Divadlo a dramatická tvorba v národnom obrodení

V 1. polovici 19. str. je dramatická tvorba u nás skromná, postupne vznikajú prvé ochotnícke divadlá. V roku 1830bol v Liptovskom Mikuláši založený prvý slovenský ochotnícky súbor ( založil Gašpar Fejerpatáky-Belopotocký). Svoju činnosť začali hrou Jána Chalúpku- Kocúrkovo
Ján Chalúpka

Narodil sa v Hornej Mičinej, bol profesorom na gymnáziu v Kežmarku, svoj život prežil v Brezne, kde pôsobil ako farár a kde aj zomrel. V malom meste videl pretvárku, falošnú morálku, klebetníctvo, malicherných zemanov- prameň tvorby
Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali

V hre sú zastúpené všetky vrstvy vtedajšej spoločnosti. 1. predstaviteľ feudalizmu – pán z Chudobíc- dozorca cirkvi. 2. predstaviteľ feudalizmu- čižmársky majster Tesnošil 3. predstaviteľ pokrokovej generácie- učiteľ Sloboda.


Bol zeman, kt vychádza na mizinu. Úpadok sa odráža v jeho výzore i hospodárstve, no má ešte vplyv a moc. Svoje vysoké postavenie dokazuje povýšenosť, ktorú dáva najavo i pri prijímaní nového učiteľa. S hospodárskym úpadkom je spojená i nízka kultúrna úroveň, vedomosti má len slabé. Hlási sa k maďarskému národu, využíva osobitú reč, kt. je zmiešaninou latinsko, maďarsko- slovenských slov. Autor ju nazýva maďarčinou- autor zosmiešňuje aj celý feudálny systém.


Je ústredná postava, na ňom autor kritizuje malomestskú spoločnosť. Jeho práca je zastaraná, no cíti sa dôležito. Od iných sa líši znalosťou maďarčiny, vyvyšuje sa tým, neúspechy rieši pijatikou. Autor tu vyskytol základnú črtu tejto vrstvy. Život jeho rodiny je pokrytecký, otec- hlava rodiny, výchovný prostriedok- remeň, žena je opakom


Stojí v protiklade, uvedomelý Slovák, váži si svoj i ostatné národy. Jeho manželstvo s Ľudmilou je založené na úprimnom cite.
V Kocúrkove víťazí nový svet nad starým, ktorý zostáva v hanbe a stalo sa to typom malého zadubeného mestečka. Ďalšie hry J. Chalúpka- Všetko naopak alebo Tesnošilová Anička sa žení a Janíčko vydáva, Trinásta hodina, Trasorítka alebo Stará láska sa dočkala.
Ján Palárik - znaky tvorby

Pomocou dramatickej tvorby chcel podporiť činnosť divadelných ochotníckych krúžkov, ktoré podľa jeho názoru, prispievali k rozvoju národného a spoločenského života. Písal komédie, ktoré boli založené na omyloch, zámene postáv, komika v nich premenila zo slovenských skomolenín, preoblečení, nedorozumení.

Inkognito veselohra, ktorou nadviazal na kocúrkovskú tematiku J. Chalúpku
Drotár veselohra dej sa odohráva v Pešti, v rodine slovenského továrnika
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch veselohra z prostredia vidieckej šľachty
Jozef Gregor Tajovský

Oslobodil podobu dramatickej hry od povinností moralistického hlásania všeľudských právd, očistil ju od zvyškov folkloristickej ozdobnosti a dekoratívnosti. Aj tu analyzoval dušu dedinského človeka.
Ženský zákon - veselohra

Statky-zmätky sociálna dráma v štyroch dejstvách, názov vyjadruje hlavnú myšlienku
Smrť Ďurka Langsfielda, Blúznivci, Hrdina drámy v ktorých sa odkláňa od súčasnej tematiky, prevažuje v nich dokumentárna vernosť.