Dedina a jej umelecké stvárnenie v dielach Kukučína, Tajovského a Timravy

Literatúra 2. polovice 19. a začiatku 20. storočia bola spojená so vzniknutím nových realistických prvkov. Vývin slovenského realizmu prebiehal v niekoľkých vývinových fázach a v porovnaní so svetovou literatúrou, bol oneskorený. Príčinou oneskorenia bola spoločenská a kultúrna situácia, ktorá bola charakteristická kapitalistickým vývinom Uhorska a následným národnostným útlakom, ekonomickou nerozvinutosťou a zaostalosťou Slovenska, rozpormi medzi slovenskou a maďarskou buržoáziou a nedostatkom slovenských škôl a kultúrnych inštitúcií. Nová generácia autorov, ktorá vyrastala v období matičných rokov sa odkláňala od zobrazovania historických tém a sústreďovala sa na zobrazovanie súčasných problémov, ktoré reprezentoval život na dedine, národnostný útlak, alebo aj úloha zemianstva a ľudu v národnoobrodnom procese a otázka vysťahovalectva.
V autentickej slovenskej dedine bol hlavným hrdinom ľud, ktorý bol po stáročia utláčaný a zbedačovaný. Medzi autorov opisujúcich obraz dedinského človeka v danom období patrí predstaviteľ opisného realizmu, Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr a predstavitelia kritického realizmu, Jozef Gregor Tajovský a Božena Slančíková Timrava.
Zásluhou Martina Kukučína sa do realistickej prózy dostáva nový hrdina a to dedinský ľud. Východiskom jeho tvorby bolo stvárnenie slovenskej dediny takej, aká v skutočnosti bola. Jeho postavy neboli idealizované, ale podávané realisticky.
V poviedkach kladie zjavný dôraz na charakterovú a psychologickú kresbu postáv, ako aj na jemné humorné ladenie krátkych próz s využitím slovnej a situačnej komiky.
V diele Rysavá jalovica humorne poukazuje na sociálne dôsledky vtedajšej krutej doby. Prostredníctvom hlavného hrdinu, kapčiara Adama Krta chce vlastne vychovávať ľud, ktorý v ťažkých chvíľach často prepadáva alkoholu. Adam totiž kupuje kravu – rysavú jalovicu od svojho suseda Adama Trnku. Aj keď sa predtým hnevali, rýchlo sa dohodli, priviazali kravu pred krčmu a išli zapiť kúpu i zmierenie. Trnkova žena však zobrala kravu odviazala a keď ju novopečení priatelia nenašli, opäť sa pohnevali. Nešťastný Adam odchádza kravu hľadať, zamestná sa na píle a v závere sľubuje svojej žene, že už nikdy nezoberie pálenku do úst.
Poviedka Neprebudený zobrazuje slabomyseľného dedinského husiara Ondráša Machuľu, ktorý sa stal obeťou vysnívanej lásky k pekne Zuzke Bežanovie. Poviedka je jednou z mála prác, v ktorých sa konflikt končí tragédiou, hoci tlmenou poznaním, že pre Ondráša je smrť vykúpením. V prenikavom psychologickom obraze hlavnej postavy vidieť hĺbku autorovho ľudského i spoločenského súcitu, no bez jeho vonkajšieho vyzdvihovania.
Na tvorbu Martina Kukučína nadväzuje Jozef Gregor Tajovský. Zobrazuje nielen kladné stránky dedinského ľudu, ale vykresľuje ho taký aký v skutočnosti je. Kritizuje pasivitu ľudí, ich odnárodňovanie. Jeho hrdinami sú prostí, chudobní ľudia, ktorí živoria a žijú z ruky do úst, no sú naplnení bohatstvom ľudského charakteru. Dielo Maco Mlieč je vykreslením chmúrneho a tragického života človeka - paholka, oddane slúžiaceho svojmu pánovi, ktorý dáva do konfliktu k životu bohatého dedinského richtára. Mliečnikovou životnou filozofiou je: „Slúžiť verne, poctivo a statočne umrieť.“
V diele Horký chlieb zobrazuje vnútorné utrpenie matky, vdovy Turinaky, ktorá stráži deti bohatej rodine a pritom sa stará aj o svoje vlastné deti. Za zarobené peniaze si jej deti síce mohli kúpiť chlieb, ale ten im ako keby zhorkol v ústach, pretože prišli o svoju matku.
Poviedka Mamka Pôstková vykresľuje zápas obyčajnej, jednoduchej, statočnej ženy o holú existenciu. Jej muž ju neustále bil a po jeho smrti sa jej začal bitkou vyhrážať aj vlastný syn. V závere ju síce odprosil, no jej život sa aj tak nezmenil.
Ženskou predstaviteľkou kritického realizmu sa stala BOŽENA SLANČÍKOVÁ TIMRAVA. Jej tvorba je odrazom meniacich sa pomerov na slovenskej dedine a má silný kritický ráz. Odhaľuje chyby dedinského človeka, pričom sa pridržiava skutočnosti a zameriava sa na psychiku postáv. Zachytáva hlavne obraz ženy.
Jednou z najkritickejších poviedok v našej literatúre je poviedka Ťapákovci. Autorka v nej kritizuje najmä zaostalosť a zápecníctvo sedliackej rodiny. Nemajú sa k ničomu, nič wwwantiskolask nové ich nezaujíma a kŕčovite sa držia toho, čo im zanechali predkovia. Zo všetkých Ťapákovcov sa vymykajú 2 ženské postavy, a to, nositeľka zastaralého spôsobu života Anča – zmija a predstaviteľka nového moderného kultúrneho života je Iľa – kráľovná.
Dielo Hrdinovia zaraďujeme do vojnovej tematiky, ale aj táto novela podáva obraz života dedinských ľudí v Ábelove pred i počas vojny. Zobrazuje osudy ľudí, ktorí žijú síce v zázemí, ale s vojnou sú spojení cez svojich synov a mužov.
Uvedení autori daného obdobia sa zaoberali národnou a sociálnou otázkou. Skutočnosť opisovali pravdivo, bez prikrášľovania, dané javy konštatovali, ale aj kritizovali, analyzovali a poukazovali na nedostatky. Do popredia sa dostávajú sociálne problémy, bieda, zaostalosť, alkoholizmus, rozpad patriarchálnej spoločnosti a hlavne jednotlivec a jeho psychický život.