Dejiny Bratislavy

Archeologické nálezy svedčia o kontinuite osídlenia veľmi vhodne umiestneného územia mesta od nepamäti.

Na úvod je možné uviesť, že lokality Bratislava a hrad, Devín a hrad, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Lamač, Vydrica (zhruba pri vjazde na Nový most pod hradom), Rača a Vajnory sú nepretržite osídlené buď už od paleolitu, alebo aspoň od neolitu. Trnávka je prerušene osídlená od halštatskej doby, Záhorská Bystrica od laténskej doby, Podunajské Biskupice a Rusovce od rímskej doby, iba Čunovo má nálezy až od slovanskej doby. Jarovce, Prievoz, Vrakuňa, Komárov (obec roku 1950 pričlenená k Podunajským Biskupiciam) a severná Petržalka sú zatiaľ doložené najskôr stredovekými listinami.

Od najstarších čias sa na území Bratislavy – tam, kde sa dnes križujú Ventúrska a Panská ulica - križovali dve v stredoveku dôležité obchodné cesty: Jantárová (spojnica Baltské more – Jadranské more), Podunajská (pri Dunaji; spojnica západná Európa – západná Ázia). Tieto dve cesty v stredoveku vyhranili budúci tvar zakladajúceho sa osídlenia pod Bratislavským hradom.

Prví príbuzní človeka [úprava]25–15 mil. rokov starý je nález siedmych kostier pliopiteka ((Epi)Pliopithecus Vindobonensis; nadčeľaď pliopitekoidovce, infrarad úzkonosovce) z roku 1952 z tzv. Zapfeho štrbiny v stokerauskej vápenke v Devínskej Novej Vsi. Čeľaď pliopitekov má podľa niektorých názorov kľúčový význam pri počiatkoch evolúcie človeka.

Najstarším hominoidovcom (ľudoopicou v širšom zmysle) z územia Bratislavy je nález starý 14–10 mil. rokov pred Kr. Ide o zuby druhu Griphopitecus suessi (alebo Griphopitecus darwini, pôvodne Sivapithecus darwini; pozri dryopitekovité) z polohy Sandberg v Devínskej Novej Vsi. Nález bol opísaný roku 1902.

Paleolit – Stará kamenná doba (2 600 000– 9 600/8 300 prEšte pred niekoľkými desaťročiami prevládali pesimistické názory na to, či na území dnešnej Bratislavy možno rátať s paleolitickým človekom. Prvým náznakom staropaleotickej prislušnosti a prvým nálezom okrúhliakovej industrie na Slovensku bol jednostranný sekáčovitý nástroj (choppers) vyrobený z okruhliaka kremeňa, ktorý sa našiel medzi Ahojom a závodom Figaro (Kraft Foods Slovakia) ešte v 60. rokoch. Ďalší objav nastal až po roku l976, kedy O. Čerpan našiel na Dlhých Dieloch najstaršie pracovné nástroje opočloveka. Podobné nálezy (najmä driapadlá) urobil J. Cuper. Jemu vďačíme aj za nález prvého pästného klina zo Slovenska na stavenisku Elekrotechnickej fakulty STU v Mlynskej doline v Bratislave. Na najvyššej terase Karlovesského potoka už v blízkosti jeho vyústenia do Dunaja našli J. Hromada s J. Cuperom pästný klin mandľovitého tvaru. Tento druhý nález je významný hlavne preto, že poznáme jeho stratigrafické umiestnenie. Ide totiž o relikt mindellskej terasy (mindel: 480 000–430 000, resp. 480 000–350 000; človek heidelberský (Homo heidelbergensis)). Obdobie vzniku mnohých hrubotvorných nástrojov sa ešte nepodarilo zistiť, pravdepodobne pochádzajú z mindelrisského interglaciálu (okolo 300 000 pred Kr.). Bratislava bola vtedy dôležitým bodom pri postupe človeka heidelberského na Považie a južný okraj severského škandinávskeho ľadovca.

Čo sa týka stredného paleolitu (250 000–40 000 pred Kr.), obdobia lovcov neandertáIcov (Homo neandertalensis), O. Čepan našiel aj pracovné nástroje, ktoré veľmi pravdepodobne patria k moustérienskemu komplexu (Karlova Ves Zlaté schody, Kráľova hora, Koliba, Ahoj, Dúbravka, Devínska Nová Ves).

V období mladého paleolitu (40 000–8300 pred Kr.), ktorého nositeľom bol už človek rozumný (Homo sapiens), pochádzajú nálezy spoza SZTS a neolitického sídliska v Mlynskej doline.

Z obdobia pleistocénu pochádzajú aj viaceré nálezy zvyškov mamutov (Mammonteus primigenius), a to z Čelakovskej ul., Mudroňovej ulice, Mlynskej doliny, Zlatých pieskov, Karlovej Vsi, Štrkovca a nedávno spred diaľničného tunela Sitina.

ed Kr.)Mezolit – Stredná kamenná doba (9 600/8 30V roku 1990 sa našli pozostatky predpokladanej prechodnej stanice loveckej skupiny na Veľkej lúke v Dúbravke. Našla sa tam štiepaná industria v dvoch polohách vzdialených od seba niekoľko sto metrov.
Neolit – Mladšia kamenná doba (5700 – 4400 pred Kr.)