DEMOKRATI

Vydalo Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1961

Janko Jesenský (1874-1945): narodil sa v Martine ako syn schudobneného šľachtica, študoval právo v Prešove a v Budapešti. Po štúdiách zastával župné úrady a neskôr pôsobil na krajinskom úrade v Bratislave. Bol predstaviteľom moderny... písal najmä poéziu a prózu.

Obsah: Chudobný úradník Landík a mešťan (mäsiar) Tolkoš sa jedného dňa pri pohári piva dohodnú, že vytvoria spolok „Rovnosť“, spolok, v ktorom majú si byť všetcia rovní a čestní. Mäsiar sa prizná Landíkovi, že je zaľúbený do slúžky Hany, ale neodváži sa jej prihovoriť, pretože on je mešťan a ona len slúžka, a nechce aby o ňom ľudia klebetili, a tak sa s ník Landík staví, že bude jeden týždeň každé ráno odprevádzať Hanku od mesiarstva až po dom, v ktorom slúži. Dal však Tolkošovi podmienku, že nesmie žiarliť, že on mu chce len demonštrovať, že aj on, úradník može chodievať so slúžkou. Landík však v krátkom čase spozná slúžku lepšie a zapáči sa mu. Tolkoš žiarli a začína vypisovať anonymné listy (Hanke, šéfovi úradu, v ktorom Landík pracuje, Landíkovej matke). Landík to zistí a zaumieni si, že aj napriek výstraham jeho šéfa a matky. Nie je si celkom istý čo chce vlastne dosiahnuť, všade cíti spoločenské rozdiely, vie že dať sa dokopy so slúžkou je nereálne, zisťuje že žiadna rovnosť nejestvuje, že je zbabelec, ktorý si len rovnosť namýšľa... Landík sa nakoniec pohnevá so svojím šéfom z úradu, ktorý pošle žiadosť o jeho preloženie na krajinský úrad. Jeho matka ho posiela na prázdniny k jeho tete, ku ktorej príde aj Želka, dcéra advokáta Petroviča. Dajú sa dohromady a on sa do nej zaľúbi (presne tak, ako to chcela jeho matka (vybiť lásku láskou)). Jedného dňa sa však vydajú na prechádzku na koči. Keď sa vracajú domov z obhliadky miestneho najbohatšieho šľachtica Dubčica, začne koč dobiehať kôň, na ktorom sedí sám Dubec (veľký sukničkár). Landík nechce, aby predbehol jeho koč, a tak popoháňal svoje kone, aby mu ušiel, ale nezvládol zákrutu, a koč sa prevrátil. Dubec pomohol Želke a urazil Landíka. Želka sa naňho tiež nahnevala. Landík už u tety nemohol vydržať, tak odišiel naspäť do úradu. Medzitým sa už na krajinskom úrade v Bratislave hromadila kopa sťažností na Landíka, ale pán prezident si o nich myslel svoje, tak nezakročil. Keď sa mu ale dostal do rúk list Dubecov, padlo rozhodnutie, že Landíka preložia priamo na krajinský úrad nech ho majú pod dohľadom. Landík trávieval večere so slúžkou Hankou, pretože páni boli preč. Tolkoš ich však sledoval, požaloval to domácim a oni vyhodili Hanku aj s jej „kolegyňou“ a tie sa potom vrátili domov na vidiek. Landík je preložený do Bratislavy, kde sa stretáva s priateľom, advokátom Petrovičom a opäť sa stretáva so Želkou, ktorá oňho opäť javí záujem... Pomôže mu so slávnostným privítaním istého indického prezidenta, ktorý nakoniec aj tak nepríde, ale vďaka bludom v novinách sa stane Landík slávnym. Landík a Želka sa začnú opäť schádzať, ale to sa Petrovičovi nepáči, pretože on túži len po kariére a peniazoch (vstúpil do strany, ktorá mu najviac vyhovovala, aj vydajom dcéry sa chcel obohatiť, takže Landík nevyhovoval). Tá sa však stále zabáva len s Landíkom, až do dňa, keď stretnú opäť Dubca. Prestáva si Landíka všímať a on zistí ake je to márnotratné a povrchné dievča... Nakoniec ešte Landíka odbije s tým, že nech si ide za tou svojou slúžkou (keď sa to dozvedela, veľmi sa nahnevala). On odchádza a vracia sa k svojej dávnej láske Aničke, ktorá je opäť v službe u Rozvalidovcov (uvedomili si, že spravili chybu, keď ju vyhodili). Zásluhou Petroviča sa stáva Landík poslancom. Petrovič vedie v tom čase proces bankára Rozvalida, na ktorom vysvitne, že Anička je jedno z Dubcových detí (nosila totiž taký istý prsteň ako on). Anička a Landík sa zoberú a žijú v Starom meste jeden pre druhého. Landík však prosí Aničku, aby nič nepýtala od svojej macochy Želky (ktorá sa medzitým stala jeho ženou (peniaze sú peniaze)), že oni si vystačia s tým čo majú a Hanka ani nič iné nechce.

Čo dielo vyjadruje: Autor zobrazuje život vysokých štátnych úradníkov v 40. rokoch, pričom odhaľuje falošnosti buržoáznej demokracie.