Demänovská jaskyna slobody

Demänovská jaskyna slobody
Demänovská jaskyna slobody
(národná prírodná pamiatka)
Katastrálne územie : Demänovská Dolina
Okres: Liptovský Mikuláš
Kraj: Žilinský
Nachádzajú sa na pravej strane Demänovskej doliny na severnej strane Nízkych Tatier,
v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina na území Národného parku Nízke
Tatry. Vchod do jaskyne sa nachádza v doline Tociške, je v nadmorskej výške 870 m.
Prístupný je serpentínovým chodníkom z parkoviska, pricom treba prekonat výškový
rozdiel 52 m. Demänovská jaskyna slobody predstavuje najpestrejšiu cast
Demänovského systému. Vytvorená je v strednotriasových tmavosivých
gutensteinských vápencoch krížnanského príkrovu pozdlž tektonických porúch
ponorným tokom rieky Demänovky a jej bocnými visutými ponornými prítokmi. Dlžka
jaskyne je 8 126 m s výškovým rozdielom 120 m. Z bohatej sintrovej výplne sú
unikátne sintrové lekná a iné jazerné formy (špongiovité, koralovité, hroznovité) i
excentrické stalaktity. Upútajú mohutné sintrové vodopády a stalagnáty, sférolitické
stalaktity a mnohé dalšie formy. Vo Velkom dóme je mocný náter bieleho mäkkého
sintra. Jaskynou preteká podzemný tok Demänovky, ktorá pramení pod hlavným
hrebenom Nízkych Tatier na nekrasovom území a do podzemia sa ponára na Lúckach.
Na povrch sa dostáva jaskynou Vyvieranie severne od Demänovskej jaskyne slobody.
Teplota vzduchu v jaskyni je 6,1 až 7,0 °C, relatívna vlhkost je velmi vysoká 94 až 99
%.
V jaskyni sa našli kosti jaskynného medveda (Ursus spelaeus). V jaskyni sa zistili aj
4 druhy netopierov. Nález šturovky (Eukoenenia spelaea) predstavuje jeden z
najsevernejších výskytov zástupcu tohto radu pavúkov, cím sa Demänovské jaskyne
radia medzi biospeleologické lokality európskeho významu. Z drobných bezstavovcov
sú dalej významné najmä mnohonôžky. Jaskynu náhodne objavil A. Král za pomoci A.
Mišuru a dalších prieskumníkov v roku 1921. V roku 1922 vznikla Komisia pre
zverejnenie Demänovských jaskýn, jej užší výkonný výbor viedol D. Jurkovic. V tom
istom roku sa zacali sprístupnovacie práce prerazením nového vchodu asi 10 m nad
Objavným ponorom. V roku 1923 sa inštalovalo docasné elektrické osvetlenie. Cast
jaskyne sprístupnili až od roku 1924. V roku 1925 vzniklo Družstvo Demänovských
jaskýn, ktoré prevzalo záväzky komisie. V roku 1926 bol objavený Jánošíkov dóm,
Panenská chodba, Chodba utrpenia, Prales a cervená galéria. Neskôr v roku 1927 boli
objavené Carovná chodba a Fialový dóm.
V roku 1929 vyrazili nový vchod do jaskyne v doline Torište. O rok neskôr V. Benický a
A. Lutonský objavili Svantovítove siene a roku 1930 zázracné siene. V roku 1931 sa
inštalovalo definitívne elektrické osvetlenie a sprístupnená trasa sa predlžila. V dalších
rokoch nasledovali objavy nových priestorov, výskum jaskyne a jej prepojenie s dalšími
jaskynami. V roku 1951 sa prepojila s Pustou jaskynou a roku 1983 s jaskynou
Vyvieranie. Po neúspešných pokusoch v rokoch 1952, 1968, 1974 a 1983 sa na
prelome roku 1986 a 1987 dosiahlo jej spojenie aj s Demänovskou jaskynou mieru. V
roku 2000 prebiehali dalšie úpravy a rekonštrukcie. Dnes je prevádzková trasa dlhá
1800 m .