devín

Devín

Hrad nad sútokom Moravy a Dunaja, ktorý patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Pre výhodnú strategickú polohu bola hradná vyvýšenina osídlená od neolitu, najmä v dobe keltskej. Za rímskeho cisára Trajána a Valeriána bola na Devine rímska posádka, po ktorej sa zachovalo veľa pamiatok. V dobe Veľkomoravskej ríše bol hrad jedným z najvýznamnejších fortifikačných zariadení na hranici štátu. R. 864 sa tu bránil Rastislav proti vojskám Ľudovíta Nemca. Fuldskí anály hradisko spomínajú pod názvom Dowina, glosátor z 10.stor.pripísal ,,id est puella“(to jest deva, dievča),čím vysvetli i pôvod jeho názvu.


Názory, podľa ktorých Devín bol ústredným hradom veľkomoravských panovníkov sa zatiaľ nepotvrdili. Mal dôležitú úlohu v bojoch Moravanov s franskými panovníkmi, strážil križovatku ciest a brod cez rieku Moravu. Po vzniku uhorského štátu stratil majetky na území dnešného Rakúska a stal sa pohraničnou pevnosťou.


Na skalnatom brale bol pred 13. stor. vybudovaný kamenný hrad
V r. 1233 ho vypálil Fridrich ll. Babenberský, 1271 dobyl Premysl Otakar ll. A 1273 spustošil. Pre svoju strategickú polohu bol takmer cele 14.stor. kráľovským majetkom. Ferdinand l. daroval hrad a panstvo palatínovi Štefanovi Báthorymu, ktorý ho opevnil a vytvoril podmienky pre rozvoj poddanského mestečka. R. 1529 hrad obliehali Turci a mestečko vypálili. R. 1635 Devin získal do trvalého vlastníctva Pavol Pálfy spolu s Pajštúnom, Plaveckým hradom a Marcheggom.


V rukách Pálfyovcov zostal Devín až do 1718, keď hrad prešiel do rúk mesta. Po vytlačení Turkov z Uhorska stratil svoj strategický význam a pustol. R. 1809 ho dobyli napoleonské vojská a pri odchode vybudovaná 6-hranná kamenná obytná veža s malým nádvorím z východnej strany uzavretá kamennou priekopou s padacím mostom. V 15.stor. Gorjanskovci hrad prestavali a rozšírili aj jeho obytné priestory. Vznikol tzv. strený hrad zaberajúci hrad skoro celé slovanské hradné návršie ako aj rozsiahle opevnenie so systémom výstupných brán a obranných bášt.


Noví majitelia
Opevnili aj starý rom.-got.hrad. V rozširovaní a opevňovaní pokračovali grofi z jura a Pezinka, a to najmä na východnej časti hradného návršia, kde okrem devínskej a bratislavskej braný s polkruhovými baštami a predbráním vznikli aj veľké hospodárske priestory v tzv. druhom predhradí. Poslednú veľkú prestavbe starého horného a stredného hradu. Vznikli aj nové opevnenia od rieky Moravy. Hainburg(Hainburg an der Donau).


Bývalá hraničná pevnosť
Ktorá v r. 1244 získala mestské práva. V r. 1252 tu mal svadbu kráľ Premysl Otakar 2. s Markétou Babenberskou. Mesto bolo opevnené, pretože bolo nárazníkovým bodom proti vpádom Maďarov .V 19.stor. sa tu začal rozvíjať priemysel. Na kopci sa nachádza zrúcanina hradu , z ktorej sa dochovala časť paláca, obytnej veže a kaplnka z 12.stor.Od hradu k Dunaju sa tiahne opevnenie , ktoré z veľkej časti pochádza z 13.stor. Viedenská brána je z r. 1240 ( najkrajšia mestská brána z tejto doby v Rakúsku), ďalej je tu Maďarská a Rybárska brána (pri Dunaji) z r. 1300.


Na uliciach Ungarn Strasse a Wiener Strasse je hrad starých meštianskych domov , z ktorých naj väčšiu pozornosť si zaslúži dom Haus der Theodora z r.1230. Pekné je námestie Markplatz s mariánskym stĺpom, ktorý je považovaný za najkrajší rokový stĺp v Dolnom Rakúsku. Barokový farský kostol z doby okolo r.1700 a kostnica – románska stavba z 13.stor. Bad Deustsch Altenburg

Kúpele s jódovými a sírnatými prameňmi
Teplými až 25°C.Tunajšie liečivé vody poznali už Rimania. Miesto zohralo dôležitú úlohu pri ťažení Marka Aurélia proti germánskym Markomanom. Kostol P. Márie – pôvodne trojlodná bazilika bola v 14. stor. upravená prestavbou chóru. Vedľa stojaca kostnica je románska z prvej pol. 13 .stor. Upúta hlavne románskou výzdobu a portálom. V meste je rad biedermeierovských meštianskych domov. V zámku Ludwigstorff sa nachádza Africké múzeum a v múzeu Carnutinum sú rímske vykopávky.