Demokracia, morálka, právo a mladá generácia

Dnešná mladá generácia. Sme mladí, máme život pred sebou, otvárajú sa nám možnosti o akých mohli naši rodičia len snívať, môžeme cestovať do západnej Európy, otvárajú sa nám nové možnosti kariéry... Lenže vážne to máme také ľahké ako si „ tí starší “ o nás myslia? Vážne sme len generácia, ktorej na ničom nezáleží a len tvrdohlavo si presadzujeme svoje?


Charakterizovať mladú generáciu ako celok a ako celok ju niekam zatriediť je podľa mňa nemožné. Narodili sme sa ešte za oponou, prvé roky detstva sme strávili v socializme a pubertou sme prechádzali pri rozvíjajúcom sa demokratizme. Iba že prechod celého štátu, celá transformácia politického, právneho, hospodárskeho a ekonomického systému nie je možná z roka na rok. Vyžadovalo si to a ešte stále si vyžaduje veľa času, kým sa nájdu všetky nedodstatky v reformách a zavedú sa nové. Každá reforma potrebuje čas na preskúšanie, potrebuje prebehnúť praxou.


Kto každý si uvedomuje aký to má vplyv na mladých ľudí? Niekedy som tej mienky, že ľudia si jednoducho myslia, že dospievajúcich ľudí to vôbec netrápi, jednoducho sa nestarajú o svoju budúcnosť. Je to len mládež, ktorej ide hlavne o alkohol, drogy, násilie a pornografiu. A koľkí ľudia sa pozastavili nad tým, prečo vlastne mladí ľudia holdujú týmto spoločnosťou ako takou odsudzovaným látkam. Bolo to také isté u našich rodičov pred pár desiatkami rokov?


Nebolo. Pretože sa toľko média nevenovali násilnostiam, pornografii a reality show, kde hlavnou témou je predovšetkým sa dobre najesť, zabávať sa a to samozrejme nejde bez alkoholu, ktorý je všade prítomný. Predsa aj štát dbal na to, aby sa otvárali a budovali športové strediská. Mladí ľudia mali kde tráviť voľný čas, v dnešnej dobe sa chodí každý večer do mesta, kde vám z každého kúta ponúkajú drogy. Lenže drogy sa tiež nejako musia dostať na územie Slovenskej republiky.


Buď boli pašeráci s omamnými látkami takí úspešní alebo ako je častejšie zvykom, nastalo uplácanie, korupcia. To je ďalší pojem, ktorý sa zafixoval do každodenného života, pretože sa s tým stretávame v podstate v každom smere. Aj toto je príkladom pre nás, mladých ľudí, ako máme žiť a dosahovať svoje ciele. Najčastejšie sa s korupciou stretávame u tých orgánov, ľudí, ktorí by nám mali byť vzorom.


Hovorím predovšetkým o polícii, o našich politikoch, o sudcoch ... Je to predovšetkým tá oblasť, skupina ľudí, ktorá toto zakazuje a sama to činí. Veľa ľudí si myslí, že práve podplácaním sa vyrieši veľa problémov. Lenže čo tí, ktorým tento spôsob života nestojí za to, aby mali nečisté svedomie a vidia, že človek, ktorý podpláca sa ďaleko rýchlejšie v živote dostane, ako ten čo si vyberie cestu slušnosti a morálnej zodpovednosti ? Pritom právo má byť nástrojom výchovy a má vnášať istotu do spoločenských vzťahov. Akú istotu prináša pre tých slušných občanov ?

Demokracia má nám aj prinášať slobodu. Predsa o tomto znie duch demokracie. Ak je demokracia realizovaná v právnej a politickej oblasti, tak základné ľudské slobody musia byť nevyhnutne uskutočňované aj v iných oblastiach ľudského života. Inými slovami, sloboda si vyžaduje, aby všetci občania mali rovnakú účasť na ekonomickom, spoločenskom a kultúrnom živote.


Ako ďaleko sme pokročili my na Slovensku, aby sa toto stalo aj pravdou ? Sloboda sa dá interpretovať aj tak, že sme slobodní vo svojom konaní, pričom každý z nás musí dodržiavať písané a nepísané normy. Za ich dodržiavanie je každý zodpovedný sám za seba. Lenže toto je tá sloboda za ktorú bojovali naši rodičia v roku 1989. Za tých niekoľko rokov od rozpadu socialistického režimu sa skoro vytratila stredná ekonomická vrstva. Veľká obeť pre takú slobodu, ale človek by nemal ešte strácať nádej.


Nechcem tu len očierňovať meno našej slovenskej politickej scény. S touto slobodou prišiel pád opony, dostali sme príležitosť cestovať, uplatňovať sa v zahranicí, najmä po vstupe do Európskej únie. Cestovanie sa stalo doslova koníčkom pre mladých ľudí. Je krásne cestovať po Európe, spoznávať nové miesta, kultúry, už len nájsť nejakého sponzora, ktorý by to všetko hradil. Nie sú peniaze. Mladí ľudia majú len niekoľko ciest sa dostať k peniazom. Buď ich dostanú od rodičov, ktorí horko ťažko žijú od výplaty k výplate alebo si zarobia. Zarobiť si by nebolo až také namáhavé, ale nie su pracovné pozície.


Existujú študentské brigády alebo zamestnania, lenže bez patričného vzdelania nie ste vysoko finančne odmenení za vykonanú prácu. Veľká časť zarobených peňazí ide na bývanie, stravovanie, inkaso, poistenie, a pod. Gratulujem tomu, kto si popri tom dokáže nasporiť peknú čiastku peňazí. Mladý človek je bytosť, ktorá toto všetko vníma a pozoruje, vidí ako ide život ťažko v rozvíjajúcej sa krajine. Snaží sa vyštudovať, aby mal aspoň ako takú perspektívu v živote, pretože aj on je budúci rodič, snažiaci sa čo najlepšie v budúcnosti zabezpečiť svoju rodinu. Nechce žiť od výplaty do výplaty, chce žiť naplno a zo zarobených peňazí aj mať ako taký osoh. Vzdelanie je v týchto časoch veľmi ťažké získať, pretože štúdium je časovo a finančne náročné.


A to nehovoriac o tom, že vôbec nemáte istotu, či vás vôbec zamestnajú ak pri vašom mene sa píše Bc., Ing., atď. Veľa mojich rovesníkov končí v zahraničí, kde pracujú na podradných miestach, ktoré by inak nevykonávali na Slovensku. Hlavnou motívaciou sú samozrejme peniaze. Aj keď na pomery toho daného štátu to nie je veľa, len takpovediac životné minimum, v porovnaní so slovenskou menou je to vysoká čiastka, ktorú by len tak rýchlo nezarobili. Takže prečo by mladí ľudia mali zostávať na území nášho štátu a čakať do nekonečna kým sa zlepšia podmienky na život a kým budú mať tú istotu, že po ťažko vyštudovanej vysokej škole nájdu rovnocenné uplatnenie.


Takto migrujú, či už za prácou alebo lepším uplatnením v živote. Niektorí sa vracajú späť, iní si už založili rodiny a ostávajú natrvalo žiť v cudzine. Čo som taktiež ešte nespomenula je fakt, že vďaka slobode, ktorú máme, môžeme študovať v zahraničí. Za hranicami republiky sa nám otvárajú nekonečné možnosti štúdiá, mladí ľudia majú možnosť pracovať, sú tam vačšie možnosti finančnej podpory študentov, väčší výber odboru a samozrejme s certifikátom zo zahraničia máte väčšie uplatnenie v iných štátoch.

Nedá mi nespomenúť slobodu prejavu. Mladá generácia sa môže slobodne prejavovať. Môže vyjadriť svoj názor, svoju mienku, svoje postoje, čo si myslí a cíti. Presne tak ako to robím ja teraz. Lenže mala by sa zachovať istá morálka.

Niekedy má mladý človek chuť vykričať, čo si myslí o svete v ktorom žije, cíti sa pod stresom z neustáleho kontrolovania pomocou právnych noriem, musí neustále dodržiavať isté zásady, byť zodpovedný za svoje činy. Vyvíja sa veľký tlak na jeho mladú a rozvíjajúcu sa osobnosť, bojí sa z neistoty budúcnosti. Vidí ako sa v parlamentne riešia problémy ohľadom platov politikov, pritom on sám žije v rodine na okraji chudoby.


Vidí ako politici majú imunitu vďaka ktorej sa im donedávna „prepieklo“ skoro všetko, a oni sú spoločnosťou odsudzovaní už pri najmenších prehreškoch. Mohla by som menovať ešte desiatky faktov, ktoré ovplyvňujú mladého človeka v konaní. Tá moja, mladá generácia sa v bytosti nemení od generácie mojich rodičov. Nemení sa v cítení, snení o lepšej a perspektívnejšej budúcnosti. Čo sa však veľmi zmenilo je tento štát a politický systém.


Nastala demokracia, ktorá priniesla veľa zmien, ktoré boli nevyhnutné, veľa pozitív a negatív pre mladého človeka. Vôbec by sa mladí ľudia nemali odsudzovať kvôli svojmu správaniu sa, ale mali by sa hľadať konečne riešenia na pomoc, mali by sa viac chápať ich problémy, lebo sú to taktiež ľudské osoby a predovšetkým budúcnosť štátu. Malo by sa predsa investovať do budúcnosti, aby sme si nemuseli brať zlý príklad, ale aby sme videli ako sa vedie plnohodnotný život na úrovni.


Touto prácou som len chcela vyjadriť svoj pohľad na mladú generáciu v rozvíjajúcej sa demokracií. Tejto téme by som venovala viac strán, pretože je veľmi ťažké celú túto problematiku zhŕnúť len do niekoľkých strán. Je to veľmi citlivá otázka, ktorá by nemala ostať len tak nepovšimnutá ...