Devínska kobyla

Devínska kobyla
Devínska Kobyla leží nedaleko Bratislavy pri sútoku rieky Moravy s Dunajom. Tvorí
najjužnejší výbežok Malých Karpát. Je to najvýznamnejšia oblast svojho druhu v
strednej Európe, vdaka svojej velkej druhovej rozmanitosti a preto bola v roku 1965
vyhlásená za Národnú Prírodnú Rezerváciu. Pôvodným biotopom bol les, avšak
príchodom cloveka sa krajina postupne premenila na vinice a dnes sú tu stepné „holé“
svahy. Táto oblast patrí k najteplejším územiam nášho štátu. Na tomto území sa
nachádzajú jedinecné prvky geologické (jaskyne vo vápencoch, morské piesky a
pieskovce so zubami rýb z neogénu), geomorfologické (erózne ryhy a uvaliny),
botanické (25 chranených druhov teplomilnej flóry) a zoologické (chránene druhy
hmyzu, obojživelníkov a plazov).
Pohorie je rozdelené neogénnou depresiou na dve casti: juhozápadnú a
severovýchodnú. Podstatnú cast kryštalického jadra Malých Karpát tvoria granitoidné
masívy - bratislavský a modranský. Kryštalické bridlice, ktoré tvoria plášt žulového
jadra, sú zachované hlavne medzi Pernekom a Pezinkom a oddelujú od seba obidva
granitoidné masívy. Druhohorné útvary Malých Karpát sa nachádzajú v severnej a
západnej casti. Sú zastúpené tromi tektonickými jednotkami; obalovou sériou -
malokarpatskou, krížnanským a chocským príkrovom.
Velmi pozoruhodná a zaujímavá vec je takzvané pieskovisko Sandberg, ktoré je
svetoznámou lokalitou neogénnych skamenelín. Našlo sa tu vyše 300 druhov fosílnych
(skamenených) organizmov. More, v ktorom tieto živocíchy žili, sa tu rozprestieralo
pred 16.-14. miliónmi rokov. Sandberg bol striedavo morským dnom, plážou a útesom.
Toto územie je tvorené pieskami, pieskovcami, litotamniovými, lumachelovými,
piescitými vápencami a brekciami, piescitými ílovcami. V druhohorných vápencoch sa
našli rôzne lastúrniky, cervy a hubky. Vzácne sú nálezy ježoviek, machoviek a
dierkavcov. V mori žili aj väcšie živocíchy, o com svedcia nálezy zubov žralokov,
kostnatých rýb, ba dokonca nález stavca velryby a pozostatky tulena. Medzi
najvzácnejšie nálezy patria zuby Dryopiteka, ktorý sa zaraduje k predchodcom
dnešných ludoopov (šimpanz, gorila, orangutan).
V druhovej skladbe vegetácie dominujú xerotermné a vápnomilné prvky. Celkove v
oblasti Devínskej Kobyly sa zistilo vyše 1100 druhov vyšších rastlín, z toho 25
chránených druhov. Vzácnostou flóry Devínskej Kobyly sú hrachor sférický, nátržník
odnožený, prerastlík okrúhlolistý, ostrôžka východná metlinatá a slezinník cierny.
Územie sa vyznacuje i bohatým zastúpením nižších rastlín zo skupiny lišajníkov
(registrovaných 110 druhov), machorastov (registrovaných 100 druhov) a húb
(registrovaných 331 druhov).
Les na južných a juhozápadných svahoch je zvyškom bývalých lesných porastov duba
plstnatého, ktoré v minulosti zaberali celé tieto svahy. Je to teplomilné lesné
spolocenstvo na plytkých karbonátových substrátoch, ktorému vyhovujú extrémne
teplotné a vlhkostné pomery južne exponovaných svahov. Na Devínskej Kobyle je
vyclenených 5 lesných spolocenstiev:
1. hrabový les
2. bukový les
3. drienový dubový les
4. javorový sutinový les
5. dubový les
Zo zoogeografického hladiska územie patrí do vnútorného obvodu Západných Karpát
na hranici živocíšneho regiónu listnatých lesov a stepí. Vyznacuje sa najmä bohatým
zastúpením teplo- a suchomilných druhov hmyzu. Dalej tu žijú viaceré významné
chránené druhy živocíchov. Z hmyzu sú to sága stepná, modlivka zelená, rohác
obycajný a iné; z obojživelníkov napríklad ropucha obycajná; z 9 druhov plazov, ktoré
sa v záujmovom území vyskytujú, je to napr. jašterica zelená a užovka hladká; zo
vzácnych druhov vtákov, ktoré do záujmového územia zalietajú z okolitých hniezdísk za
potravou, napr. skaliar pestrý, z dravcov sokol rároh a mnohé iné.
Na zadržanie vody a ochranu pôdy pred eróziou sú dôležité machy. Vyskytujú sa tu aj
mnohé lišajníky, ale v posledných desatrociach v dôsledku vplyvov cloveka nastal ich
úbytok. Exhaláty poškodzujú najmä gonídiovú vrstvu stielky, nicí sa chlorofyl, znižuje
sa fotosyntéza, a lišajníky strácajú pôvodné zafarbenie. Kedže v znecistenom prostredí
nie sú schopné existovat, sú dôležitým indikátorom cistoty prostredia.
________________________________________ __________________________
Zdroje: