Dáždové pralesy

Dáždové pralesy
Co sú daždové pralesy?
Daždovými sa nazývajú preto, lebo v nich každorocne spadne 4-8 m vlahy. Prší tam
každý den. Prales je les, ktorý ludia ešte nevyrúbali alebo nezmenili. Prostredie v nom
je unikátne, nedá sa umelo obnovit alebo vytvorit, ak raz už bolo znicené
(neobnovitelný ekosystém).
Kde sa nachádzajú?
Daždové pralesy sa nachádzajú okolo rovníka, a to v: Brazílii, Ekvádore, na ostrove
Cejlón pri prednej Indii, v Austrálii, na ostrovoch Indonézie, v Afrike a i. Slnecné lúce
dopadajú na krajinu kolmo, preto jej dodávajú najviac tepla. Pocas dna sa vlaha
vyparuje a stúpa do výšky. Vodné pary sa vo vyšších castiach ovzdušia ochladzujú,
zrážajú a vytvárajú oblaky. Dážd z nich padá naspät na daždové lesy. Tento proces sa
denne opakuje.
Vodstvo
V daždových lesoch majú rieky vždy dost vody. Tecú tam najvodnatejšie rieky na Zemi
– Amazon, Kongo. Majú kalnú vodu. Vytvárajú v nej zásoby vody, suroviny dnes ešte
nedocenenej. Len amazonský daždový prales produkuje okolo 40 % všetkého kyslíka,
ktorý vzniká na Zemi.
Rastlinstvo
Dostatok tepla a vlahy umožnuje rast bujného rastlinstva. Vytvárajú poschodový
porast. Najmohutnejšie stromy sú vysoké až 60 m. Nižšie poschodie stromov je vo
výške 10 m. Pod nimi sú kríky, liany a bylinný porast. Rastlinstvo sa tahá do výšky pre
získanie tepla a svetla. V daždových lesoch nedopadajú na povrch takmer žiadne
slnecné lúce. Každá štvrá rastlina, používaná na výrobu liekov pochádza z daždových
pralesov. 73 % z takmer 3000 rastlín, ktoré by mohli byt využité pri liecení rôznych
druhov rakoviny.
V daždovom lese niet rocných období. Zo stromov opadáva lístie po celý rok. Vdaka
stálemu daždu je lístie zhnité, mokré a klzké. Kedže humusu takmer niet, pôda je
velmi chudobná na výživné látky. Huby a najdrobnejšie živocíchy ihned rozkladajú
spadnuté casti rastlín a mrtve zvieratá. Preto v dažovom lese mnoho stromov nemá
dostatocne hlboké korene. Ich splet korenov sa vinie po zemi, aby mohli prijímat živiny
priamo na povrchu zeme.
V tropickom daždovom lese sa všade darí hubám.Iné druhy húb sú spojené s korenami
stromov a dodávajú stromu živiny. Strom zato hubám dodáva cukor.
V daždovom lese rastliny nerastú iba na zemi, ale aj na vetvách stromov a fikusov.V
horúcom vlhkom prostredí bujnie vela druhov papradia, machu a lišajníkov. Aj
broméliovité rastliny sú velmi rozšírené. V ich velkom listnatom lieviku sa zbiera
daždová voda a tieto mociare v závratných výškach obývajú žaby, hmyz a jašterice.
Hady, netopiere a pavúky v tomto lese polujú na svoju korist. Vela zvierat nikdy
neopustí svoj životný priestor v korunách stromov v pralese.
Všade v tropicokm daždovom lese rastú cudzopasné figovníky. Najprv sa pevne
zachytia výhonkami na stromoch. Dlhé vzdušné korene rastú nadol a zakotvujú sa do
zeme. V priebehu rokov a desatrocí obrastú coraz tesnejšie vetvy a korene figovníkov
svoj hostitelský strom. Napokon tento strom odumiera. Zostáva namiesto neho
figovník. Na nom sa zasa usídlia bromélie a iné parazitné rastliny.
Na vetvách mravcieho stromu cekropia hore-dolu pobehávajú šikovné mravce. Postavili
si hniezdo vo vnútri dutého kmena. Mravce stále lezú na listy s malými výživnými
hluzami, ktoré požierajú. Nimi strom živí svojich mravcov. Mravcom sa bezpochyby na
ich strome dobre žije. Túto družbu však využíva aj strom. Ak sa nejaké hladné zviera
pokúsi ohlodat lístie, mravce sú okamžite na mieste a na votrelca zaútocia takisto
prudko, ako keby sa v nebezpecí ocitlo ich hniezdo. Stromu môžu škodit aj popínavé
rastliny. Ovijú vetvy a ich lístie ich olúpi o svetlo. Mravce ohrýzajú cudzie casti rastlín,
a tým chránia svoj strom.
Rastú tu ešte prekrásne tropické kvety orachideí, mucenky, strelície.
Živocíšstvo
Hustý les poskytuje úkryt a dostatok potravy pre živocíchy. Napriek tomu, že
predstavujú len 2 % celkového povrchu zeme, žije v nich najväcší pocet rastlín a
živocíchov na Zemi (až 2/3 všetkých druhov). Žijú tu napr. :
Amazonan žltolíci:
Je dlhý asi 34 cm. Žije v párikoch. Živí sa ovocím, semenami, orechmi a klíckami.
Tukan:
Je dlhý asi 50 cm. Žije v húfikoch. Živí sa ovocím, vajíckami, mládatami iných vtákov a
cicavcov. Jeho mimoriadne lahký zobák je z rohoviny. Obidvaja hniezdia v dierach
kmenom stromov.
Vreštan:
Na úsvite a za súmraku vydávajú opice rôznych druhov toho istého rodu prenikavý
škrek. Škriekajú preto, aby vyznacili hranice svojho územia. Je to jeden z
najcharakteristickejších zvukov stedo - a juhoamerických pralesov.
Žijú tu tiež napríklad : hoko(velký kurovitý pralesný vták) potos plavý(drobný stromový
cicavec), jaguár americký, štrkác, kondor, momot(vták), velhad královský, ocelot a
kvezal chocholatý (vták).
Pôdy
V daždových lesoch sú cervenkasté pôdý nazývané cervenozeme.
Hospodárenie cloveka
Domorodci nezasahovali do daždových pralesov. Príchodom nových pristahovalcov sa
však vzhlad krajiny zmenil. Odlesnovali územie za úcelom získania pôdy. Zacali sadit
kokosové palmy, kaucukovníky, banánovniky a pestovat ryžu, cukrovú trstinu a kávu.
Pri daždoch sa strácala úrodnost. V súcasnosti sú niektoré daždové pralesy bohaté na
ropu, zlato, med a železo. Rozsiahle plochy sa nicia i stavbou ciest.
Osídlenie
Tieto oblasti sú prevažne riedko zaludnené. Velké mestá (napr. Lagos) vznikli na
pobreží. Husto zaludnené sú tiež niektoré oblasti, ako napríklad Jáva, Sumatra.
Clovek sa tu musel naucit žit spolu s daždom, ktorý neprináša len vlahu, ale môže
spôsobovat casté povodne napr. v Indii, Bangladéši a inde.
Ohrozenie
Každú minútu zmizne 20 hektárov tropických daždových pralesov. Za rok je to vyše 10
miliónov hektárov. Pri tomto tempe úplne zaniknú okolo roku 2057.
________________________________________ __________________________
Zdroje: