Dôchodková politika

Dôchodková politika
Dôchodok = príjem = príjmová politika
- ovplyvňuje agregátny dopyt a snaží sa stabilizovať cenovú hladinu ekonomiky

Regulujú sa ceny, mzdy (platy), zisky, regulácia odvodov do štátneho rozpočtu, regulácia poistného, daní, penálov.
= vplyvy dôchodkovej politiky na ekonomiku
Hlavnou úlohou dôchodkovej politiky je znižovanie rozdielov medzi jednotlivými sociálnymi skupinami v krajine a dôchodková politika sa v danom prostredí realizuje ako politika lacných potravín, politika regulovaných cien, regulované nájomné, podpora verejnej dopravy, bezplatné zdravotníctvo, školstvo.
Dôchodková politika sa zväčša realizuje cez dohodu o platoch a mzdách, ktorá vzniká pri tripartitom vyjednávaní zamestnávateľov, zamestnancov a štátu (generálna dohoda).
Dohodnú sa na:
- progresívnej dani z príjmov
- daňových úľavách pre určité skupiny
- v USA majú zabudovanú aj zápornú daň
Zabezpečené by malo byť:
- aby platy alebo mzdy nerástli rýchlejšie než produktivita práce
- ak by vzniklo, badali by sme rast inflácie

Ďalším nástrojom na reguláciu dôchodkov je minimálna mzda.
(vplýva na zamestnanosť, resp. nezamestnanosť)
- neochota skupiny ľudí pracovať pri danej sadzbe
- európske krajiny majú vysoké minimálne mzdy
-
Zahranično-obchodná politika (vonkajšia obchodná politika)

Úlohou je:
- regulovať dopyt výrobkov, prác a služieb cez hranice krajiny
najčastejším nástrojom, ktorý sa používa je:
- colná (kvotačná politika)
ZOP v rámci medzinárodného obchodu využíva medzinárodnú deľbu práce a tým zvyšuje efektívnosť výroby.
CLO – daň alebo povinná platba štátu za dovoz alebo vývoz
KVÓTA – určenie množstva tovarov, služieb a prác, ktoré môžeme doviezť, prípadne vyviesť cez hranice krajiny (pivo, potraviny)

Cieľom ZOP:
1. snažiť sa o vyrovnanú platobnú bilanciu (obchodná bilancia = zahraničný obchod = export – import)

Ak uplatníme ochranárske opatrenia (napr. cez clo a kvótu), tak môžeme badať vyššie ceny spotrebiteľských tovarov, služieb a prác.

Ak uvalíme clo na nejaké komodity, znižuje sa ich dovoz, znižuje sa ponuka na trhu a tým pádom zvyšuje sa cena daných tovarov a služieb na domácom trhu a tým pádom ochraňujem domácich výrobcov = umožňuje zamestnať viac ľudí.

Ak ochraňujeme trh prostredníctvom kvót, stanovíme množstvá tovarov a služieb, ktoré môžeme vyviesť alebo doviesť, ak stanovíme kvótu na nejaký segment, znižuje sa dovoz daného segmentu, znižuje sa ponuka na domácom trhu a ceny na domácom trhu začínajú rásť (nemajú konkurenciu).
Domáci výrobca viac vyrába, zamestnáva viac ľudí, ale na starých strojoch = znamenalo by to úpadok daného segmentu domácej výroby.

Jedným z nástrojov ZOP je menový kurz – reguluje sa prostredníctvo exportu a importu.
Oslabený menový kurz zvýhodňuje exportérov, znevýhodňuje importérov.
Menový kurz = nástroj, ktorý pôsobí plošne na celú krajinu, na všetkých vývozcov a dovozcov.
- hrá pozitívny vplyv pri štruktúre výroby v krajine, zvýhodňuje exportérov

Nx = Ex – Im
Ak je väčší export ako import rastie nám agregátny dopyt, rastie zamestnanosť, rastie cenová hladina.
Ak ľudia zarábajú viacej, míňajú viac na tovary a služby. Ale keďže tovar ide do zahraničia, tak aj na našom trhu rastú ceny.

V ZOP nastáva aj koordinácia (súčinnosť) činnosti jednotlivých štátov.
Čím je zahr.-obch. výmena rozsiahlejšia, tým väčší záujem majú krajiny koordinovať svoju činnosť, preto uzatvárajú vzájomné dohody, ustanovujú nové nadnárodné inštitúcie.
ZOP v rámci tých krajín sa realizuje priamo, prostredníctvom zmlúv, dohôd o liberalizácie obchodu, alebo aj nepriamo prostredníctvom poskytovania úveru pre menej rozvinuté krajiny (exim-banka). Je tu možnosť regulovať priamo alebo nepriamo obchod.
Vyšším stupňom koordinácie (spolupráce) je integračný proces (proces zlúčenia sa do určitých skupín).

Vznikajú nadnárodné komplexy, inštitúcie ako EU, Severoatlantická dohoda cla a obchodu.
Fenomén globalizácie súvisí s potrebou špecializácie a zapojením sa do deľby práce.
Núti jednotlivé štáty, aby viac produkovali, predávali v zahraničí.
Takáto integrácia môže byť z podnetu získania nových surovinových zdrojov, ropy, nerastov, poprípade získať väčšie trhy.

Cesty, ktoré vedú k integračnému procesu:
1. funkcionalistická (na smer integrácie pôsobí trhový mechanizmus a úlohou štátu je odbúrať bariéry, ktoré by smerovali k zamedzovaniu zahranično-obchodnej výmeny) – takto začalo vznikať európske hospodárske spoločenstvo (trh-kapitál si hľadal svoje odbytište)
2. dirigistická cesta (štátne orgány aktívne pôsobia na proces integrácie) Takto vzniklo bývalé RVHP – zvrchu daná – nerozhodoval trh ale úradníci


Z ekonomického hľadiska môžeme hovoriť o:

Mikrointegrácia (kartelové dohody, spoločný servis, spoločné poradenstva)


V rámci kartelových dohôd dochádza k množstvu nelegálnych dohôd, ale v každom prípade sa vychádza z potrieb firiem.

Prečo vznikajú mikrointegrácie
? – obojstranná spolupráca prináša výhody.


Makrointegrácia = nadnárodná integrácia – transnacionálnej = svetový obchod
- prenikajú na trh za určitým cieľom (ovládať trh, nadobudnuť zisky)

Nadnárodné korporácie sa usilujú o ovládnutie trhov a ich pôsobenie je mimoriadne silné.

To zn., že vlády malých štátov sa nedokážu účinne brániť (nechajú sa skorumpovať).
- veľmi obratne využívajú výhody zo svetového obchodu = absolútne výhody.
- Ich výroba je kvalitnejšia
- Produkty sú relatívne lacnejšie
- Využívajú naplno medzinárodnú deľbu práce
- Výhody s veľkovýroby
- Neblahý jav: - konkurencia sa im nedokáže prispôsobovať

Makrointegrácia = spájanie sa trhov a ich konečným cieľom je nadnárodný komplex.


Colná únia Hospodárska (menová) únia Politická únia




Politika tvorby konkurenčného prostredia
Ak má byť trh funkčný, je potrebné, aby existovalo funkčné konkurenčné prostredie (blízke dokonalej konkurencii-nezávislé rozhodovanie, sloboda, informácie, rozhodovanie sa na základe ponuky a dopytu)
V politike tvorby konk.prostr. je nadradeným cieľom zachovanie konkurencie na trhu (prijať právne normy).
Cieľ: ideál dokonalej konkurencie.
Model:
1. model účinnej konkurencie (nechceme dokonalú konkurenciu, chceme, aby konkurencia bola účinná, to zn. musíme mať kritéria na základe ktorých vieme vyhodnotiť to, či sa vzdiaľujeme alebo približujeme modelu dokonalej konkurencie)
Kritéria:
- posudzuje sa trhová štruktúra (trhová štruktúra – hodnotíme podľa veľkosti a podielu účastníkov na trhu, to zn., že sa meria transparentnom na trhu, či je tam obmedzený vstup na trh alebo výstup z trhu, silný konkurent, slabý konkurent aký podiel má na trhu)
- trhové chovanie (sledujeme cenovú stratégiu, ako firma zabezpečuje svoj odbyt a aký má firma sklon k obmedzovaniu konkurencie)
- trhový výkon (posudzuje sa podľa nákladov, ziskov a podľa cien jednotlivých tovarov a služieb, sleduje sa množstvo a stupeň dosahovaných inovácii daného podniku)

2. Model slobody konkurencie
- vychádza z predstavy, že sloboda vedie vždy k dobrým ekonomickým výsledkom. Úlohou štátu je zabezpečiť slobodu rozhodovania ek.subjektov a zamedziť vzniku monopolu.

Obmedzenia na trhu:
Obmedzenia konkurencie v reálnom svete sú nasledovné:
1. dohodnuté formy konania (ohrozuje a deformujú trh, trhové ceny)
2. zneužitie postavenia dominantných firiem (Slovnaft)
3. štátna intervencia (deformuje súťaž – niekoho podporíme, iného podceníme; podpora veľkých investorov, nie malých a stredných podnikateľov)
Cieľ: štát by sa mal postarať o zamestnanosť ľudí, z ich daní by mal žiť
4. zlučovanie podnikov (fúzia)
5. nekalá súťaž

Dohodnuté formy konania = kartelové dohody
Riziko kartelizácie sa zvyšuje za týchto predpokladov:
1. koncentrácia výroby
2. stagnujúci dopyt (klesajúci dopyt)
3. nevyužité kapacity podnikov
4. podobná štruktúra nákladov (2 podniky sa medzi sebou dohodnú, v prípade, že majú rovnaké náklady)
5. homogénna výroba
Kartely vo všeobecnosti vznikajú, keď sa cítia subjekty na trhu ohrozené.
Musia mať na to podmienky, predpoklady:
- nie je tam veľa účastníkov
- štruktúra nákladov je podobná
- výrobky majú podobné, ak nie rovnaké parametre
Výsledkom tej dohody je vznik kartelu = dohoda o cenách. Cena je vždy vyššia, ako tá, ktorá by vznikla v konkurenčnom boji.

Vznik kartelu je obmedzovaný činnosťou protimonopolného úradu, preto firmy sa uchyľujú k ústnym dohodám, ktoré sa zvyknú nazývať gentlemenské dohody. (uzatvárajú sa namiesto kartelových).
U týchto dohôd – nie je dlhodobá stálosť – v prípade ponuky výhodnejších podmienok jeden z partnerov odstúpi od dohody a vezme výhodnejšiu ponuku.

Zneužitie dominantného postavenia na trhu
Dominantné postavenie môže firma získať napríklad prostredníctvom dominantného výkonu ale prostredníctvom inovácie.
Je to prijateľný spôsob.
Ak sa dominantné postavenie získa tým, že sa pôsobí na oslabovanie konkurencie, je to kriticky vnímané, väčšinou úrady konajú v tejto veci.
- cenová diskriminácia
- zaväzovanie dodávateľov (odberateľov) k výkonom alebo cenám
- firma bráni svojim konkurentom, aby sa dostali k surovinovým zdrojom
- firma predáva za vysoké ceny, alebo nakupuje za príliš nízke ceny od iných konkurentov
Spôsoby získavania dominantného postavenia:
1. vznik fúzii (ťažko zistiteľná vec – deje sa prostredníctvom akcií = kapitálový trh, je zastretý vlastník akcií; cieľom je ovládnuť manažment a získať zisky – nad 31% vlastníctva)
2. založenie koncernu
3. personálna únia – spoja sa firmy cez predstavenstvá firiem, dozorné orgány (cez čelných predstaviteľov)
Pozitívum fúzii: rast konkurencieschopnosti – do určitého bodu
Negatívum fúzii: monopolizácia


Štátna regulácia:
- efektívne a neefektívne vplyvy
Ak má firma monopolné postavenie štát by mal regulovať kvalitu i cenu produktov danej firmy.
Nie je to pravidlom.
Napr. Prirodzené monopoly – plynofikácia, kanalizácia, rozvod vody, rozvod energie, miestna doprava = sú regulované štátom.
- vychádza sa z predpokladu, že liberalizovať dané odvetvie by bolo nákladnejšie ako ponechať daný stav.
- Štát to musí kontrolovať protimonopolným úradom, finančným úradom.
Administratívne monopoly regulované štátom: napr.
- poľnohospodárska prvovýroba
- výroba ocele
- zbrojárska výroba
- výroba automobilov