka)
- vzniklo v Radošine ako dedinský ochotnícky súbor,
- dnes pôsobia v Bratislave ako profesionálne divadlo, ale zachovali si ochotnícky, ľudový štýl,
- autorom hier je S. Štepka,
- využívajú humor, satiru,
- miešanie štýlov – dedinský dialekt, mestský žargón, umelecký štýl,
1970 - Jááánošííík

IVAN BUKOVČAN:

Kým kohút nezaspieva – dráma

Dráma má 3 dejstvá.
Dej: Nemci zatvorili 10 rukojemníkov do pivnice domu za zabitie nemeckého vojaka. Títo desiati porušili zákaz vychádzania po devätnástej hodine. (učiteľ Tomko, holič Uhrík, Tulák, pôrodná sestra, zverolekár, prostitútka, študent, gymnazistka, bývalý horár, pani lekárniková)
Do pivnice za nimi prichádza obchodník Fischl (pôvodom Nemec) a sľubuje im pomoc.
Najväčším zbabelcom je holič Uhrík. Povie Fischlovi, že Tulák má taký nôž, aký hľadajú Nemci. No nepomôže mu to, lebo nôž zostal zabodnutý v obeti.
Fischl oznámi rukojemníkom, že nebudú popravení všetci. Majú si do rána sami vybrať jedného.
Holič Uhrík je schopný všetkého, len aby sa zachránil. Je nervovo vyčerpaný, napokon britvou zabije Tuláka.
(Skôr než kohút zakikiríkal, Uhrík zaprel v sebe človeka.)
Problém je zdanlivo vyriešený, keďže sú len deviati.
Rukojemníci sa však nechcú stať „spolupáchateľmi“ Uhríka a tento nápad neprijímajú.
Fischl položí na stôl kľúč. Kto sa rozhodne pre istú smrť, otvorí dvere a bude utekať. Zastrelia ho na úteku. Uhrík neunesie ťarchu viny a jeho vykúpením je smrť. Vezme kľúč a vybehne. Ľudia v pivnici počuli strely zo samopalu.
V tejto dramatickej situácii sa odhaľujú charaktery ľudí – niektorí zostali čestní a zachovali si ľudskú tvár, iní sa prejavili ako podliaci, zbabelci.