dejiny viedne
Stručné dejiny Viedne
5000 rokov pred n. l. - prvé stopy ľudského osídlenia
2000 rokov pred n. l - Indogermáni sa usadzujú na severozápadných lesnatých pahorkoch
r. 800 pred n. l. - Kelti sa usadili na mieste dnešného námestia Hoher Markt
okolo r. 100 - Rimania zakladajú pohraničné vojenské opevnenie Vindobona na
obranu proti Germánom, ktorí sídlili na severnej strane Dunaja. Okolo vojenskej osady vzniklo civilné mesto. Spočiatku patril tábor provincii Noricum, po r. 103 provincii Panónia superior. Okolo r. 170 - osídlenie bolo v markomanských vojnách zničené a Markom Aureliom znovu vybudované (je tu pravdepodobne aj cisárov hrob.)
r. 213 - povýšenie na Municipum
okolo r. 400 - zničenie sídla Gótmi
r. 881 - prvýkrát sa objavuje pomenovanie Wenia.
Karolínske hradisko a obchodnícke stredisko (Wik)
Sa vyvinuli na mestské sídlo
r. 955 - víťazstvo cisára Ota I. nad Maďarmi a znovuzriadenie Východnej marky (Ostmark) ako hraničného územia ríše s východom
r. 976-1246 - Grófmi Ostmarky sa stávajú Babenbergovci (neskôr vojvodovia)
okolo r. 1130 - Viedeň pripadla Babenbergovcom
r. 1137 - Viedeň sa prvýkrát uvádza ako mesto
r. 1141-1177 - vzniká prvý vladársky dvorec na mieste dnešného námestia Am Hof
Začiatok 13. storočia - mesto bolo obohnané hradbami
okolo r. 1220 - rozšírenie mesta. Vojvodov dvorec sa sťahuje do nového zámku na mieste dnešného Stallburgu
r. 1221 - vojvoda udeľuje Viedni mestské práva
r. 1237 - prvé udelenie ríšskych práv (nové mestské právo); po vymretí
Babenbergovcov Viedeň toto postavenie stráca (r. 1246)
r. 1251-1276 - rakúske zeme postupne získava český kráľ Premysl Otakar II
r. 1276 - Rudolf I. Habsburský vyháňa Premysl Otakar II., ktorý mu
odmietol odovzdať trón
r. 1278 - Premysl Otakar II. porazený a zabitý v bitke na Moravskom poli pri
Dürnkrute
r. 1278-1282 - vláda kráľa Rudolfa I.
r. 1282 - Rudolf I. poveril svojich dvoch synov panovaním v Rakúsku
r. 1365 - založenie viedenskej univerzity
r. 1396 - nový volebný poriadok umožňuje remeselníkom a obchodníkom
stať sa členmi mestskej rady
r. 1412 - Viedni sú navrátené mestské práva
r. 1438 - Viedeň sa stala sídlom Svätej rímskej ríše nemeckého národa
r. 1469 - Viedeň sa stala sídlom biskupstva
r. 1485-1490 - panovanie maďarského kráľa Mateja Korvína
r. 1493-1519 - Cisár Maximilián I. vyháňa Maďarov z Viedne
r. 1521 - Viedeň sa pripája k reformácii (v pol. 16. stor. rekatolizácia)
r. 1526 - rakúsky arcivévoda Ferdinand I. zvolený kráľom českým a uhorským
r. 1529 - obliehanie Viedne Turkami
r. 1532-1672 - Turecké obliehanie vedie k výstavbe mohutného opevnenia mesta
r. 1551 - do Viedne prichádzajú jezuiti
okolo r. 1660-1638 - Kláštorná ofenzíva - vzniká mnoho nových kláštorov a kostolov
r. 1618-1648 - tridsaťročná vojna priviedla Čechov a Švédov až k bránam Viedne
r. 1679 - Viedeň postihol mor
r. 1683 - Veľkovezír Kara Mustafa s 200 000 vojakmi oblieha mesto. Proti
presile Turkov sa bráni sotva 20 000 mužov pod vedením grófa
Starhemberga. Viedeň oslobodilo vojsko poľského kráľa Johanna III. Sobieskeho
- porážka Turkov u Viedne
r. 1722 - Viedeň je sídlom arcibiskupstva
r. 1744-1749 - výstavba zámku Schönbrunn
r. 1754 - prvé sčítanie ľudu - Viedeň má 175 000 obyvateľov
r. 1800 - Viedeň má 230 000 obyvateľov
r. 1804 - cisár František II. preberá titul cisára Rakúska
r. 1805 - Viedeň obsadzujú Francúzi
r. 1806 - Napoleon prinútil Františka II. vzdať sa rímsko-nemeckej koruny
r. 1809 - Napoleon sa usídlil v zámku Schönbrunn. Okupácia viedla k štátnemu bankrotu
r. 1814-1815 - Viedenskému kongresu sprevádzanému oslavami predsedá knieža Metternich; prerokúva sa nové usporiadanie Európy po Napoleonove smrti
r. 1830 - Dunajská záplava
r. 1831-1832 - epidémia cholery
r. 1837 - zavedenie železnice
r. 1848 - marcová revolúcia proti režimu kniežaťa Metternicha. I keď knieža Windischgrätz revolúciu porazil, knieža Metternich bol zosadený a cisár Ferdinand I. abdikoval
r. 1848-1916 - František Jozef I. rakúskym cisárom
r. 1857 - pás hradieb zbúrali a budovali zónu ulíc tvoriacich vnútornú triedu (Ring)
r. 1872-1873 - výstavba novej radnice
r. 1918 - rozpad monarchie a odstúpenie posledného rakúskeho cisára
Karola I.
- Viedeň sa stáva hlavným mestom spolkového štátu
r. 1919-1934 - stavajú sa ,,spoločné dvory" (napr. Karl-Marx-Hof) pre robotnícke rodiny
r. 1938 - Viedeň sa stáva ríšskym územím
- obsadenie Hitlerovým vojskom
r. 1945 - Viedeň obsadila sovietska Červená armáda. Mesto bolo neskôr rozdelené na štyri okupačné zóny (ZSSR, USA, Veľká Británia, Francúzsko). Napriek tomu zostáva jednotná správa mesta.
r. 1955 - Rakúska štátna zmluva. Rakúsku je prinavrátená štátna suverenita a parlament
vydáva ústavný zákon o navždy platnej neutralite. Viedeň opúšťajú okupačné jednotky.
r. 1956 - Viedeň sa stáva sídlom medzinárodného Úradu pre atómovú energiu
r. 1967 - Viedeň sa stáva sídlom organizácie OSN pre priemyselný rozvoj
r. 1969 - výstavba metra
r. 1985 - pri príležitosti výročia podpísania štátnej zmluvy sa vo Viedni koná stretnutie
ministrov zahraničných vecí signatárskych krajín
r. 1989 - vo veku 96 rokov zomiera excisárovná Zita von Habsburg, posledná cisárovná Rakúska a kráľovná Maďarska. Za obrovskej účasti obyvateľov bola pochovaná v kapucínskej hrobke. Stručné dejiny architektúry a výtvarného umenia