Dedenie

Smrť človeka je právna udalosť, na základe ktorej vznikajú určité práva, ktoré smrťou nezanikajú, ale prechádzajú na iné osoby. Tento prechod práv nazývame dedenie. Dedenie musí spĺňať určité právne náležitosti, ktoré sú uverejnené v Občianskom zákonníku, siedma časť, § 460 - § 487. Dedenie je zaručené ústavou. Právna úprava dedenia zakotvená v zákone sa týka všetkých fyzických osôb vrátane tých, ktoré boli podnikateľmi. Zákon zakotvuje základnú zásadu dedičského práva, podľa ktorej dochádza k prechodu práv a povinností, ktoré sú predmetom dedičstva.

Nadobudnutie dedičstva...
Smrťou fyzickej osoby zaniká jej spôsobilosť k právam a povinnostiam, inak povedané, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Predmetom dedenia sú predovšetkým hnuteľné a nehnuteľné veci, rôzne pohľadávky, dlhy. Dedičské právo je nerozlučne spojené s vlastníctvom, ktoré slúži nielen poručiteľovi, ale aj jeho rodine.

Preto osnova zabezpečuje, aby predmety, majetky zomretého nadobudli predovšetkým tí, ktorí sú s ním v blízkom osobnom a citovom kontakte, teda najmä dovtedy na ňu viazali rôzne osudy. Niektoré práva a povinnosti neprechádzajú v dôsledku smrti ich nositeľa na iný subjekt, ale bez ďalšieho zanikajú (napr. rodičovská moc, opatrovníctvo, právo na výživné, právo na dôchodok, atď.). Zo záväzkov zanikajú napr. záväzky, ktoré mal osobne vykonať poručiteľ - vyživovacie povinnosti, atď. Ďalšiu skupinu tvoria práva, prechádzajú smrťou na iné osoby, bez ohľadu či ide o dedičov alebo nie.

Dedič zodpovedá len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy. Dedenie je teda všeobecný prechod práva a povinností po zomretej osobe na iný subjekt okrem prípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak.

Predpoklady dedenia sú:
smrť fyzickej osoby
existencia dedičstva
existencia dedičského titulu
spôsobilý dedič


Smrť fyzickej osoby
nie je prípustné dediť po právnickej osobe alebo po štáte. Smrť poručiteľa musí byť predpísaným spôsobom preukázaná (prehliadkou zomretého a vydaním úmrtného listu), alebo vyhlásená rozhodnutím súdu.

Existencia dedičstva
dedičstvo je tvorené majetkovým právami a povinnosťami, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na iné osoby podľa osobitných právnych predpisov. Premetom môžu byť najmä hnuteľné a nehnuteľné veci, vecné práva, osobné majetkové práva a záväzky (pohľadávky a dlhy poručiteľa).
Existencia dedičského titulu – dedičský titul predstavuje dôvod, na základe ktorého dedič dedí. Zákon pozná dva základné tituly. Sú nimi zákon a závet.

Pričom tieto tituly sa môžu použiť aj popri sebe.
Spôsobilý dedič – môže byť ním fyzická osoba, právnická osoba alebo štát. Spôsobilým dedičom môže byť aj započaté dieťa, ak sa narodí živé. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že dedičom je ten, v koho prospech svedčí niektorý z dôvodov dedenia, či je to už zákon alebo závet.

Naopak, dedičom nie je ten, kto bol zosnulým vydedený a ten, kto dedičstvo odmietol. Dedičom môže byť aj štát, ak poručiteľ zanechal svoj majetok alebo jeho časť na základe závetu štátu. Ďalším prípadom kedy dedí štát je ten, ak dedičstvo nenadobudne žiaden z dedičov. V tomto prípade ide o odúmrť. V praxi sa dá poznáme odúmrť čiastočnú alebo úlnú. O čiastočnú odúmrť ide v prípade, keď poručiteľ zanechal platný závet len o časti svojho majetku a nezanechal žiadneho dediča zo zákona, alebo keď niektorý z dedičov zo závetu dedičstvo neprevzal, pričom nie sú dedičia zo zákona.

Dedičstvo sa nadobúda okamihom poručiteľovej smrti. Okamih poručiteľovej smrti je rozhodujúci pre zistenie okruhu dedičov. Tento okamih treba starostlivo skúmať najmä vtedy, ak v jeden deň zomrie viac osôb, ktoré by mohli dediť jedna po druhej.

Odmietnutie dedičstva...
Dedič môže dedičstvo odmietnuť, musí to urobiť ústnym vyhlásením alebo písomne. Toto vyhlásenie už nemôže odvolať. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dediť urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Súd môže túto lehotu z dôležitých dôvodov aj predĺžiť. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dediť vyhlási, že dedičstvo neodmieta.
Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len podľa plnomocenstva, ktorého na to výslovne oprávňuje.

K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo pripomienky, takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia dedičstva.

Na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy, ktorý bol o svojom dedičskom práve upovedomený vyhláškou súdu a ktorý v určenej lehote nedal o sebe vedieť, sa pri prejednaní dedičstva neprihliada. Jeho opatrovník nemôže vyhlásenie o odmietnutí či neodmietnutí dedičstva urobiť.
Jedným z predpokladov nadobudnutia dedičstva je dedičská spôsobilosť.

Dedičská nespôsobilosť, vydedenie...
Nededí ten, čo sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom, rodičom. Je možné aj tzv. vydedenie za určitých okolností, ktoré stanovuje zákon (neposkytol poručiteľovi pomoc, vedie neusporiadaný život, atď.) Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil. Odpustením dedičská nespôsobilosť zaniká, a to bez ohľadu na dôvod, ktorý ju vyvolal. Poručiteľ môže dedičovi odpustiť písomne, ústne alebo mlčky (konkludentne).

Za odpustenie možno napr. považovať to, že poručiteľ aj napriek dedičovmu konaniu, ktoré samo o sebe je dôvodom dedičskej nespôsobilosti, ho v závete, napísanom následne po takomto konaní, povolal za svojho dediča. Zákon tiež prípady, kedy poručiteľ môže ešte za svojho života vydediť svojich dedičov. Vydedenie je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ odoberie svojmu potomkovi, ktorý je podľa zákona neopomenuteľným dedičom právo dediť, ktorý by mu inak zo zákona prislúchalo.

Pokiaľ poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 (dedenie zo zákona), ktorý hovorí o tom, že ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.

O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 (dedenie zo závetu) a § 480, v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Listiny o vydedení vedie Notárska komora SR (§ 73c zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti).

Dedenie zo zákona...
Ak dedič nenadobudne dedičstvo zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Zákonným dedičom je osoba, ktorá je v určitom, zákonom vymedzenom vzťahu k poručiteľovi a ktorú zákon z tohto dôvodu povoláva k dedeniu, a to v poradí stanovenom dedičskými skupinami. Zákonnými dedičmi sú len fyzické osoby. Nemôžu byť nimi právnické osoby vrátane štátu. Štát môže na základe zákona nadobudnúť dedičstvo iba z titulu odúmrte.

Zo zákona sa dedí v 4 skupinách:
1. v prvej skupine: dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho podiel rovnakým dielom jeho deti, prípadne ich potomkovia

2. v druhej skupine: ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli výživou odkázaní na poručiteľa. Všetci dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva

3. v tretej skupine: ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti. Ak nededí niektorý zo súrodencov, dedia jeho podiel rovnakým dielom jeho deti

4. v štvrtej skupine: ak žiadny dedič nededí v 3. skupine, dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. tety, ujovia a strýkovia poručiteľa.
Dedičstvo, ktoré nenadobudne nijaký dedič pripadne štátu.


Dedenie zo závetu...
V prípade, že poručiteľ zanechal platný závet, dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Znamená to, že dedenie zo zákona má svoje miesto len potiaľ, ak poručiteľ zomrie bez zanechania závetu alebo keď závet, ktorý zriadil, je neplatný .

Závet (posledná vôľa, testament, posledný riadok) možno vymedziť ako jednostranný, kedykoľvek odvolateľný alebo zmeniteľný prejav vôle poručiteľa rýdzo osobnej povahy, ktorý o svojom majetku pre prípad smrti zostavuje jediná osoba. Poručiteľ nemôže vyhotoviť závet s inou osobou, resp. osobami, pretože spoločný závet by sa považoval za neplatný.

Poručiteľov závet môže mať nasledovné formy:
a) napísané vlastnou rukou závetcu (holograficky) – musí byť napísaný vlastnou rukou, pred dvoma svedkami, vlastnoručne podpísaný a musí mať dátum(deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný). Spoločný závet viacerých
poručiteľov je neplatný.

b) ak poručiteľ nemôže písať alebo čítať prejaví svoju poslednú vôľu pred troma súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pred svedkami musí poručiteľ potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok, pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom.

c) nemusí byť napísaný vlastnou rukou, je vyhotovený v inej písomnej forme, napr. na písacom stroji, na počítači alebo rukou inej osoby, tento závet musí byť podpísaný vlastnou rukou pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia musia jeho poslednú vôľu podpísať.

d) formu notárskej zápisnice, osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami. Maloletí, ktorí dovŕšili 15.-ty rok , môžu prejaviť poslednú vôľu iba formou notárskej zápisnice.

Nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná.

Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať prejavujú svoju poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči.

b) + d) V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej písaní pretlmočiť do znakovej reči, aj toto sa v listine musí uviesť.

Listinu musia svedkovia podpísať. Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť osoby nevidomé, nepočujúce, nemé a tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.

Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci, či predčitatelia.
V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. V závete uvedie dedičov, prípadne urči ich podiely, ale nesmie zabudnúť na tzv. neopomenuteľných dedičov.

Ide tu o to, že maloletí potomkovia musia dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletí potomkovia aspoň toľko, koľko robí ½ ich dedičského podielu zo zákona.

Ak nie sú podiely v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké. Poručiteľ môže závetom zriadiť nadáciu, závet však musí obsahovať štatút nadácie (§ 20c).
Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť alebo odvolaním závetu. Odvolanie musí mať formu aká je potrebná pre závet. Poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.

Potvrdenie dedičstva a vysporiadanie dedičov...

Určenie toho, kto je dedičom a v akom rozsahu dedí, je podmienené rozhodnutím súdu, ktorý môže poveriť notára ako súdneho komisára, aby vykonal všetky potrebné úkony v konaní o dedičstve.

Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol. V prípade viacerých dedičov sa vysporiadajú medzi sebou na súde o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom ,súd ju schváli.
V prípade, že sa dedičia nedohodnú o tom, ako by sa mal majetok z dedičstva medzi nich rozdeliť alebo ak ich dohodu súd neschváli, pretože odporuje zákonu alebo dobrým mravom, ponúka sa za tejto situácie jediné východisko, potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičským podielov tým dedičom, ktorých dedičské právo bolo preukázané.

Zákon rieši otázku zápočtu na dedičský podiel. Zápočtom sa rozumie započítanie toho, čo dedič dostal od poručiteľa za jeho života k dedičskému podielu dediča. Pri dedení zo zákona môže byť započítané zásadne len to, čo poručiteľovi dal nad rámec príležitostných darov (t.j. darov pri dedičových narodeninách, meninách, a pod.) Pri dedení zo závetu prichádza zápočet darov do úvahy len vtedy, ak to poručiteľ prikázal v závete, alebo ak by nezapočítaním daru bol obdarovaný dedič v porovnaní s potomkom poručiteľa uvedeného v § 479 bezdôvodne znevýhodnený.

Ochrana oprávneného dediča...
V ustanovení § 485 je upravená výnimočná situácia, keď výsledkom konania o dedičstve je právoplatné uznesenie súdu, podľa ktorého dedičstvo nadobudnú iné osoby ako skutoční dedičia. Nepravý dedič má povinnosť vydať dedičstvo oprávnenému dedičovi. Postup tohto vydania neoprávnene nadobudnutého majetku spravuje ustanovenie o bezdôvodnom obohatení (§ 451). Toto právo oprávneného dediča proti nepravému dedičovi sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote, ktorá začne plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo dedičské konanie skončené.

Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

Nepravému dedičovi zákon priznáva nárok na náhradu nákladov vynaložených na udržovanie a zhodnotenie majetku z dedičstva a na úžitky z dedičstva. Nepravý dedič má právo uplatniť uvedené nároky v rozsahu len za predpokladu, že nevedel, alebo nemohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný. V opačnom prípade, ak vedel alebo nemohol nevedieť stráca nárok na úžitky z dedičstva a musí ich vydať oprávnenému dedičovi, jednak sa jeho nárok na náhradu nákladov obmedzuje len na nutné náklady vynaložené a udržovanie a zhodnotenie majetku z dedičstva.

Ochrana sa priznáva aj tomu, kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený, tak ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča. Takýto nadobúdateľ nemusí majetok vydať za predpokladu, že ho nadobudol v dobrej viere a zároveň ide o dedičstvo, ktoré bolo nepravému dedičovi potvrdené súdom. Ak by ale nadobúdateľ majetku po nepravom dedičovi vedel, alebo podľa okolností mal vedieť o tom, že majetok po poručiteľovi mal pripadnúť inému dedičovi, zákonnú ochranu nedostane.
Predchádzajúce ustanovenia platia aj vtedy, ak dedičstvo pripadlo štátu. Znamená to, že oprávnený dedič sa môže dožadovať, aby majetok poručiteľa, ktorý pripadol štátu z titulu odúmrte, mu bol vydaný.

Záver:
Problematika dedenia ako právneho úkonu je záležitosť, ktorá sa nás bezprostredne dotýka a človek, či chce alebo nie, sa s tým bude stýkať trvalo. Nie je možné predpokladať, že už nebude majetku, ktorý by mohol byť predmetom dedičského konania.

Nakoľko dedenie a problematika dedenia je veľmi zložitou záležitosťou, práve po právnej stránke, bolo by vhodné, aby človek, ktorý má väčší majetok, ktorý by mohol byť po jeho smrti sporom medzi príbuznými, mal vysporiadané svoje majetkové záležitosti v závete spísaným pred notárom.