Delfín a človek

Hromadné hynutie morských cicavcov

V rokoch 1990 - 91 sa vo vodách a na plážach Stredomoria - jednej z najznečistenejších oblastí sveta - objavili tisíce mŕtvol delfínov. Ich delá obsahovali vysokú koncentráciu toxických látok - napr. PCB a DDT. Veľa vedcov sa domnieva, že práve tieto látky sú spolupríčinou tohto javu. V posledných rokoch sa hromadné úhyny veľrýb stávajú stále častejším fenoménom, ktorý sa prejavuje hlavne v znečistených morských oblastiach. Od roku 1987 bolo takýchto epizód zaznamenaných najmenej 5. Príčiny týchto hromadných smrtí neboli dodnes uspokojivo objasnené. V prípade delfínov bolo príčinou záhadné epidemické vírové ochorenie. Príčinou boli toxické látky, ktoré vylučujú morské riasy. V tkanivách morských cicavcov sa našli vysoké koncentrácie chlórovaných uhľovodíkov. I keď sú vírové ochorenia prírodnými javmi, veľa vedcov sa domnieva, že práve odbúravanie imunitných systémov chlórovanými uhľovodíkmi oslabuje morské cicavce natoľko, že ochoreniam podliehajú.

Delfín a človek

Delfín skákavý (Tursiosps truncatus) je vari najznámejší zo všetkých druhov delfínov. Má mohutné telo sfarbené do sivasta (na bruchu svetlejšie), kosákovitú chrbtovú plutvu, výrazný rypák. Môže narásť do dĺžky 3,90 m a vážiť 275 kg. Je rozšírený vo všetkých moriach. Nepatrí medzi rizikové druhy. Iné druhy delfínov: delfín novozélandský, čílsky, strakatý, kapský, veľrybí ...

Ľudia obdivujú delfíny už oddávna. Zvláštne a očarujúce bytosti sa stali predmetom vedeckého bádania i turistickou atrakciou. Rybári však delfíny nenávidia a v mnohých častiach sveta ich aj napriek ochranárskym opatreniam pravidelne zabíjajú.

Ľudia delfínom často rozličnými spôsobmi ubližujú, najčastejšie sú to rybári, ktorí delfínom nevedia odpustiť, že im ničia siete, plašia ryby a požierajú lovné druhy rýb.

V roku 1989 sa bretónske úrady pod tlakom rybárov rozhodli zabiť kosatku, ktorá sa zdržiavala pri ich brehoch. Kosatka našťastie včas zmizla, rybári však často prenasledujú a zabíjajú celé stáda delfínov.Medzi Škótskom a Írskom ležia Faerské ostrovy, ktoré sú miestom intenzívneho lovu grínd. V lete sa zvieratá hromadne presúvajú do blízkosti brehov a len čo ich rybári zbadajú, nasadnú do malých člnov, obkľúčia ich, naženú do plytkých vôd a nemilosrdne harpúnujú. Z ulovených zvierat zužitkúvajú mäso a tuk. Každý rok takto zabijú 400 až 1.000 zvierat.

Ešte horšie masakrovanie sa odohrávalo v 60. rokoch v Japonsku, kde tamojší rybári lovili 20 tisíc delfínov pásavých ročne. Napokon musela zasiahnuť Medzinárodná veľrybárska komisia, aby sa v roku 1982 znížili ročné úlovky na 4.200 zvierat. Mnohí japonskí rybári však aj naďalej masakrujú príbrežné delfíny skákavé.Vo východnej časti Stredozemného mora sa delfíny chytajú do rybárskych sietí ako do pascí, pričom ich často poškodia. Rozhnevaní rybári im "za trest" najskôr odrežú chvost a potom ich hodia späť do vody.Iné krajiny ešte aj dnes zabíjajú delfíny pre potravu. V karibskej oblasti lovia veľrybári z ostrova Svätý Vincent vráskavce dlhoplutvé, kosatky dravé, kosatky krpaté a grindy. Čílski rybári používajú delfínie mäso ako nástrahu na lov krabov. V rokoch 1980 až 1981 protizákonne ulovili až 5.000 delfínov čílskych, čo predstavuje 204 ton mäsa.

Oficiálne sa úlovky delfínoblížnych síce výrazne znížili, k nešťastnému uviaznutiu v rybolovných zariadeniach však dochádza ešte stále veľmi často. Delfíny sa zachytávajú do obrovských záťahových sietí na tuniaky a len v roku 1986 v nich zahynulo až 125 tisíc zvierat. Rybári loviaci makrely pri Baltimore chytili v roku 1988 do sietí 141 grínd. Straty spôsobované v tropickej časti Tichého oceánu zostávajú zatiaľ neznáme, vie sa však, že tamojší rybári kladú na hladine celkove 50 tisíc kilometrov sietí. Okrem toho sa odhaduje, že 5 % miestnej populácie delfínov skákavých hynie v sieťach na žraloky.Na miestnej úrovni ovplyvňujú početnosť druhov aj iné faktory. Malú floridskú príbrežnú populáciu napr. ohrozoval častý odchyt delfínov pre potreby oceanárií.

Vážne ťažkosti spôsobuje delfínom aj zhoršovanie stavu oceánov. V telách rýb sa ukladajú rozličné toxické látky (pochádzajúce najmä z chemického priemyslu) a následne sa zhromažďujú v tkanivách delfínov, ktoré sa týmito rybami živia. Výsledkom sú hormonálne poruchy, ktoré delfínom bránia v rozmnožovaní.V dôsledku narastania nepriaznivých vplyvov boli v roku 1980 prijaté viaceré medzinárodné ochranárske opatrenia. Táto aktivita sa však, žiaľ, týka len krajín, ktoré podpísali Washingtonskú konvenciu, kým mnohé iné, medzi nimi aj Japonsko, ju odmietli. Navyše, keďže dodržiavanie prijatých opatrení možno len ťažko kontrolovať, masakrovanie delfínov pri Južnej Amerike, Japonsku, mnohých ostrovoch, ale dokonca aj v Európe ďalej pokračuje.

V roku 1913 v New Yorku sa objavili delfíny prvý raz v zajatí. V roku 1938 istá americká filmová spoločnosť potrebovala zábery spod hladiny mora, a tak zriadila na Floride morské akvárium. Za obrovského záujmu verejnosti si najala cvičiteľa, ktorý učil zvieratá vykonávať akrobatické kúsky na povel. Neskôr vznikli akváriá, ktoré sa stali známe chovom kosatiek aj v Seattli, Washingtone a Vancouveri.Od roku 1913 do dnešných čias sa po celom svete chovalo v zajatí vyše 2.700 delfínov skákavých, 250 grínd, 150 delfínov škvrnitých, 120 kosatiek a množstvo delfínov obyčajných. Len v roku 1985 navštívilo oceanáriá niekoľko sto miliónov návštevníkov.Odborníci dúfajú, že vďaka úspešnému rozmnožovaniu v zajatí nebude viac treba loviť voľne žijúce zvieratá.Niektoré oceanáriá vypracovali programy záchrany zvierat, čo uviazli na brehu. Biológovia a veterinári ich ošetrujú a vracajú do mora.Americká armáda cvičí delfíny v podmienkach čiastočného zajatia. Cvičitelia ich učia klásť míny, vyhľadávať podmorské plavidlá a vykonávať úlohy vojenských potápačov.