Dom sv. Alžbety (Košice)

Dom sv. Alžbety (Košice)
Je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola,
ktorý vyhorel asi v roku 1370 a ktorého patrónkou bola tiež sv. Alžbeta. Výstavba
Dómu sv. Alžbety sa zacala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etápach:
Prvá etapa trvala asi do roku 1420. Pôvodne to mala byt stavba bazilikálneho typu s
piatimi lodami, polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane. Vzorom
bol kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne. V druhej etape bola pozmenená pôvodna
koncepcia. V snahe o vytvorenie modernejšieho halového priestoru bola prekrížená
hlavná lod s rovnako vysokou priecnou lodou. Medzi ramenami oboch lodí vznikli štyri
nižšie priestory.
V tretej etape, v roku 1470, bola postavená kaplnka sv. Kríža - tzv. Kromerova
kaplnka, v roku 1477 kaplnka Panny Márie - tzv. Szatmáriho kaplnka a dnes už
neexistujuca kaplnka sv. Jozefa. V tomto roku bolo postavené aj kamenné Pastofórium
a južná veža dómu. V roku 1491, pocas obliehania Košíc, bol dóm velmi poškodený.
Opravu prevádzal stavitel a kamenár Mikuláš Krompholz z Nisy pod dozorom Václava z
Prahy. V roku 1508 dokoncil aj stavbu presbytéria. Tento rok sa považuje za rok
ukoncenia stavebných prác na dóme. Trvali viac ako 100 rokov.
V dalších rokoch bol dóm viackrát poškodený živelnými pohromami, ktoré podstatne
narušili statiku stavby. Došlo k viacerým opravám, z ktorých najrozsiahlejšia bola v
rokoch 1877-1896. Tá podstatne zmenila interiér a exteriér dómu so snahou vrátit sa k
pôvodnej pät lodovej koncepcii. Stavebný dozor pri prácach vykonával Franz Schmidt,
projekcne ich pripravoval Imrich Steindl a stavbyvedúcimi boli architekt J. Weber a Fr.
V. Frohde. Oprava zahrnala odstránenie kaplnky sv. Jozefa, zmenu hviezdicových
klenieb bocných lodí na sietové a dotkla sa aj kamenných clánkov výzdoby. V poslednej
etape opravy bola pod severnou lodou vybudovaná krypta, ktoru realizoval arch. A.
Andreeti na základe projektu prof. F. Schuleka. V roku 1906 do nej preniesli pozostatky
Františka Rákocziho II. a jeho druhov z Turecka. Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si
zachováva pätlodovú dispozíciu s krížením hlavnej a priecnej lode a s polygonálnym
presbytériom. V krížení je osadená kovová vežicka. Na južnej strane je predsien, nad
nou královské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a
severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priecelie. Na západnom
portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Rucník sv. Verony.
Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený
v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších pät reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna
Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného
portálu je plastika sv. Alžbety. Južný portál má dva vchody a organicky zapadá do
koncepcie južnej predsiene. Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu
pozornost si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty,
neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny
Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej malby Posledný súd,
bocný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná malba Vzkriesenie, bronzova
krstitelnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš krála Mateja,
gotické drevené polychrómované plastiky, bocný oltár Klananie troch králov,
neogotická kamenná kazatelnica. Velkú hodnotu majú diela zachované v klenodiu. V
súcasnosti prebiehajú na katedrále rekonštrukcné práce, ktoré zacali v semptembri
1978.