Dary Ducha Svätého

Kristus objasnil význam darov Ducha Svätého podobenstvom: „Bude to tak, ako keď si človek pred odchodom na cesty zavolal sluhov a odovzdal im svoj majetok. Jednému dal päť talentov, inému dva a inému zas jeden, každému podľa jeho schopností. A odcestoval.“ (Mat 25,14-15)

Muž, ktorý odcestoval do ďalekej krajiny, predstavuje Krista, ktorý odchádzal do neba. „Sluhovia“ sú jeho nasledovníci, ktorí boli „veľmi draho kúpení“ (1 Kor 6,20) – „drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka“. (1 Pet 1,19) Kristus ich vykúpil pre službu, aby „už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych“. (2 Kor 5,15) (207)

Kristus zveril hrivny každému služobníkovi podľa jeho schopností a „každému určil prácu“. (Mar 13,34) Okrem iných darov a schopností predstavujú hrivny zvláštne, Duchom udelené dary. (Pozri 20. kap. tejto knihy.) 1

Tieto duchovné dary dal Kristus svojej cirkvi na Turíce. Pavel napísal: „Vystúpiac na výsosť... dal ľuďom dary.“ Teda „každému z nás bola daná milosť podľa miery Kristovho daru“. (Ef 4,8.7) Je to Duch Svätý, ktorý tieto dary „rozdeľuje každému zvlášť, ako chce“, aby cirkev mohla vykonať určenú prácu. (1 Kor 12,11)

Účel duchovných darov
Duch Svätý dáva každému členovi zvláštnu schopnosť, aby mohol pomáhať cirkvi splniť jej božské poslanie.

Súlad v cirkvi. Korintský cirkevný zbor nemal nedostatku v nijakom duchovnom dare. (1 Kor 1,4.7) No nanešťastie medzi členmi vznikli hádky ako medzi deťmi o to, ktoré dary sú najdôležitejšie.

Toto hašterenie v korintskom zbore narobilo Pavlovi veľké starosti, preto veriacim písal o skutočnej podstate týchto darov, ako aj o ich pôsobení. Vysvetlil, že duchovné dary sú dary milosti. Od toho istého Ducha pochádza „rôznosť darov“, ktoré vedú k „rôznym službám“ a „rôznym činnostiam“. Apoštol však zdôraznil, že je to „ten istý Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých“. (1 Kor 12,4-6)

Duch dáva dary každému veriacemu na budovanie, t.j. výstavbu cirkvi. Udelenie určitého daru tomu-ktorému členovi zodpovedá konkrétnym potrebám Pánovho diela. Všetci nedostávajú rovnaké dary. Pavol povedal, že Duch dáva jednému múdrosť, druhému poznanie, ďalšiemu vieru, inému divotvornú moc, tomu proroctvo a onomu rozlišovanie duchov, ešte ďalšiemu dar jazyka a inému konečne jeho výklad. „Ale všetko toto pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému zvlášť, ako chce.“ (1 Kor 12,11)

Vďačnosť za pôsobenie určitého daru v cirkvi má patriť Darcovi, nie človekovi, ktorý daným darom slúži. A keďže dary sú určené cirkvi, nie jednotlivcovi, ľudia obdarení Duchom by prijaté dary nemali pokladať za svoje súkromné vlastníctvo.

Keďže Duch dáva dary podľa svojej vôle, nijakým darom sa nemá pohŕdať, ani ho znevažovať. Nikto v cirkvi nemá právo správať sa povýšenecky pre svoje zvláštne poslanie alebo funkciu, a takisto by sa nikto nemal cítiť ponížený, ak je povolaný zastávať skromnejšie postavenie.

1. Model pôsobenia. Apoštol Pavel použil symboliku tela na znázornenie súladu pri rozmanitosti darov. Telo má mnoho údov, z ktorých každý je jedinečne prospešný. „Boh rozložil údy, každý jeden z nich v tele, ako chcel.“ (1 Kor 12,18)

Niktorá z častí tela by nemala povedať inej: „Nepotrebujem ťa!“ Všetky predsa závisia jeden od druhého, (208) a „nevyhnutne sú potrebné aj údy zdanlivo slabšie. Údy tela, ktoré pokladáme za menej ušľachtilé, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť, kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť“. (1 Kor 12,21-24)

Zlyhanie ktoréhokoľvek orgánu by ovplyvnilo celé telo. Keby v tele nebol mozog, žalúdok by nemohol plniť svoje poslanie. A keby telo nemalo žalúdok, mozog by bol zbytočný. Podobne by trpela aj cirkev, keby v nej chýbal ktorýkoľvek člen, bez ohľadu na jeho nepatrnosť.

Niektoré časti tela, svojou stavbou slabšie, potrebujú zvláštnu ochranu. Človek sa môže zaobísť bez ruky alebo bez nohy, no nie bez pečene, srdca, či pľúc. Človek si nezakrýva tvár a ruky, no ostatné časti tela si zvyčajne priodieva kvôli cudnosti alebo slušnosti. Niektoré dary nielenže nemáme podceňovať, ale musíme im venovať väčšiu starostlivosť, pretože od nich závisí zdravie cirkvi.

Boh chcel udelením duchovných darov cirkvi zabrániť „rozdeleniu tela“, podnietiť duchovný súlad v cirkvi a vzájomnú závislosť jej členov, „aby sa údy rovnako starali jeden o druhý. Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy.“ (1 Kor 12,25.26) Ak teda trpí jeden veriaci, má o tom vedieť celý zbor a pomôcť mu utrpenie znášať. Zdravie cirkevného zboru je zabezpečené vtedy, ak je uzdravený ktorýkoľvek jednotlivý trpiteľ.

Apoštol Pavel po diskusii o hodnote každého duchovného daru niektoré menuje: „V cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov.“ (1 Kor 12,28; pozri Ef 4,11)

Keďže nikto nemá všetky dary, apoštol povzbudzoval všetkých: „Usilujte sa o vyššie dary milosti.“ (1 Kor 12,31) Má na mysli tie, ktoré sú pre cirkev najužitočnejšie. 2

2. Nevyhnutný rozsah darov. Dary Ducha Svätého však samy osebe nestačia. Existuje ešte „vznešenejšia cesta“. (1 Kor 12,31) Zatiaľ čo dary Ducha pri Kristovom návrate pominú, ovocie Ducha je večné. Týmto ovocím je večná cnosť lásky a pokoj, dobrota a spravodlivosť, ktoré láska prináša so sebou. (Pozri Gal 5,22.23; Ef 5,9.) Zatiaľ čo proroctvo, jazyky a poznanie zaniknú, viera, nádej a láska zostanú. „Najväčšia z nich je láska.“ (1 Kor 13,13) 3

Láska (agape), ktorú dáva Boh, je láska sebaobetavá a rozdávajúca. (1 Kor 13,4-8) Ide o „vyšší druh lásky – ten, ktorý spoznáva určitú hodnotu milovanej osoby alebo predmetu. Je to láska, ktorá vychádza zo zásady, nie z emócií, láska, ktorá vyrastá z úcty k obdivuhodným kvalitám svojho objektu“. 4 Dary bez lásky pôsobia zmätok a rozdelenie v cirkvi. Onou „vznešenejšou cestou“ je teda to, aby každý (209) duchovnými darmi vybavený kresťan vlastnil aj túto bezvýhradne nesebeckú lásku. „Usilujte sa o lásku, dychtite po duchovných daroch.“ (1 Kor 14,1)

Život na Božiu slávu. Pavel písal o duchovných daroch vo svojom liste veriacim v Ríme. Apoštol vyzýval každého veriaceho, aby žil na Božiu slávu. (Rim 11,36-12,2) Na ilustráciu rozmanitosti, no predsa jednoty príznačnej pre veriacich, čo sú spojení v cirkvi, (Rim 12,3-6) použil opäť časti tela.

Veriaci poznávajú, že viera a duchovné dary majú svoj zdroj v Božej milosti, preto zostávajú pokorní. Čím viac darov veriaci človek dostal, tým väčší je jeho duchovný vplyv a tým väčšia má byť aj jeho závislosť od Boha.

Pavel v tejto kapitole uvádza dar prorokovať (inšpirované výroky, vyhlásenia), dar slúžiť, učiť, napomínať (povzbudzovať), dar dávať (rozdeľovať), dar viesť a dar milosrdenstva (súcitu). Podobne ako v 1 Kor 12 aj tu apoštol zakončuje svoj výklad zvrchovanou zásadou, ktorou je láska. (Rim 12,9)

Apoštol Peter predstavil tému duchovných darov na pozadí „konca všetkého“, ktorý je „blízko“. (1 Pet 4,7) Naliehavosť času vyžaduje, aby veriaci používali duchovné dary. Napísal: „Posluhujte si ako dobrí šafári rozličnej milosti Božej, každý tým duchovným darom, ktorý prijal.“ (1 Pet 4,10) Podobne ako Pavel, upozornil aj Peter, že dary nie sú na samochválu, ale nato, „aby sa vo všetkom oslavoval Boh.“ (1 Pet 4,11) Aj on duchovné dary spája s láskou. (1 Pet 4,8)

Rast cirkvi. Pavel vo svojej tretej a poslednej diskusii o duchovných daroch naliehal na veriacich: „Žite tak, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní, vo všetkej pokore, nežnosti a trpezlivosti, znášajte sa vospolok v láske a usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja.“ (Ef 4,1-3)

Duchovné dary pomáhajú upevňovať jednotu, ktorá podporuje rast cirkvi. Každý veriaci dostal „milosť... podľa miery daru Kristovho“. (Ef 4,7)

Sám Kristus „ustanovil jedných za apoštolov, iných za prorokov, zase iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, budovať telo Kristovo, až všetci dospejeme k jednote vo viere a v poznaní Božieho Syna, v muža dospelého, k miere veku plnosti Kristovej“. (Ef 4,11-13) Tí, čo prijímajú duchovné dary, majú predovšetkým slúžiť veriacim a vzdelávať ich pre tie odvetvia služby, pre ktoré sú duchovnými darmi vybavení. Takto cirkev dospieva k zrelosti, k miere plného Kristovho veku.

Tieto služby zvyšujú duchovnú stálosť a posilňujú obranu cirkvi proti falošnému učeniu, aby veriaci už „neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. Ale žime podľa pravdy a v láske všestranne vzrastajme (210) do toho, ktorý je hlavou, do Krista“. (Ef 4,14.15)

Napokon, v Kristovi duchovné dary prinášajú jednotu a prosperitu cirkvi. „Z neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v láske. (Ef 4,16) Ak cirkev má rásť podľa Božieho zámeru, potom musí každý člen týmito darmi milosti od Boha slúžiť.

Cirkev potom zažije dvojitý rast – rast v počte členov a prírastok jednotlivých duchovných darov. K tomuto povolaniu opäť nutne patrí láska, pretože toto vzdelávanie a rast môže cirkev uskutočniť len vtedy, keď prijatými darmi slúži v láske.