Dejiny Francúzska do konca storočnej vojny

Chronologický prehľad
843 - verdunská zmluva
911 - usadenie Normanov v severnom Francúzsku
987 - 1328 - vláda dynastie Kapetovcov ( priamej vetvy)
1328 - nástup vedľajšej vetvy Kapetovcov - rod Valois
1309 - 1376 - avignonské zajatie pápežov
1337 - 1453 - storočná vojna
koniec 15. storočia- vytvorenie základov silnej panovníckej moci vo Francúzsku

Po rozdelení Franskej ríše verdunskou zmluvou (843) dostal západnú časť ríše
Karol Holý -(840-877).Tá čoskoro dostala pomenovanie Francúzsko. Vo Francúzsku sa veľmi rýchlo mocensky presadila šľachta. Roku 877 si od panovníka vymohla dedičnú údržbu svojich lén. Dedičnosť šľachtických lén prispela k rýchlemu rozvoju celej lénnej sústavy. Posilnenie moci šľachty spôsobilo oslabenie centrálnej panovníckej moci.
Ďalšie oslabenie panovníckej moci priniesli dlhotrvajúce boje s Normanmi. Tí sa na západoeuropskom pobreží objavili v prvej polovici 9. storočia. Ich zničujúce nájazdy, ktoré podnikali z mora do vnútrozemia proti prúdu veľkých riek, znamenali takmer vždy smrteľné ohrozenie. Normani postupne prenikli až k Parížu, ale nakoniec boli porazení. Roku 911 kráľ Karol III. s nimi uzavrel zmluvu, podľa ktorej získali severné pobrežie Francúzska (odkiaľ je aj dnešný názov tohto územia- Normandia), avšak len ako léno francúzskeho kráľa. Usadenie Normanov na severe štátu a z toho vyplýva výrazná kultúrna odlišnosť severného a južného Francúzska zohrali v ďalšom vývoji významnú úlohu.
Odstránenie normanského nebezpečenstva však neprispelo k upokojeniu vnútorných pomerov. Práve naopak. Nastalo dlhé obdobie bojov, v ktorých sa často angažovali aj susední nemeckí králi. Boje sa skončili v roku 987 zvolením parížskeho grófa Huga, zvaného Kapet, z rodu Robertovcov za francúzskeho kráľa. Kráľovskú dynastiu teda vystriedala dynastia Kapetovcov, ktorá vo Francúzsku vládla v priamej línii vyše 340 rokov.

Aj Kapetovci mali veľké problémy so šľachtou a museli jej moc v mnohom rešpektovať. Oporu nachádzali v cirkvi a v mestách. Tie mali na území Francúzska dlhú, antickú tradíciu. Na miestach starých rímskych miest vznikali kupecké osady. Rozvojom obchodu a poľnohospodárskej výroby neustále rástla hospodárska sila miest. To viedlo už
v 11. storočí k boju miest so svetskými a cirkevnými feudálmi. Kráľ mestám pomohol udeľovaním zvláštnych výsad, najmä práva samosprávy ( tzv. komúny). Občania mesta sa tak stali slobodnými a nezávislými od akejkoľvek feudálnej moci.
V polovici 13. storočia kráľ Ľudovít IX. Svätý (1226-1314) značne upevnil kráľovskú moc vo Francúzsku. Ďalej ju posilnil Filip IV. Pekný (1285-1314). Bezohľadné uplatňovanie suverenity kráľovskej moci ho priviedlo k veľkému konfliktu s cirkvou, v ktorom zvíťazil Filip. Dôsledkom konfliktu bolo avignonské zajatie pápežov.