Degradácia pôd

Degradácia pôd
Pôda je jednou zo základných súcastí životného prostredia a je nevyhnutnou
podmienkou jeho existencie.
Pedosféra je pôdny obal Zeme, ktorý vznikol premenou zvetraných hornín na zemskom
povrchu vplyvom slnecného žiarenia, vzduchu, vody. Je tvorená zložkou organického a
anorganického pôvodu.
Pôda je trojrozmerný výrez z pedosféry, od substrátu (podložná hornina) až k povrchu.
Casto býva oznacovaná ako "zrkadlo krajiny", lebo leží na styku jednotlivých zemských
sfér a teda sa do nej pri vzájomnej výmene transformujú vlastnosti všetkých týchto
zložiek.
Clovek oddávna využíva pôdu pre jej najdôležitejšiu vlastnost - úrodnost. V snahe
dosiahnut co najvyššiu úrodu však casto používa polnohospodárske metódy a postupy,
pri ktorých neberie ohlad na ochranu pôdneho fondu.
Až v posledných desatrociach sa zacalo vážnejšie poukazovat na to, že velkost pôdneho
fondu je ohranicená a teda že jeho neobmedzené vycerpávanie a kontaminovanie bude
musiet byt limitované.
Treba si uvedomit, že nicenie pôdy nemá vplyv len na pôdu samotnú, ale prakticky na
celú existenciu života na Zemi. Ved práve pôda stojí na zaciatku potravového retazca,
ktorého dalšími stupienkami sú rastliny, živocíchy i clovek, ako hlavný vinník
zhoršovania kvality a znižovania úrodnosti pôdneho fondu.
Pôda je rozhodujúcou výrobnou základnou a sociálnou oporou Slovenskej republiky.
Lokálne je casto len jediným ekonomickým (existencným) zdrojom pre život a sociálnu
zabezpecenost miestneho obyvatelstva.
Dôsledné uvedomenie si multifunkcného významu pôdy je primárnou súcastou
individuálneho a spolocenského vedomia spolocnosti a všetkých tých, ktorí nesú
zodpovednost za ochranu a správne využívanie pôdy.
Degradácia pôdy
Všeobecne sa rozlišujú dva hlavné spôsoby poškodzovania pôd: chemická (napr. zmena
chemizmu pôd vplyvom priemyselných exhalátov, slabý acidifikacný trend u pôd na
kyslejších pôdotvorných substrátoch), fyzikálna degradácia pôd. (napr. zhutnovanie
podornicia vplyvom tažkej mechanizácie a velkoplošných závlah, pokles humusu najmä
v ornici vplyvom dlhodobého uprednostnovania priemyselných hnojív pred organickými
a zvýšená plošná erózia a akumulácia pôd ako dôsledok velkoplošného hospodárenia
bez primeraných protieróznych opatrení) a málo vyskytujúca sa, ale predsalen
existujúca biologická degradácia pôd. .
V ostatných desatrociach prebiehajú globálne zmeny životného prostredia so stále
väcšou
intenzitou a dynamikou (a ešte viac to platí o ich vnímaní verejnostou). Verejnost je
„bombardovaná “ predovšetkým informáciami o tom, že sa redukujú zásoby pitnej
vody, klesá hladina podzemných vôd vhdných na závlahy v niektorých rozhodujúcich
obilniciach sveta, rýchlo sa stráca úrodný povrchový pôdny horizont, cím klesá
prirodzená úrodnost pôd,
dochádza k šíreniu sa púští, neustále sa redukuje výmera svetových lesov a klesá
druhová rôznorodost rastlín a živocíchov.
Príciny degradácie
K degradácii pôd dochádza hlavne v dôsledku erózie, ktorá casto spôsobí úplnú stratu
úrodnosti. Prirodzená erózia ako súcast zložitých procesov nemá také vážne dôsledky,
lebo pôda ohrozovaná prirodzenými procesmi je vzápätí nahradená pri pôdotvorných
procesoch. Horšie je to v prípade antropogénnej (clovekom vyvolanej) erózie, ktorá
vzniká ako dôsledok narušenia rastlinného krytu, alebo aj pri nesprávnom obrábaní a
nevhodných melioracných postupoch. V dôsledku toho dochádza k zrýchlenej, najmä
veternej a vodnej erózii, vplyvom kotrej je rocne odnášaná vrstva pôdy o hrúbke viac
ako 0,4mm. Najvyššie rocné straty pôdy vykazuje Afrika, za nou nasleduje Južná
Amerika a Ázia. V poslednom období sa k devastácii pôdy priclenuje aj jej
znecistovanie, ktoré má neustále stúpajúcu tendenciu a súvisí so znášaním
cudzorodých látok do pôdy v dôsledku polnohospodárskej, lesohospodárskej ci
priemyselnej cinnosti. Jeden z najväcších vplyvov na znecistenie pôd má ovzdušie a
vodstvo. Cudzorodé látky sa z týchto dostávajú do pôdy v procese prúdenia vzduchu a
kolobehu vody. Toto má globálny charakter, lebo šírenie škodlivín vzduchom a vodou
nepozná hraníc, ale najvýraznejšie sa prejavuje v blízkostu zdrojov znecidstenia.
Rovnako kyslé dažde, obsahujúce vysoký podiel oxidu siricitého výrazne vplývajú na
okyslenie ako jeden z druhov kontaminácie pôd.
Dalším významným problémom sú odpady, ci už tekuté alebo tuhé, vdaka ktorým sa
do dostávajú toxické látky urýchlujúce ci spomalujúce rôzne procesy v pôde.
Modernú polnohospodársku výrobu si už dnes nevieme predstavitbez mechanizácie a
chemizácie. Hlavným problémom je najmä nadmerné hnojenie a chemická ochrana
rastlín.
Aké sú teda príciny degradácie pôd?
·prírodné cinitele - výdatné dažde, vodné záplavy pôdy, silné vetry, prebytok vody v
pôde, dlhotrvajúce suchá
·cinnost cloveka - nesprávne využívanie pôdneho fondu, nesprávne obrábanie a
hnojenie pôdy
Dôsledky degradácie
Cinnostou cloveka sa môže obsah škodlivých zlúcenín zvýšit natolko, že živé organizmy
prestanú byt odolné. Napríklad pri posýpaní zladovatelých vozoviek chloridom sodným,
kontaminované roztoky nicia vegetáciu v okolí vozoviek, zasolujú pôdu.
Pri prehnojovaní priemyselnými látkami sa do pôdy dostávajú i mnohé látky, ktoré sa v
nej hromadia a pri vyššej koncentrácii sa stávajú toxickými.
Pesticídy a herbicídy používané na ochranu rastlín zase spôsobujú, že po ich aplikácii sa
všetky zlúceniny rozkladajú ako neškodné a jednoduché chemické látky, ale zostévajú
v pôde, odkial sa dostávajú do rastlín a následne do organizmov živocíchov a cloveka
cím negatívne ovplyvnujú ich zdravotný stav.
Ešte kým sú v pôde, zabíjajú pôdne mikroorganizmy a tým spomalujú a narušujú
samocistiace procesy.
V okolí fariem dochádza k prehnojeniu pôd exkrementami hospodárskych zvierat, ktoré
sú krmené zmesami obsahujúcimi rôzne hormonálne a farmakologické látky.
Tie sa však znovu exkrementami nedostávajú len do pôd, ale v konecnom dôsledku aj
do organizmu cloveka.
Významnými znecistovatelmi pôd sú aj mechanizmy a zariadenia používané v
polnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Pri ich prevádzke sa do pôdy dostávajú
rozlicné škodlivé látky, z ktorých do popredia vystupujú ropné produkty.
Používanie minerálnych hnojív vo velkých množstvách má za následok zasolenie pôd.
Kvalitu pôdy zhoršuje aj nadmerné používanie priemyselných hnojív - dusíkatých,
fosforecných. Prehnojenie dusíkatými hnojivami spôsobuje ukladanie dusitanov v
rastlinách, co je velmi nebezpecné pre deti v dojcenskom veku. Vznikajúce dusitany sa
rýchlo vstrebávajú do krvi, viažu sa s cerveným krvným farbivom na methemoglobín,
co môže spôsobit udusenie.
Oxid siricitý poškodzuje vegetáciu, okysluje pôdu, zhoršuje jej celkové vlastnosti a
úrodnost.
Aké sú teda dôsledky degradácie pôd?
·strata úrodnosti pôdy
·prenos zdraviu škodlivých látok do potravového retazca, teda do rastlín a živocíchov
·vplyv na zdravie živých organizmov
Globálne stúpnutie hladiny svetového oceánu a následné zaplavenie pobrežných
oblastí. Zmeny životného prostredia sa stávajú súcastou verejnej diskusie a politickej
agendy a ako také budú coraz viac ovplyvnovat priebeh a charakter ekonomických,
politických a bezpecnostných procesov, bez ohladu na to, aký bude skutocný stav
životného prostredia.
Šírenie púští a degradácia pôd vo všeobecnosti (erózia,zasolovanie a pod.)
sprevádzané problémom sucha a rastúceho nedostatku nezávadnej pitnej vody a
potravín,
regionálne ohrozuje obyvatelstvo celých štátov (najmä v subsaharskej Afrike), ale vo
svojich dôsledkoch predstavuje globálnu hrozbu.
PRODUKCNÝ POTENCIÁL POLNOHOSPODÁRSKYCH PÔD
Produkcný potenciál pôd SR sa hodnotí bodovými hodnotami relatívnej bonity
(zahranicný ekvivalent - index produktivity). Je v rozpätí od 1 do 100 bodov, pricom
lepšie pôdy majú vyššiu bodovú hodnotu. Bodová hodnota sa urcuje na základe BPEJ
(bonitovaná pôdno-ekologická jednotka)
príslušnej pôdy, ktorá sa odvodzuje z hodnotenia klímy, pôdneho typu, pôdotvorného
substrátu, zrnitosti, obsahu skeletu, hlbky pôdy, svahovitosti a expozície svahu.
Najvyššiu hodnotu 100 bodov má cernozem na spraši, stredne tažká, hlboká viac ako
60 cm, s priaznivým vodným režimom, v teplom, mierne vlhkom klimatickom regióne
na rovine. Najnižšej hodnote 6 bodov zodpovedá pôda na príkrych svahoch (nad 30 %)
vo velmi nepriaznivých klimatických podmienkach, pokrytá trávnym porastom.
Národný priemer bodovej hodnoty výnosovosti všetkých pôd v SR je 33 bodov.
Pôdy s najvyšším produkcným potenciálom v SR sú
lokalizované v Trnavskom kraji (priemerný produkcný potenciál
69,6), pôdy s najnižším produkcným potenciálom sú lokalizované
v Žilinskom kraji (priemerný produkcný potenciál 25,7).
Súcasný stav kvality pôdneho krytu SR je výsledkom stárocného prirodzené vývoja a
súcasne je aj produktom cloveka.
Najzávažnejším problémom polnohospodárskych pôd SR je vodná erózia. Ohrozuje asi
1 360 tis. ha (asi 55 %) polnohospodárskych pôd. Fyzikálna degradácia je aj
zamokrovanie pôd vplyvom podzemnej vody.
Zamokrené pôdy
Na výmere cca 560 000 ha sú polnohospodárske pôdy trvalo ovplyvnené vysokou
hladinou podzemnej vody, z coho v sú cinnosti s ich nepriaznivým zrnitostným zložením
(vysoký obsah ílových castíc) vyplýva ich menej vhodná štruktúra, náchylnost na
zhutnenie, nízka priepustnost pre vodu.
Vstup na tieto pozemky je casovo oneskorovaný. Najrozsiahlejšie plochy tykýchto pôd
sú na casti Východoslolovenskej nížiny, ktorá bezprostredne súsedí s Ukrajinou.
Erózia je odnos pôdnych castíc z povrchu pôdy úcinkom vody a vetra . Na Slovensku
dominujú prejavy vodnej erózie.
Rozlišujú sa štyri hlavné typy vodnej erózie: povrchová (vyvolaná odtokom zrážok na
malých plochách), plošná (týkajúca sa väcších pôdnych celkov a s výraznejším
úcinkom), výmolová (silne poškodzujúca povrch pôdy), kombinovaná (pozostávajúca z
viacerých druhov erózie).
Potenciál vodnej erózie môžeme hodnotit podla stupnov eróznej ohrozenosti. Podla
tohto hodnotenia môžeme konštatovat, že najviac eróziou neohrozených oblastí sa
nachádza lokalizovaných v klimaticky suchších regiónoch na Podunajskej a
Východoslovenskej nížine. Polnohospodárske pôdy týchto krajov lokalizovaných na
miernych svahoch sú vodnou eróziou ohrozené stredne. Silno ohrozené sú plochy
polnohospodárskych pôd nachádzajúcich sa na svahoch v klimaticky chladnejších a
vlhkejších regiónoch, najmä v Banskobystrickom, Trencianskom a Košickom kraji.
Extrémne ohrozené pôdy vodnou eróziou sú najmä pôdy na výrazných svahoch, v
chladných a vlhkých klimatických regiónoch Prešovského, Banskobystrického a
Žilinského kraja.
Veterná erózia nie je závažným problémom v SR. Postihuje asi 6,5% z výmery
polnohospodárskych pôd SR a to najmä v oblastiach s lahkými pôdami (napr.Záhorie).
Takéto oblasti sa vyskytujú na Podunajskej a Východoslovenskej nížine v
Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a Košickom kraji.
Zhutnovanie pôd (kompakcia) je spôsobená najmä používaním tažkej mechanizácie v
polnohospodárstve a chybami v sústavách hospodárenia.V dôsledku zhutnenia sa
výrazne znižujú produkcné a súcasne aj neprodukcné funkcie pôdy.
V SR je 457 tis.ha pôd potenciálne ohrozených kompakciou a 191 tis.ha je reálne
zhutnených.
Chemická degradácia pôd
Chemická degradácia pôd môže byt spôsobená vplyvom rizikových látok anorganickej a
organickej povahy z prírodných aj antropických zdrojov, ktoré v urcitej koncentrácii
pôsobia škodlivo na pôdu, vyvolávajú zmeny jej fyzikálnych,
chemických a biologických vlastností, negatívne ovplyvnujú produkcný potenciál pôd,
znižujú nutricnú, technologickú a senzorickú hodnotu dopestovaných plodín, alebo
negatívne vplývajú na vodu, atmosféru, ako aj zdravie zvierat a ludí.
Medzi závažnú degradáciu pôdy patrí kontaminácia pôd tažkými kovmi a organickými
polutantami, acidifikácia, ale aj alkalizácia a salinizácia pôdy. Prejavom chemickej
degradácie pôd môže byt aj znižovanie množstva a kvality humusu v pôde a tiež
znižovanie obsahu pohotových a potenciálnych živín v pôde. Obidve formy degradácie
(casto nazývané aj drancovaním pôdy) sa týkajú predovšetkým polnohospodárskych a
najmä orných pôd.
V bilancii hnojenia pôd organickými hnojivami sa odhaduje najmenej 30%-ný deficit (z
hladiska potreby organických látok).
Acidifikácia pôd
V najväcšom rozsahu prebieha akcelerovaná acidifikácia pôd. Je to clovekom
indukovaná degradácia pôdy (emisná cinnost a následné kyslé dažde, fyziologicky kyslé
hnojivá). Okyslenie zhoršuje
fyzikálne, chemické aj biologické vlastnosti pôd, akceleruje transport znecistenín do
potravinového retazca a celkovo znižuje potenciál produkcných a ostatných funkcií
pôdy.
Humus predstavuje zložitý, menlivý súbor organických zlúcenín líšiacich sa pôvodom,
spôsobom uloženia a zmiešaním
s minerálnym podielom pôdy, fyzikálnym stavom, ako i fyzikálno-chemickými a
chemickými vlastnostami.
Humus v rozhodujúcej miere podmienuje produkcné aj mimoprodukcné funkcie pôd.
Podiela sa na väzbe anorganických aj organických látok.
Všeobecné (ilustratívne) informácie o obsahoch humusu v polnohospodárskych
pôdach z výsledkov CMS -P uvádza prehlad v jednotlivých typoch.
Znecistenie pôd plošne nepostihuje velké územia SR. Znecistenie nadlimitne postihuje
približne 30 tis. ha polnohospodárskych pôd, pricom indikacné hodnoty znecistenia boli
zistené pre dalších asi 150 tis. ha polnohospodárskych pôd. Kontaminované pôdy sú v
oblastiach priemyselný centier, ktoré
majú hlavný podiel na ich znecistení. Tieto pôdy sú využívané na pestovanie
technických plodín.
Na Slovensku je vyclenených 12 najohrozenejších oblastí s pôdami kontaminovanými
rizikovými látkami. Sú to Žiarska kotlina - Pohronie, Dolná Orava, Stredný Spiš,
Severovýchodný Gemer, Stredný Gemer, Štiavnické vrchy, Košická kotlina,
Bratislava, Dolný Váh, Horná Nitra, Stredný Zemplín, Kysuce - Horná Orava - Tatry.
Plošný prieskum kontaminácie pôd :
(PPKP) ako subsystém monitoringu pôd sleduje obsah tažkých kovov vo vybraných
katastrálnych územiach. Pôdy týchto území boli vybrané na základe zvýšeného obsahu
tažkých kovov, ktorý bol preukázaný v rámci I. cyklu PPKP.
V rokoch 1996 -2000 sa analyzovalo v rámci PPKP 8 921 pôdnych vzoriek, co
predstavuje 105 351 analýz pri pocte
56 sledovaných parametrov - 15 anorganických a 41 organických. Monitorovanie sa
vykonalo v 386 polnohospodárskych
podnikoch v 72 okresoch. V 14 okresoch neboli prekrocené limitné hodnoty
sledovaných parametrov. Z uvedeného poctu vzoriek bol nadlimitný obsah sledovaných
kontaminantov zistený v 2 068 vzorkách, co je 23 % z celkového poctu analyzovaných
vzoriek.
V rokoch 1996 -2000 sa analyzovali vzorky z 8 299 honov, co predstavuje výmeru 282
365,4 ha. Z uvedeného poctu sa nadlimitný obsah aspon jedného zo sledovaných
kontaminantov zistil na 1 645 honoch o výmere 42 923,2 ha.
Biologická degradácia pôd
Deficit organických a minerálnych hnojív, nesprávne striedanie plodín, zlé spracovanie
pôdy, to všetko spolu s eróziou, zhutnovaním, acidifikáciou i alkalizáciou a znecistením
pôd zhoršuje život v pôde,
ktorý je rozhodujúcou funkcnou jednotkou pôdy (bez nej pôda nie je pôdou). Jej stupen
a rozsah
však zatial nie je presne kvantifikovaný.