Deviácia a soc. kontrola, organizácie, byrokracia

Deviácia a soc. kontrola, organizácie, byrokracia
Deviácia a sociálna kontrola
- ak je socializácia proces osvojenia si noriem správania sa v sociálnej skupine, do
ktorej clovek patrí, tak deviáciou vláme také správanie, ktoré spolocnost alebo sociálne
skupiny považujú za porušenie spolocenských alebo skupinových noriem
- v deviácii rozlišujeme tri zložky:
1. osoba, ktorá sa urcitým spôsobom správa
2. pravidlá, normy správania sa
3. osoba, ktorá reprezentuje spolocnost a reaguje na správanie
- deviácia je relatívna a to, co považujeme za deviantné, závisí od miesta, casu,
okolností
- poznáme i nonkonformné správanie – odchyluje sa od spolocenských noriem, ale
spolocnost ho toleruje (napr. bohémsky život umelcov, oblecenie,...)
- deviácia môže byt:
a) funkcná – má zmysel, nové postoje, napr. ženy nosia rifle
b) disfunkcná – vedie k rozvratu až k protizákonnému životu
- ostat konformný je niekedy tažké, ale tieto normy nie sú presne definované
Teórie deviácie
Prvé teórie o deviáciách
1. biologické a psychologické teórie deviácie
- sústredovali sa na deviantné osoby, skúmali ich fyziologické odlišnosti a hladali
súvislosti medzi vonkajšími znakmi
2. sociologické teórie deviácie
- sociologické a kultúrne faktory spôsobujúce deviáciu – dôvody vnímania niektorých
ludí ako deviantov
- individuálna deviácia je dôsledkom sociálnej deviácie
- teória anómie (autor Émile Durkheim) – teória lubovôle, bezzákonnosti
- narúšajú existujúce normy správania sa, staré normy neplatia a nové ešte nie sú
sformované
- chýbajú pravidlá správania sa, a to vedie k deviáciám niektorých ludí (korupcia,
kriminalita)
3. teória sociálneho napätia
- autorom je Merton – deviácia vzniká ako dôsledok rozdielnosti a nezlúcitelnosti
spolocenských cielov a platných noriem správania sa (mafia, korupcia, úplatkárstvo,
kriminalita, podvody,...)
- každá spolocnost stanovuje všeobecné ciele, napr. byt úspešný, bohatý
- spolocnost stanovuje aj pravidlá a cesty ako dosiahnut tento ciel, napr. vzdelanost,
pracovitost...
- nie pre všetkých sú tieto cesty použitelné, a preto sa rozhodnú dosiahnut tento ciel
deviantným správaním
4. kultúrne teórie deviácie
- každá kultúra má svoje normy správania, normy urcitých sociálnych skupín s
osobitnou kultúrou prispievajú k deviácii (Rómovia, pre ktorých je dovolené okradnút,
oklamat gadža - neróma)
5. teória nálepkovania
- zaujíma ju proces ako niektoré sociálne skupiny vytvárajú pravidlá, podla ktorých sú
iní oznacovaní ako devianti (fajciari – nefajciari)
- zdôraznuje relativitu deviácie (homo- a heterosexuáli)
Sociálna kontrola
- tvorená všetkými sociálnymi mechanizmami, ktoré majú zabezpecit poriadok a
bezpecnost spolocnosti
- je to proces, prostredníctvom ktorého si spolocnost ako celok alebo jednotlivé soc.
skupiny (škola, nemocnica...) vynucujú konformné správanie
- patria sem aj sankcie, prostredníctvom ktorých sa správanie vynucuje
- väcšina populácie sa správa konformne, ciže prijíma za svoje tieto normy
- v takomto prípade platí sebakontrola; tí, ktorí neprijali soc. normy – uplatnuje sa voci
nim soc. kontrola:
a) formálna – oficiálny tlak na dodržiavanie noriem správania sa, je typická pre velké
soc. skupiny, dohliada sa na dodržiavanie noriem prostredníctvom nariadení, zákazov,
príkazov a zákonov
- zároven sú sformované orgány, ktoré dohliadajú na dodržiavanie poriadku (polícia) a
sú vypracované formy, ktoré vynucujú dodržiavanie poriadku
b) neformálna – neoficiálny tlak zo strany skupiny, ktorá nás núti dodržiavat normy
- najvýraznejšie je to vidiet na tlaku verejnej mienky
- tlak vo forme sankcii – odmeny, ocenenia, pochvaly a tresty, zahanbenia, výsmech,
odsudzovanie, pokarhanie
Organizácie
- velké sekundárne formálne soc. skupiny
- formálne soc. skupiny vznikajú za urcitým cielom, majú presne vymedzenú štruktúru,
hierarchické usporiadanie statusov a rolí, vztahy sú tu viac neosobné, komunikácia je
sprostredkovaná
- neformálne soc. skupiny nemajú presne vymedzené statusy a role, vztahy sú
osobnejšie, bližšie, komunikácia je bezprostredná
- sociológia rozlišuje niekolko druhov organizácii podla oblastí života, v ktorých
pôsobia: politické (politické strany a združenia), ekonomické (banky, akciové
spolocnosti, firmy), vzdelávacie (škola), náboženské (cirkvi a sekty), mládežnícke
(skauting)
- podla spôsobu získavania clenstva a podla spôsobu uplatnovania kontrolnej cinnosti
je rozdelenie organizácii:
a) dobrovolné
- ludia sa dobrovolne združujú do týchto organizácii, uspokojujú si svoje potreby,
sebarealizujú sa
- silný pocit spolupatricnosti, bezprostredná komunikácia, postací tu sebakontrola
- cirkevné organizácie, záujmové organizácie
b) donucovacie - nedobrovolné
- clenmi sa ludia stávajú bud z nevyhnutnosti alebo z donútenia
- psychiatrické, protialkoholické liecebne, väznice, armáda, nápravno-výchovné
zariadenia (polepšovne)
- kontrolná cinnost sa realizuje formálne, opiera sa o sankcie
c) utilitárne
- tvoria medzistupen medzi dobrovolnými a donucovacími organizáciami
- ludia sa stávajú ich clenmi, lebo je to pre nich prospešné
- školy, univerzity, zamestnanie, obchodné komory
- clovek má z ich clenstva zväcša materiálny úžitok
Byrokracia
- každá organizácia je usporiadaná byrokraticky – sú v nej presne vymedzené statusy a
roly, delba práce a koordinácie, cinnosti
- v sociológii pojem byrokracia oznacuje štruktúru organizácie, jej hierarchické
usporiadanie
- sú v nej presne stanovené pravidlá, predpisy, cinnosti, delba práce, kariérny postup,
je to spôsob fungovania organizácie
- Max Weber hovoril o tom, že byrokracia vzniká v dôsledku racionalizácie sociálneho
konania s cielom sprehladnit cinnost
- sformuloval typ ideálnej byrokratickej organizácie, v ktorej je vymedzená delba
práce, špecializácia tak, aby každý clen organizácie zastával funkciu, ktorá zodpovedá
jeho kvalifikácii, sú presne vymedzené práva a povinnosti
- hierarchické usporiadanie organizácie – súvisia s ním kompetencie a zodpovednost
- kompetencie sú urcené presne pravidlami a predpismi
- dôležitým znakom je aj odborná kompetentnost, ktorá zohráva rozhodujúcu úlohu pri
obsadzovaní pozícii, je spojená s kvalifikáciou
- v organizácii dominujú pravidlá a predpisy nad osobnými vztahmi, názormi
- kariéra, odmenovanie a povyšovanie, by sa malo realizovat na princípe zásluhovosti a
kvalifikácie
- formalizovaná komunikácia znamená, že info aj komunikácia medzi clenmi sa
realizuje prostredníctvom záznamov, zápisníc, oznamov
- Weber zdôraznoval formálne usporiadanie organizácie, ale v skutocnosti v nej
vznikajú neformálne osobné vztahy
- kedže je organizácia soc, skupinou inou ako ostatné soc. skupiny, tak aj ona je
výsledkom soc. interakcie, preto v nej nie je možná úplná formalizácia
Nedostatky byrokracie
1. dehumanizácia
- clenovia organizácie sa odcudzujú cielom a poslaniu, pre ktoré vznikla
- hrozí jej, že bude samoúcelnou, hrozí zákon oligarchie (vláda jednej skupiny ludí)
- niekedy si táto skupina vytvára vlastné neformálne pravidlá, ktoré môžu mat
negatívny charakter (korupcia, úplatkárstvo...)
2. nadbytocnost – plytvanie
- sformuloval Parkinson - pocet úradníkov a množstvo práce navzájom vôbec nesúvisí,
poukazuje na rast podriadených organizácii
- Parkinsonov zákon znie, že práca sa rozrastá do takej miery, aby vyplnila cas, ktorý
je k dispozícii na jej plnenie
- v konecnom dôsledku organizácia dospeje do štádia, kedy nie je schopná plnit ciele,
pre ktoré vznikla
3. trénovaná neschopnost
- poukázal na nu Merton – ciele organizácie sa nedosahujú, existujú pravidlá a
predpisy, ktoré treba bezmyšlienkovite dodržiavat a ak chýba predpis, treba nekonat
- pravidlá ako prostriedok na plnenie cielov sa menia na ciel samotný
- takáto zmena cinnosti na samoúcelný rituál (obrad), ktorý stratil svoj pôvodný
zmysel, sa nazýva byrokratický ritualizmus
4. nekompetentnost
- Lawrence J. Peter – organizácie nie sú schopné zabezpecit výber osôb do jednotlivých
pozícii na základe ich schopností
- Peterov princíp – zbyrokratizovanú organizáciu povyšuje svojich clenov na základe ich
výkonu v nižších pozíciách
5. invencia byrokracie
- tendencia pretrvávat v nezmenenej podobe aj po zmenách príslušného sociálneho
prostredia