Diplomacia

I. Tradičná a súčasná diplomacia
Diplomatické styky sú kodifikované diplomatickým právom, čo je súbor zmluvných a obyčajových právnych noriem upravujúcich postavenie a činnosť diplomatických zástupcov.

Vývoj diplomatického práva má síce hlboké historické korene, ale bolo až nedávno formulované v modernej podobe.

Medzinárodnú všeobecnú platnosť diplomacie kodifikovala napokon až v roku 1961 na Viedenskej konferencii OSN o diplomatických stykoch a imunitách „Zmluva o diplomatických stykoch“, ktorú navrhla Komisia medzinárodného práva. Vymedzilo sa okrem tradičných funkcií poslanie zastupiteľských orgánov medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom a vzájomný rozvoj hospodárskych k kultúrnych a vedeckých stykov.

II. Ako sa zriaďujú a aké je poslanie diplomatickej misie?
Podľa Viedenskej zmluvy o diplomatických stykoch, článku 3, úlohou diplomatickej misie je zastupovať vysielajúci štát a chrániť jeho záujmy v druhom štáte alebo teritóriu podľa zásad medzinárodného práva.

Najprv je dohoda. O nadviazaní diplomatický misií sa musia dva zvrchované štáty dohodnúť. Po formálnej dohode, ak príjme druhá strana túto ponuku, vymenia si oba štáty diplomatickú nótu alebo vydajú spoločné prehlásenie, prípadne tento úmysel deklarujú vládnymi uzneseniami.

Úroveň diplomatických vzťahov. V zmluve sa okrem iného dohodne, o akú úroveň vzájomných diplomatický stykov pôjde.

III. Aké kategórie diplomatov a zamestnancov zastupiteľských orgánov poznáme?
Zastupiteľský orgán má v medzinárodnom meradle presne určenú štruktúru a postavenie. Právomoci diplomatov sú tak isto presne definované.

Diplomatov rozdeľujeme do troch kategórií:
l. Kategória. Sem patrí:
mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec,
pápežský legát alebo nuncius /zo strany Vatikánu/,

vysoký komisár a vysoký predstaviteľ medzi krajinami Britského spoločenstva národov a francúzskymi spoločenstvami.

II. Kategória. Sem patrí:
mimoriadny a splnomocnený vyslanec alebo mimoriadny vyslanec a splnomocnený minister,

internuncius /zo strany Vatikánu/

III. Kategória. Sem patrí:
trvalý vedúci diplomatickej misie
dočasne overený vedením úradu

Zamestnanci. Zamestnancov veľvyslanectiev delíme rovnako do niekoľkých skupín. Sú to:

veľvyslanecký radca
vyslanecký radca
prvý tajomník
druhý a tretí tajomník
atašé / kutúrny, obchodný, vojenský/
konzul

Všetci diplomati musia byť zapísaní v diplomatickej listine, ktorú vydáva diplomatický protokol ministerstva zahraničia.

IV. Aktívne a pasívne vyslanecké právo
Viedenská zmluva z roku 1961 určuje pomerne veľký rozsah práv a povinností, výsad a pravidiel v diplomacii a v diplomatický stykoch.

Diplomatickým zástupcom sa zaručuje:
nedotknuteľnosť osôb, miestností misie, archívu, obydlia a majetku,

diplomati sú vyňatí z trestnej, správnej i civilnej jurisdikcie / s výnimkou dôsledkov plynúcich zo súkromného vlastníctva a súkromnej činnosti/,

diplomati sú vyňatí zo všetkých daní a dávok s výnimkou tých ,ktoré sa vzťahujú na ich osobné pomer a zvláštne služby, ale aj s výnimkou nepriamych daní,

úplná sloboda spojenia diplomatickej misie s vlastnou vládou, s inými misiami a konzulátmi vysielajúcich štátov,

spojenie cestou diplomatických kuriérov je nedotknuteľné a zaručuje sa ich ochrana,

sloboda pohybu a cestovania na území prijímajúceho štátu s výnimkou uzavretých oblastí z dôvodov národnej bezpečnosti,

imunita v rozsahu článku 37 Viedenskej zmluvy členom rodín diplomatov, členom administratívneho a technického personálu a ich rodinám / pokiaľ nie sú vyňatí z právnych predpisov prijímajúceho štátu/ a členom služobného personálu v rámci ich pracovných povinností.

Diplomatické výsady a imunita. Priznáva sa od prekročenia hraníc alebo od notifikácie menovania, ak je osoba už na území prijímacieho štátu.

Výsady končia opustením územia prijímacieho štátu.

Bez ohľadu na priznávané výsady a imunity musia všetky osoby, ktoré ich využívajú, rešpektovať zákony a nariadenia prijímajúceho štátu a nesmú sa miešať do jeho vnútorných záležitostí.

Ak dôjde k prerušeniu diplomatický stykov alebo ony ešte neexistujú, zveruje sa ochrana záujmov, občanov, majetku a archívov tretiemu štátu.

Rezidencia a dopravné prostriedky zastupiteľského orgánu sú označené vlajkou a štátnym znakom svojej zeme. Vlajka na aute sa používa len pri oficiálnych príležitostiach.

V. Nadviazane diplomatických stykov nie je také jednoduché
Po oficiálnom nadviazaní diplomatický stykov dohodou, vládnym uznesením, výmenou nót, prehlásením, prípadne ešte aj zvláštnou konzulárnou dohodou, ktorá sa vyžaduje napr. v krajinách Južnej Ameriky, dôjde k zriadeniu diplomatického úradu. Zriadení sa rozumie vyslanie jedného alebo viacerých pracovníkov do zeme pôsobnosti.

Agrément. Pred odchodom diplomatického zástupcu sa ale musí vyžiadať súhlas s jeho osobou od hlavy príslušného štátu. Tento súhlas sa volá agrément. Odmietnutie agrément je výnimkou, ale ak už k tomu dôjde, nemusia sa oznámiť príčiny nesúhlasu.

Poverovacie listiny. Po obdržaní agrément dôjde k vymenovaniu diplomata a tento odchádza na nové pôsobisko. Vezie so sebou poverovacie listiny podpísané hlavou štátu a ministrom zahr. vecí. Odovzdá ich zásadne osobne hlave štátu pri nástupnej audiencii, ktorá má charakter obvyklého ceremoniálu.

Vl. Orgány štátu pre medzinárodné styky
Trvalým zastupiteľským orgánom štátu je najčastejšie veľvyslanectvo.

Ale v diplomacii používame aj celý rad iných inštitútov.


Uvedieme aspoň niektoré:
Stála misa
napr. UNESCO v Paríži, OSN v New Yorku. V medzinárodných organizáciách má kaťdý členský štát svoje zastúpenie, ktoré má rovnocenné diplomatické postavenie ako zastupiteľský orgán.

Zvláštna misia
orgán jednorazového charakteriu, ktorý plní špeciálnu úlohu napr. účasťou na štátnych oslavách, vyhlásení republík, kornovácii, sviatkov hláv štátov....

Medzinárodná komisia
na medzinárodné rokovania vláda deleguje vhodného diplomata, aby zastupoval krajinu na medzinárodnom rokovaní. Podľa závažnosti úloh sa vysiela príslušná kategória diplomatov.

Diplomatické misie
majú zaručený nárok na nerušenú komunikáciu so svojou vládou, s orgánmi a s diplomatickými misiami hocikde na svete, a to foumou ľubovoľného média. Správy sú zásadne šifrované alebo kódované.