Drahoslav Machala

Narodil sa 16. novembra 1947 v Zemianskom Podhradi, v okrese Nove Mesto nad Vahom. Do Zakladnej devatrocnej skoly chodil v susednej Bosaci, zmaturoval roku 1965 na Gymnaziu Milana Rastislava Stefanika v Novom Meste nad Vahom. Po maturite (bola to podmienka prijatia na vysoku skolu) najskor pracoval ako stavebny a tlaciarensky robotnik v Pozemnych stavbach Trnava a potom v Tlaciarenskych zavodoch 02 v Bratislave. Vzapati bol tri mesiace na praxi v redakcii Kulturneho zivota.

V rokoch 19661971 studoval zurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskeho studia nastupil na zakladnu vojensku sluzbu do redakcie Armadneho rozhlasu v Prahe. Prvy post novinara nastupil na oddeleni kultury vo Vecerniku, od roku 1978 sa stal redaktorom kulturneho oddelenia tyzdennika Nove slovo a od roku 1986 redaktorom kulturneho oddelenia dennika Pravda. Od maja 1990 bol redaktorom bratislavskej filialky tyzdennika Matice slovenskej Slovenske narodne noviny. Od maja 1993 sa stal sefreporterom dennika REPUBLIKA. Jeho cesta potom viedla na poziciu zastupcu sefredaktora casopisu Spolku slovenskych spisovatelov Literarny tyzdennik (od 1. 1. 1995) a odtial na post generalneho riaditela Narodneho literarneho centra v Bratislave (od 1. 6. 1996), kde pracuje doteraz.

Literarne zacal tvorit aj publikovat na strednej skole. Na gymnaziu bol sefredaktorom casopisu Ohlasy mladej jari. Knizne debutoval zbierkou poviedok Zhavraneni bratia (1975), v ktorej nastolil mravne problemy mladeho cloveka. V tom istom roku so starsim bratom Ivanom Machalom absolvoval reportaznu investigativnu cestu po stopach Ernesta Hemingwaya v Europe. Vysledkom tohto usilia bola kniha Reporter Hemingway s podtitulom To prave miesto (1980, 1990), v ktorej autori formou eseje zobrazili tie useky zivota americkeho spisovatela, ktore su spojene s jeho novinarskym ucinkovanim a posobenim v Europe. Kniha troch noviel Sukromny most (1984) je konfrontaciou zivotnej skusenosti autora s hladanim vlastnej identity a s poznanim, ktore nadobudol na cestach po cudzine. Dalsia kniha Veterne topanky (1988) je esejistickou reportazou o Provence v juznom Francuzsku s dorazom na jeho kulturnu historiu a umelecke hodnoty. Biograficka esej Zlomeny sen (1994) je pribehom o zivotnych osudoch slovenskeho letca, Bratislavcana Otta Smika, ktory bojoval v sluzbach anglickeho kralovskeho letectva Royal Air Force a padol v boji proti fasizmu nad Holandskom. Vzapati vysla kniha Rytieri oblohy (1996) o dalsich slovenskych letcoch, ktori bojovali vo Velkej Britanii a nad Europou v RAF, za ktoru Drahoslav Machala ziskal o rok nato dosial najvyssiu poctu Cenu Egona Erwina Kischa. Vyberom z jeho novinarskej publicistiky, eseji, reportazi, uvah, rozhovorov so spickovymi domacimi aj svetovymi osobnostami je kniha Osamely vlk (1997).

Najvacsie uspechy dosiahla kniha Reporter Hemingway, ktora vysla v troch vydaniach v polskom preklade (1984, 1986, 1989), v dvoch ceskych vydaniach pod nazvom To prave misto (1987, 1989) a roku 1998 vysiel aj jej taliansky preklad. Prejavili o nu zaujem aj prekladatelia v Mexiku v roku storocnice Hemingwayovho narodenia (21. 7. 1898).

Okrem toho je scenaristom k filmom Strateny syn Slovenska o generalovi Ottovi Smikovi, za ktory ziskal roku 1995 Telemuzu zo Slovenskej televizie, a dokumentarnych filmov o Romanovi Kaliskom (1996) a Vojtechovi Zamarovskom (1996). Ako zostavovatel sa podielal na knihach Ziva voda (1986) pamatnica k 150. vyrociu sturovskej vychadzky na Devin, spolu s Dusanom Mikolajom zostavil knihu Kapolkov chodnik (1995) a zostavil publikaciu Vzduch nasich cias (1996).