Dôsledky duchovných darov

Spoločná služba. V Písme nečítame, že slúžiť majú len duchovní, zatiaľ čo ostatní môžu len zohrievať lavice a čakať, že budú duchovne nasýtení. Cirkev tvoria laici i duchovní. „Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, vlastným jemu ľudom, aby ste zvestovali cnostné skutky toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla.“ (1 Pet 2,9) Za blaho cirkvi a jej rozmach zodpovedajú jedni i druhí. Všetci sú povolaní k spolupráci, každý podľa svojich zvláštnych darov od Krista. Výsledkom rozdielnosti darov je rozmanitosť služieb v jednotnom svedectve v záujme rozšírenia Božieho kráľovstva a prípravy sveta na stretnutie so Spasiteľom. (Mat 28,18-20; Zj 14,6-12)

Úloha kazateľov. Učenie o duchovných daroch zveruje zodpovednosť za vzdelávanie cirkevného zboru do starostlivosti kazateľa. Boh ustanovil apoštolov, prorokov, evanjelistov, kazateľov a učiteľov, aby pripravovali jeho ľud na službu. „Kazatelia nemajú robiť to, čo má robiť cirkevný zbor, príliš sa vyčerpávať, a tým brániť ostatným konať ich povinnosť. Mali by naučiť členov, ako majú v cirkvi a v spoločnosti pracovať.“ 5

Kazateľ, ktorý nemá dar vzdelávať, do pastoračnej služby nepatrí, a mal by prejsť na iný úsek Pánovho diela. 6 Úspech Božieho plánu s cirkvou závisí od ochoty a schopnosti jej kazateľov učiť členov používať duchovné dary, ktoré dostali od Boha.

Dary a poslanie. Boh dáva zvláštne dary na požehnanie celého duchovného tela, nielen jednotlivých členov, ktorí tieto dary prijímajú. Tak ako jednotlivec neprijíma duchovný dar len pre seba, podobne ani cirkev neprijíma súhrn darov iba pre seba. Boh vybavuje cirkev darmi, aby ju pripravil na splnenie jej poslania vo svete.

Duchovné dary nie sú odmenou za dobre vykonanú prácu. Sú prostriedkom, aby dielo bolo dobre vykonané. Duch obvykle dáva dary primerané prirodzeným vlohám človeka, aj keď prirodzené schopnosti samy nie sú (211) darmi Ducha Svätého. Aby človek mohol byť plný Ducha, musí byť znovuzrodený. Ak chceme byť obdarení duchovnými darmi, musíme byť znovuzrodení.

Nie jednotvárnosť, ale jednota v rozmanitosti. Niektorí kresťania sa snažia stvárňovať iných spoluveriacich na vlastnú podobu. To je ľudský zámer, nie Boží. O doplňujúcej povahe duchovných darov svedčí skutočnosť, že cirkev napriek rozmanitosti týchto darov zostáva jednotná. To znamená, že rozmach Božej cirkvi závisí od každého veriaceho. Boh chce, aby všetky dary, služby a aktivity v cirkvi pôsobili a budovali spoločne na základe historickej cirkvi. V Ježišovi Kristovi, uholnom kameni, „celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi“. (Ef 2,21)

Zámerom darov je svedecká služba. Veriaci dostávajú rôzne dary, čo je náznakom, že každý má osobitnú službu. A predsa každý veriaci by mal vedieť svedčiť o svojej viere, deliť sa o jej zásady a hovoriť iným, čo Boh urobil v jeho živote. Zámer, pre ktorý Boh dar dáva, bez ohľadu na to, o aký dar ide, je príprava jeho nositeľa na svedeckú službu.

Zanedbávanie duchovných darov. Veriaci, ktorí nechcú duchovnými darmi slúžiť, nielenže zistia ochabnutie daru, ale hrozí im nebezpečenstvo straty večného života. Ježiš vo svojej láske varovne upozornil, že služobník, ktorý svoju hrivnu nepoužil, bol „zlý a lenivý sluha“, ktorý sa pripravil o večnú odmenu. (Mat 25,26-30) 7 Neužitočný sluha otvorene priznal, že hrivnu nezúročil zámerne a po dôkladnom uvážení. Za svoju nedbalosť bol teda zodpovedný. „Tí, čo sa nechali unášať prúdom, zanedbali príležitosti a vyhýbali sa zodpovednostiam, budú pri poslednom súde zaradení medzi páchateľov neprávostí.“ 8

Rozpoznanie duchovných darov
Ak sa členovia chcú úspešne zapojiť do cirkevnej misie, musia rozpoznať svoje duchovné dary. Tieto dary sú ako kompas a veriaceho usmerňujú k službe a radosti z plnosti života. (Ján 10,10) Čím sme k „duchovným darom ľahostajnejší a čím menej ich zúročujeme a používame, tým ťažšie cirkev dosahuje svoj cieľ a tým ťažšie sa plní Boží zámer s ňou.“ 9

Pre rozpoznanie našich duchovných darov 10 sú príznačné:

Duchovná príprava. Apoštoli vrúcne prosili o dar vhodných slov, ktoré by hriešnikov usmernili ku Kristovi. Urovnali si svoje spory a prestali túžiť po prvenstve. Vyznanie hriechov a pokánie ich viedlo k užšiemu spoločenstvu s Kristom. Podobnú skúsenosť v príprave na krst Duchom Svätým potrebujú aj tí, čo dnes prijímajú Krista. (212)

Krst Duchom nie je nejaká jednorázová udalosť, môžeme ju prežívať denne. 11 Musíme prosiť Pána o tento krst, pretože cirkvi dáva moc svedčiť a zvestovať evanjelium. Ak to chceme konať, svoj život musíme ustavične podriaďovať Bohu, zostávať v Kristovi a prosiť ho o múdrosť, aby sme vedeli rozpoznať dary, ktoré nám dal. (Pozri Jak 1,5.)

Štúdium Písma. Ak budeme modlitebne skúmať novozmluvné pravdy o duchovných daroch, Duch Svätý nám dá spoznať práve tú službu, ktorú má pre nás. Je dôležité, aby sme verili, že Boh nám dal aspoň jeden dar, ktorý máme použiť v jeho službe.

Otvorenosť voči Božiemu prozreteľnému vedeniu. Nie my máme použiť Ducha, ale on má použiť nás. Veď je to Boh, kto pôsobí, „aby ste aj chceli, aj konali nad svoju dobrú vôľu“. (Fil 2,13) Je to prednosť môcť ochotne pracovať v ktoromkoľvek odvetví služby, ktorú nám Božia prozreteľnosť ponúka. Musíme dať Bohu príležitosť prebudiť v iných túžbu po našej pomoci. Mali by sme byť teda pripravení slúžiť cirkvi, kedykoľvek to potrebuje. Nemali by sme sa obávať vyskúšať niečo nové, no bez zábran by sme mali ľuďom hľadajúcim pomoc povedať o svojich daroch od Pána a skúsenostiach s ním.

Potvrdenie od cirkvi. Keďže Boh dáva duchovné dary na budovanie svojej cirkvi, smieme očakávať, že prítomnosť týchto darov v nás nám spoľahlivo potvrdí rozvážny úsudok cirkvi – Kristovho tela – a nie naše pocity. Často býva ťažšie rozpoznať dary v nás než dary v iných. Nielenže musíme byť ochotní počúvať, čo nám o našich daroch chcú povedať iní, ale dôležité je, aby sme uznali a potvrdili Božie dary v iných.

Nič tak nevzrušuje a neuspokojuje ako vedomie, že zastávame postavenie, konáme službu alebo plníme poslanie, ktoré nám určila sama Božia prozreteľnosť. Aké to požehnanie, že v Pánovej službe smieme použiť práve ten dar, ktorý nám dal Kristus prostredníctvom Ducha Svätého! Kristus túži rozdať dary svojej milosti. Dnes môžeme prijať jeho pozvanie a skúsenostne poznať, čo jeho dary môžu urobiť v živote plnom Ducha Svätého.