Dobro

Dobro
V tejo práci by sme sa chceli pokúsit odpovedat na otázku co je dobro, ako ho delíme a
ako ho interpretujeme. Netrúfame si dat na daný problém konecnú odpoved. To ani nie
je našim zámerom. Skôr by sme sa chceli k danému problému priblížit a pokúsit sa ho
osvetlit. Je mnoho spôsobov nazerania na dobro. Uvedieme tu len jeden z nich, ktorý
sa nám javí ako najbližší a najsprávnejší.
Každé bytie, tým že existuje je ontologicky dobré. Dobro bytia je jedným zo štyroch
atribútov dobra. Toto ontologické dobro vyjadruje hodnotu bytia. Pojem dobra nie je
ako by sa mohlo zdat pojmom cisto morálnym. Hoci je všeobecný pojem dobra s
morálkou úzko spätý predsa presahuje hranice morálky, je pojmom širším.
Morálka prisudzuje ludskému konaniu hodnotu. Porovnávaním konania s morálnou
normou rozhoduje, ktoré konanie je morálne. Každé ludské konanie však nevyhnutne
sprevázda nejaký ciel. Ciele ludské ho konania môžme rozdelit podla viacerých kritérií
(toto delenie nepovažujeme za nevyhnutné uvázdat, hoci by to nebolo úplne nefunkcné
pre objasnenie riešeného problému). Co nás však motivuje k snahe o dosahovanie
urcitého ciela ludského konania? Domnievame sa, že je to práve sila dobra, prítomná v
tom, ci onom cieli, ktorá je rozhodujúcim impulzom pre naštartovanie nášho konania
smerom k cielu. Ciele, ktoré by neobsahovali v sebe ponuku dobra bu boli pre naše
konanie nezaujímavé. Môžme teda povedat, že ciel a dobro sú totožné. Bez prítomnost
dobra ciel nie je cielom. V každej cinnosti cloveka je cielom dobro. Pre zlo sa clovek
nikdy nerozhoduje. Aj ked niekedy konáme veci zlé, robíme to len preto, že ich
považujeme za dobro. Toto by mohlo slúžit na podporenie pohldu na zlo ako
nedostatok dobra.
Cloveku sa v každej chvíli ponúka celé spektrum dobier, pre ktoré by sa mohol
rozhodnút. Avšak každé rozhodnutie sa pre nejaké dobro, spravidla prináša zo sebou
nutnost zriect sa dobra iného. Tým sa samozrejme nevylucuje možnost v niektorých
prípadoch dosiahnut viac dobier naraz. Co však spôsobuje, že nejaké dobro je pre nás
lákavejšie ako iné? Ako jediné vysvetlenie tohto javu vidíme, že medzi dobrami existuje
urcitá odstupnovanost, hierarchia dobier. Domnievame sa, že na vrchole hierarchie
dobier stojí dobro najvyžšie, absolútne teda Boh. (Tu by mohli namietat tí, ktorí neveria
v Boha.
Vzhladom na to, že táto práca nemá byt apológiou existencie Boha, navrhujeme aby sa
jednoducho zamerali na nasledujúce delenie dobra, kde uvádzame dobrá, ako ich
nazývame, stvorené.) Dalej nasleduje hierarchia ostatných, stvorených dobier. Tu je
najvyžšou hodnotou, teda dobrom clovek. Dalej nasledujú zvieratá, rastliny a neživé
telesá. Aj v rade dobier, dotýkajúcich sa ludskej osoby existuje odstupnovanie.Dobro
ludskej osoby delíme na tri typy dobra: dobro úcty - potrebné (Dobro samé v sebe bez
ohladu, ci je nám milé alebo nie. Takýmto dobrom samým v sebe je len ludská osoba.),
dobro užitocné (Dobro slúžiace nám na dosiahnutie iného dobra.) a dobro príjemné
(Dobro ponúkajúce sa ako príjemné samé v sebe.Nie je tažké sa pren rozhodovat.) Na
základe iného kritéria by sme mohli rozdelit dobro ludskej osoby na dobro duchovné a
dobro hmotné (dobro zdravia) a dalej dobro vnútorné (dotýkajúce sa ludskej osoby)a
vonkajšie (majetok, priatelstvo). (Pre jasnejšie a lahšie pochopenie nami navrhovaného
riešenia rozdelenia dobier vid schému.)
Uvedené rozdelenie dobra, ako sme už uviedli, nie je cisto morálneho charakteru. Je
širšie. V morálke je dobro závisle od zhody, ci nezhody s morálnou normuo. No aj
uvedené širšie rozdelenie dobier je potrebné. Platí totiž zásada, podla ktorej si
nemôžme volil dobro v hierarchii dobier postavené nižšie, ktoré by v nejakej situácii
popieralo dobro vyžšie. Sme si vedomí, že nami navrhované riešenie problému dobra a
jeho rozdelenia nie je ani zdaleka vycerpávajúce. No pre potreby tohto krátkeho
oboznámenia s problémom sa nám zdá aspon nateraz postacujúce.
Schéma nami navrhovaného rozdelenia dobra:
BOH - najvyžšie dobro
CLOVEK - dobro ludskej osoby
dobro úcty - potrebné
dobro užitocné
dobro príjemné
dobro duchovné
dobro hmotné
dobro vnútorné
dobro vonajšie
RASTLINY
NEŽIVÉ TELESÁ
Použitá literatúra:
- Cesta k dobru - etika, Janác Pavol, skriptum, Spišská Kapitula 1996.