Daždové pralesy

Daždové pralesy
Úvod
Daždové pralesy hoci nepatria ešte medzi stránky cervenej knihy, takýchto
pralesov coraz väcšmi ubúda. Husté a vlhké lesy sa vyskytujú najmä v okolí
rovníka, kde nikdy nie je zima a tak rastlinám nic nebráni v bujnom raste.
Najznámejší z nich je Juhoamerický daždový prales v povodí Amazonky. Definícia
daždový prales je definovaný ako nepreniknutelná splet listov a lián, dusné
ovzdušie presýtené vlhkostou a v oživenom pološeru tisíce znepokojivých zvukov.
V týchto daždových pralesoch žije nepredstavitelné množstvo rozmanitých a
zaujímavých druhov živocíchov. V oblastiach vzdialených od rovníka sa
nachádzajú daždové lesy mierneho pásma, ktoré vznikajú hlavne tam, kde
morské vetry prinášajú dostatok zrážok.
Za tri najväcšie svetové oblastí daždových pralesov sú považované – Afrika,
juhovýchodná Ázia a Južná Amerika. Najznámejší z nich je Juhoamerický daždový
prales v povodí Amazonky. Neustále však miznú velké oblasti lesov. Niektoré sa
spalujú, aby sa získalo viac pôdy pre polnohospodárstvo, iné sa vyrubujú pre
tažbu vzácneho dreva napr. eben alebo mahagón. . Velké oblasti boli odlesnené
aj kvôli pestovaniu kaucuku, kávy, banánov a cukrovej trstiny, no aj kvôli
potravinám pre dobytok, ci tažbe nerastných surovín. Daždové pralesy pomáhajú
regulovat podnebie a zrážky na Zemi. V osemdesiatych rokoch sa znicilo vyše
10% daždových pralesov. Okrem úcinkov na podnebie a
atmosféru spôsobuje vypalovanie lesov aj úhyn mnohých živocíchov. 25% liekov
využíva rôzne zložky z daždových pralesov. Je pravdepodobné, že sa budú
využívat aj pri liecení AIDS a rakoviny. Plochy týchto lesov sa neustále
zmenšujú a preto vznikli už v minulosti mnohé organizácie, ktoré sa tieto lesy
snažia chránit. Každým rokom coraz intenzívnejšie.
Ciel práce:
Cielom mojej práce je upozornit svoje okolie na dôležitost daždových pralesov a
v prípade použit moju tému ako ucebnú pomôcku a možno mi casom poslúži aj
pre moje budúce povolanie. Metodika:
1. Najskôr som si vyhladal príslušnú literatúru k vybranej téme.
2. Po zhromaždení literatúry som ju najskôr preštudoval, potom som z nej
vybral
dôležité údaje.
3.
Po dôkladnom preštudovaní literatúry som pristúpil k samotnému písaniu.
1. Charakteristika a využitie daždových pralesov
Tropické daždové lesy ( známe tiež pod názvom džungla alebo prales ) sú
pokryté najhustejšou a najbujnejšou vegetáciou, s akou sa môžeme na našej
planéte stretnút. Po dobu roku sa takmer podmienky v džungli nemenia. V
tropických daždových pralesoch sú priemerné rocné teploty v rozmedzí 24 – 28°C
a miernym výkyvom teplôt 2 - 8 °C. V rovníkovej oblasti je množstvo slnecného
svetla a dlžka dna je prakticky stále rovnaká. Pre tieto oblasti je
charakteristická vysoká teplota a vlhkost vzduchu ( 90% ), casto sú potom silné
dažde a búrky. V tropických daždových lesoch sa rozoznávajú prakticky len dve
rocné obdobia a to: suchšie, ked prší len obcas a daždové, ked silno prší celé
týždne nepretržite. Každorocne spadne v tropickom daždovom pralese 3000 –
4000 mm zrážok a rocne dostávajú vlahy až 4000 – 8000 mm. Dni a noci v
trópoch majú rovnakú dlžku ( 12 hodín ) a velmi rýchlo sa tu stmieva a svitá.
V džunglí povodí rieky Amazonky žije viac než 600 druhov vtákov a množstvo
hmyzu, na tomto území sa to snád nedá ani vycíslit. Odborníci odhadujú, že sa
na ploche jedného hektáru juhoamerickej džungle môže vyskytovat až 40 tisíc
rôznych druhov hmyzu a dalších bezstavovcov, ako sú napríklad pavúky alebo
mnohonožky. Využitie daždových pralesov sa v poslednom období spája
predovšetkým s tažbou vzácneho dreva a využívaním pôdy získanej po odlesnení
na polnohospodársku výrobu. Dôvodom je predovšetkým zisk, bez ohladu na
dôsledky. Tropické daždové pralesy majú však aj iné využitie. Bohatstvo
tropických pralesov by sme si mali uvedomit vždy, ked navštívime lekáren.
Pravdepodobnost, že náš liek bol vyrobený z rastlín tropického pralesa je 25%.
Môže to byt antibiotikum, diuretikum, liek proti bolesti alebo len obycajné kvapky
proti kašlu. Aby sme si mohli docenit bohatstvo týchto rastlín stací, ked si
uvedomíme, že rocný obrat tohto využitia vo farmaceutickom priemysle v
celosvetovom meradle sa odhaduje na 30 miliárd dolárov. Clovek sa naucil z
pralesa brat a nic nevracat.
Príkladom bezohladnosti niektorých
krajín, ktoré cerpajú z daždových tropických pralesov je farmaceutická
spolocnost, ktorá vynaložila mnohomiliónové investície na pestovanie
madagaskarského bavlníka, z ktorého sa vyrábajú lieky na boj proti Hodkingovej
chorobe, leukémii. Rastlina sa pestuje na komercnom základe už v niekolkých
krajinách, ale Madagaskar, z ktorého rastlina bola prvýkrát dovezená dostal
velmi málo.
Antikoncepcné pilulky sa pôvodne vyrábali z divoko rastúceho jamu v
mexických lesoch a teraz používané pilulky vyrábame z lesnej rastliny, ktorá
rastie na západe v Afrike. Národný ústav pre boj s rakovinou tvrdí, že v
tropických daždových pralesoch môže byt najmenej 10 dalších druhov, ktoré by
sa mohli stat superhviezdami v boji proti rakovine. Tiež je nádej, že jedna z
rastlín rastúcich v lesoch Queenslandu, by mohla byt použitá v terapií proti
AIDS. 1.1 Najväcšie daždové pralesy
Daždové pralesy sa vyskytujú v troch hlavných oblastiach:
a) Oblast povodia rieky Orinoko a rieky Amazon - je to najväcšia súvislá
plocha na Stredoamerickej šiji. V malom množstve sa tiež nachádza na
východnom pobreží
Brazílie. Daždový prales môžeme nájst aj na hranici Argentíny a Paraguaju.
b) Oblast povodia riek Kongo a Niger a východné pobrežie Madagaskaru -
prales obklopuje celý Guinejský záliv a pokracuje až k Vikrorinmu jazeru.
Najmenej ovplyvnený prales je zatial v povodí Konga, najviac je postihnutý
prales v povodí Nigeru a v štátoch Sierra leone, pobrežie Slonoviny a v Ghane.
c) Oblast Indomalajská - prales sa tu vyskytuje vo viacerých oblastiach, v Indií
na západnom pobreží. Pralesy sa nachádzajú aj v monzúmovej oblasti a
prechádzajú do povodia rieky Mekong, na Filipínach, Borneu a v Indonézií.
Daždový prales dosahuje až na východné pobrežie austrálskeho Queenslandu. 1.2
Dôležitost daždových pralesov
Tropické daždové pralesy zasahujú do kolobehu vody a klimatickej harmónie Zeme,
zadržiavajú nadmerné zrážky, sú zdrojom obrovského prírodného bohatstva, no
napriek velkej rôznorodosti druhov predstavuje prostredie s neuveritelnou
stabilitou a rovnováhou. Tiež významne chránia pred eróziou pôdy. Sú
najdôležitejší ekosystém planéty. Sú domovom najrozmanitejších rastlín a zvieracích
druhov. Pokrývajú iba 12% povrchu planéty. Pokrývajú horúce a vlhké prostredie,
ktoré je mimoriadne vhodné pre rast tých najrôznejších foriem života. Pralesy sú
najdôležitejší producent kyslíka a zachytávatel jedovatého oxidu uhlicitého.
Tieto všetky rastliny sú plúca planéty. 2. Miznutie rastlinných a živocíšnych
druhov
Co je clovek bez rastlín a živocíchov? Keby vymreli všetky zvieratá a rastliny,
vymrelo by aj ludstvo.
Dôvodom miznutia rastlín a živocíchov je celý komplex a zahrnuje to i vládu a
súkromné a vojenské záujmy na úrovni jedného alebo mnoho národov. Rozvojové
národy sa pozerajú na pralesy ako na zdroj ako získat kapitál a tak si zlepšit
celú situáciu. Nedávnymi odhadmi bolo zistené, že každý rok je znicených alebo
vážne narušených 25 miliónov ha tropických pralesov. Obchodovanie s drevom je
zodpovedné za približne 25% odlesnenia, komercná tažba dreva je po vypalovaní
najvýznamnejším faktorom nicenia tropických pralesov. Nátlak obchodovania s
drevom je väcší než samotná oblast, kde sú stromy zrezané, aby mohli cestami
otvorit pralesy. V mnohých zemiach so suchými tropickými pralesmi ako napr. v
Afrike sa drevo používa na varenie alebo kúrenie. Táto problematika poukazuje na
potrebu riešenia chudoby. Osud tropických pralesov casto leží v rukách mocných
cudzích spolocnosti, ktoré sa snažia co najviac využit to, co leží pod stromami.
Medzinárodné spolocnosti zrovnali pralesy so zemou k vôli ovociu, papieru a
tažbe surovín. takýmito spolocnostami sú napr. Mitsubischi, Hyundai, Canon atd. K
odlesnovaniu napomáha aj produkcia ilegálneho kokainu a opia.
Najbohatší život na planéte nájdeme v tropických pralesoch. Nicenie pralesov
znamená aj ohrozenie živocíchov denne. Väcšina živocíchov v pralesoch sa
prispôsobila životu na stromoch, napr. lenochody, ktoré používajú silné pazúry
pri pohybe z konára na konár. Živocíchy sú ohrozované nielen výrubom pralesov,
ale aj výskumami, ktoré sa robia na zvieratách, napr. šimpanzoch. Niektorí vedci
sa zaoberajú vytváraním orgánov, ktorými by mohli plnohodnotne nahradit
pôvodné telesné orgány. Už v minulosti sa vdaka ním objavili úcinné vakcíny
proti detskej obrne a tuberkulóze.
3. Ochrana daždových pralesov
Daždové pralesy sú tou najkrajšou oslavou prírody, ktorá kedy zdobila tvár
našej planéty. Ich biologická rozmanitost je naozaj velmi velká. Nie sú len
ozdobou prírody, ale aj živou súcastou kultúr v mnohých krajinách. Napriek tomu
vela z nich je ohrozených.
Stratili sme už doposial polovicu tropických daždových pralesov. A rýchlost
odlesnovania sa v priebehu 90 rokov zdvojnásobila.
Najvýznamnejším dôvodom, preco ochrana tropických daždových pralesov je
celosvetovým problémom a nutnostou je skutocnost, že s nicením pralesov súvisí
globálny environmentálny problém - oteplovanie Zeme.
Objavuje sa dobrá správa na záchranu tropických daždových pralesov. Je to
návrh kampane na vysadzovanie stromov vo vlhkých trópoch , co by mohlo
znacne zmiernit obsah CO2 v atmosfére. Urcite nenájdeme lepšie prostredie na
rast stromov, ako sú vlhké, teplé trópy. Iba jediný hektár tropického pralesa
dokáže vstrebat za rok až 10 ton uhlíka. Táto kampan by si vyžadovala za 10
rokov náklady asi 80 miliárd dolárov. Financné náklady by mohli znášat
priemyselné krajiny, pretože práve oni sú zodpovedné za stav aký práve je.
Nemali by sa zacat vysádzat stromy v jednej oblasti a v druhej veselo
pokracovat s výrubom. Práve preto by sa k tomu malo pristupovat s dôrazom a
všade nielen na niektorých územiach. Tropické daždové pralesy majú doposial
nádej v niektorých krajinách, ako na Filipínach, Thajsku a v Indií, kde bolo
odlesnovanie vyhlásené za národné ohrozenie. Tiež Brazília, kde bolo
odlesnovanie v posledných rokoch velmi velké, urobila kroky, aby zabránila
vyklcovaniu. Ešte daleko lepší je rozvoj skupín obcianskych aktivistov v krajinách
s tropickými lesmi. Záver
Fakty nie sú povzbudivé. V súcasnosti je nenávratne stratených viac ako dve
tretiny tropických daždových pralesov. Faktom tiež je, že tento problém sa
netýka len krajín, kde sa tropické daždové pralesy rozprestierajú, ale nás
všetkých - celého ludstva. Tempo nicenia pralesov je velmi rýchle a prírodné
bohatstvo nám mizne priamo pred ocami. Prales sú plúca a ked ich stratíme,
cím budeme dýchat?
Možno dostaneme rozum a ešte zachránime, co máme. Ak majú dalšie generácie
žit a nie živorit na tejto planéte, treba aspon burcovat ku konaniu tých, ktorí
musia a môžu nieco urobit. Ja osobne si myslím, že Slovensko nemôže velkou
mierou pomôct a zastavit výrub tropických daždových pralesov. Slovensko je
malá krajina a rozvojové krajiny ani nevedia kto sme.
Jediné co môžeme podla mna urobit je, že sa môžeme aktívne zaclenovat do
organizácií, ktoré sú proti výrubu a podporujú ochranu tropických daždových
pralesov.
Každá krajina by mohla zakázat dovoz vzácnych drevín a výrobkov z nich, ako
nábytok, parkety a to vrátane Slovenska. Európa vrátane Slovenska môže íst
vzorom aj v tom smere ako sa stará o svoje národné parky a územia a za
porušenie zákona by malo dávat velké pokuty, možno by sa aj ostatné krajiny
mali uberat týmto smerom a zacat chránit aj to málo, co im zostalo.
Takže nie Slovensko samostatne, ale celý svet môže zastavit nicenie pralesov.
________________________________________ __________________________
Zdroje: