Diplomacia - Charakteristika

Diplomacia - Charakteristika
Úvod:
V antickom Grécku sa oficiálne posolstvá a dokumenty, ktoré si vladári navzájom
vymienali prostredníctvom osobitných poslov, vyhotovovali vo forme dvoch zložených
voskových došticiek nazývaných diploma. Názov prevzali i starí Rimania a stal sa
napokon oznacením oficiálneho dokumentu, vystaveného hlavou štátu. Dokument bol
nielen posolstvom, ale zároven dokladom zarucujúcim nositelovi urcité privilégiá a
práva. Inšpirovaní antikou sme pojem diplomacia, diplomat zacali používat na
oznacenie predmetnej cinnosti a jej nositelov v priebehu 18. storocia. V Anglicku sa
toto oznacenie po prvý raz použilo v roku 1645. Prvú zbierku oficiálnych dokumentov a
zmlúv pod názvom Codex Juris Gentium Diplomaticus publikoval Leibnitz v roku 1693.
Definícia:
Co je diplomacia? Existuje viac definícií a charakteristík, ktoré sú však skôr reflexiou
mnohoznacnosti pojmu a cinností s ním súvisiacich než jednoznacnou a exktnou
definíciou pojmu samotného. Oxfordský výkladový slovník ponúka niekolko variantov
výkladu slova.
Diplomacia je:
- Spravovanie medzinárodných vztahov rokovaním.
- Metóda, pomocou ktorej tieto vztahy spravujú a usporadúvajú velvyslanci a poverení
zástupcovia.
- Remeslo alebo umenie diplomatov.
- Šikovnost alebo spôsoby pri vedení medzinárodných kontaktov a rokovaní.
Dalšia definícia hovorí, že diplomacia je uplatnenie inteligencie a taktu pri udržiavaní
oficiálnych vztahov medzi vládami suverénnych štátov, alebo zjednodušene,
udržiavanie záujmov medzi štátmi mierovými prostriedkami. Diplomacia je umenie
presadzovat vlastné záujmy prijatelným spôsobom. Diplomacia je najlepší prostriedok
vynájdený civilizáciou na zabránenie tomu, aby boli medzinárodné vztahy ovládané iba
silou. Dalšiu definíciu diplomacie mal na svojej šálke od kávy napísaný dokonca Warren
Christopher, bývalý americký minister zahranicných vecí USA : "Diplomacy is the art of
sending someone to the hell in such a way that he enjoys the trip." Vo volnom
preklade: "Diplomacia je umenie poslat niekoho do pekla tak, že sa na ten výlet zacne
tešit." Možno však jednoznacne konštatovat, že diplomacia je civilizacný výdobytok.
Asi najvýstižnejšia je nasledujúca charakteristika: Diplomacia je oficiálna cinnost
usmernená na uskutocnovanie cielov a úloh zahranicnej politiky štátu, vykonávaná na
to poverenými orgánmi, najmä hlavou štátu alebo vlády, ministerstvom zahranicných
vecí a diplomatickými zástupcami.
Takto chápaná definícia je príkladom v praxi castého stierania hraníc medzi poslaním a
cinnostou profesionálnych štátnych úradníkov - diplomatov a cinnostou oficiálnych
politických predstavitelov štátu. Ak je vo všeobecnosti hlavným poslaním diplomacie
systematické a úspešné presadzovanie cielov a zámerov zahranicnej politiky štátu, pri
naplnovaní jeho národnoštátnych záujmov, nevyhnutnou podmienkou úspešnosti
diplomacie je minimálna, všeobecne prijatelná miera konzistentnosti medzi cielmi
zahranicnej politiky, z nich vyplývajúcimi praktickými krokmi prezentovanými
oficiálnymi predstavitelmi štátu a nadväznou cinnostou diplomatov - pracovníkov
diplomatickej služby.
Súhrn zahranicných politík jednotlivých štátov, ich vzájomné pôsobenie a interakcie
vytvárajú medzinárodnú politiku. Jej charakter, prejavy a formy sú súcastou
historického procesu vývoja spolocnosti a podliehajú dobovým zmenám. Vývojové
trendy v minulom storocí, a najmä v jeho druhej polovici smerujú ku globalizácii
medzinárodnej politiky. Tradicné formy vytvárania sfér vplyvov jednotlivých velmocí
zacínajú coraz viac nahradzovat formujúce sa regionálne a integracné zoskupenia. Ich
vnútorná súdržnost je podmienená vyvažovaním individuálnych záujmov v prostredí
multilaterálnych vztahov, s trendmi k vytváraniu rovnováhy medzi prirodzenou snahou
po dominancii velkých, a rovnako prirodzeným úsilím malých takúto snahu
obmedzovat. V dynamicky sa formujúcom prostredí medzinárodnej politiky konca 20.
storocia získava aj diplomacia nové dimenzie. Vznik univerzálnych medzinárodných
organizácií, akými sú napr. OSN, ale aj mnohé regionálne a nadregionálne integracné
zoskupenia (RE, EÚ, OBSE, NATO, ASEAN, MERCOSUR, NAFTA, OECD), ponúka aj
malým štátom nové možnosti presadzovat sa na medzinárodnej politickej scéne.
Verejná diplomacia:
V modernej obcianskej spolocnosti vyspelých krajín, smerujúcich k uplatnovaniu
modelu otvorenej spolocnosti, získava na význame verejná diplomacia. Tento pojem
zahrna uvedomelú cinnost v prospech záujmov štátu alebo medzinárodného
spolocenstva, ktorú vykonávajú významné osobnosti, predstavitelia verejného,
spolocenského, kultúrneho, športového ci vedeckého života, prípadne bývalí význacní
predstavitelia politického života ako súcast dobrovolných obcianskych aktivít.
Právne prostredie diplomacie:
Právny priestor, v ktorom sa diplomacia pohybuje, vytvára medzinárodné právo, ktoré
sa podla oblasti rozdeluje na medzinárodné právo verejné a medzinárodné právo
súkromné.
Medzinárodné právo verejné tvorí súbor právnych noriem upravujúcich vztahy medzi
suverénnymi štátmi navzájom, vzájomné vztahy medzi medzinárodnými
medzivládnymi organizáciami, t. j.
organizáciami, ktorých clenmi sú suverénne štáty, ako aj vztahy medzi týmito
organizáciami a ich jednotlivými clenmi. K medzinárodnému verejnému právu patria aj
právne normy upravujúce pravidlá dohadovania medzinárodných zmlúv, spôsoby
vedenia diplomatických rokovaní a v neposlednom rade aj právne postavenie
diplomatov ako predstavitelov suverénnych štátov, ich práva a povinnosti, výsady a
imunity, spôsob nadväzovania, udržiavania a ukoncenia diplomatických stykov,
zriadovania zastupitelských úradov a misií.
Medzinárodné právo súkromné tvorí súbor právnych noriem upravujúcich
obcianskoprávne vztahy, kde sú zainteresovanými stranami obcania rôznych štátov.