Dedičské právo

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Problematiku dedenia upravuje Občiansky zákonník,konkrétne siedma časť. Konanie o dedičstve upravuje zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len "Osp").


Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.

Odmietnutie dedičstva
Dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva, môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta.

Dedičská nespôsobilosť
Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

Vydedenie
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,


o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,


bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,


trvalo vedie neusporiadaný život.

Prechod dlhov
Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičstvo predlžené (tzn. ak vám poručiteľ zanechal viac dlhov ako majetku), môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Takáto dohoda však podlieha schváleniu súdu, ktorý ju schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.

Štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič. Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.

Dedenie zo zákona
Dedenie zo zákona prichádza na rad keď poručiteľ nezanechal závet, pričom sa postupuje podľa nasledujúcich kritérií v štyroch stupňoch:


V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci. Keďže zánikom manželstva zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, v tomto prípade samozrejme treba prihliadať aj na to, pretože najprv sa vykoná vyporiadanie tohto spoluvlastníctva, kedy manželka dostane polovicu majetku (pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké) a až zvyšná polovica, ktorá patrila manželovi - poručiteľovi, sa dedí a teda delí medzi manželku a deti.


Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa


Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.


Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Potvrdenie dedičstva
Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol. Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.

Neoprávnený dedič
Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niektorý iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

Kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.

Konanie o dedičstve
V konaní o dedičstve najprv matrika oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na prejednanie dedičstva. Avšak súd začne konanie aj bez tohto návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Notári v obvode okresného súdu sú poverovaní úkonmi v konaní o dedičstve, aby ako súdni komisári prejednali dedičstvo.

Notár poverený súdom (§ 175 zca Osp) vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak


dedičstvo nadobudol jediný dedič, ktorý nesmie byť maloletý, ani osobou, ktorá musí mať opatrovníka podľa zákona,


dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,


dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou,


dedičia uzavreli s veriteľmi poručiteľa dohodu o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov.

Osvedčenie o dedičstve obsahuje najmä
označenie súdneho komisára,
označenie dedičskej veci,
označenie účastníkov a ich zástupcov,
vyhlásenie dedičov o spôsobe a obsahu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého smrťou poručiteľa,
obsah osvedčovanej skutočnosti,


ak ide o spoluvlastníkov, výšku ich spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom z celku,


ďalšie údaje, najmä údaje potrebné na zápis práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností,


podpisy účastníkov a ich vyhlásenie, že súhlasia s obsahom osvedčenia,


poučenie o tom, že účastník konania môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve


miesto a dátum vydania osvedčenia o dedičstve,
odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

Ak účastník včas podá žiadosť na súd o pokračovanie v konaní o dedičstve, súd postupuje nasledovne:

Súd o začatí konanie rozhoduje uznesením.
Účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát.

Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania


v prípade, keď sa dedičia dohodnú, že predĺžené dedičstvo prenechajú veriteľom na úhradu dlhov (§175p),


v prípade, keď sa vyporiadala jeho pohľadávka, a
pri likvidácii dedičstva.

V konaní keď poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb a konanie zastaví. Súd tiež konanie zastaví, keď poručiteľ nezanechal majetok.

Potom súd bez meškania vykoná vyšetrenie v evidencii závetov uložených u notára v úschove, ktorá je vedená v Notárskom centrálnom registri závetov, či je v nej evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, a u ktorého notára je uložený.

Ďalej v predbežnom vyšetrení, podľa § 175d Osp, si súd najmä obstará údaje potrebné pre zistenie dedičov a pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov a či dedičia, ktorým bol poručiteľ zákonným zástupcom, potrebujú ustanoviť opatrovníka.

Ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, urobí súd aj bez návrhu neodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo jeho časti.

Zabezpečenie dedičstva sa vykoná najmä jeho uložením na súde alebo u uschovávateľa, zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste, zákazom výplaty u dlžníka poručiteľa alebo súpisom na mieste samom (§ 175e).

Ak súd konanie nezastavil, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil.

Ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve. Tento majetok sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice. Ak medzi nimi nedôjde k dohode, vyporiada tento majetok súd príslušný na konanie o dedičstve.

Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní majetku obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o cene majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.

Takýmto postupom súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Na tomto podklade určí všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa.

Súd v uznesení o dedičstve uvedie na základe svojich zistení nasledujúce závery:
potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi alebo


potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, alebo


schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov alebo


potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi dedičmi nedôjde k dohode alebo


neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.

Prejednanie dedičstva je skončené
nadobudnutím právoplatnosti uznesenia alebo
vydaním osvedčenia o dedičstve notárom za podmienok uvedených nižšie.

Po skončení prejednania dedičstva súd zruší vykonané zabezpečenie dedičstva, ak k jeho zrušeniu nedošlo už v priebehu konania o dedičstve; zrušia sa najmä všetky zákazy výplaty vkladov, poistiek a iných hodnôt, ktoré boli v konaní o dedičstve nariadené alebo podľa zákona vykonané. Zároveň sa upovedomí ten, u koho sú tieto hodnoty uložené, o tom, komu sa majú vydať.

Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode, ktorou dedičia prenechajú predĺžené dedičstvo veriteľom na úhradu dlhov, môže súd uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. Rozhodne o tom aj bez návrhu. O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie vyvesí na úradnej tabuli súdu.

Súd po tom, čo speňaží majetok poručiteľa v likvidácii dedičstva, vykoná rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa medzi veriteľov.

Z výťažku uhradí súd postupne pohľadávky podľa týchto skupín:
náklady poručiteľovej choroby a primerané náklady jeho pohrebu, trovy konania a splatné výživné,


dlžné dane a poplatky,


ostatné pohľadávky.