Daňové právo

Daňové prvky tvoriace základné právne náležitosti daňového vzťahu, bez ktorých takýto právny vzťah nemôže v žiadnom prípade vzniknúť a existovať, a ktoré preto označujeme ako základné
Základné daňové prvky, sú
podmet (subjekt)
predmet (objekt)
základ (fundament)
sadzba (limit)

Daňovými prvkami, ktoré bezprostredne neovplyvňujú vznik, zmenu alebo zánik daňovoprávneho vzťahu sú vedľajšie, subsidiárne daňové prvky:

a) zvýšenie dane
b) zníženie dane
c) daňové minimum
d) minimálnu daň
e) penále za nezaplatenie dane v termíne (daňovú penalizáciu)

Subjekt dane
PO alebo FO, ktorá je povinná platiť daň, ktorá je zo zákona povinná vstúpiť do daňovoprávneho vzťahu, strpieť určenú majetkovú ujmu, teda odviesť štátu určenú výškudane


Oprávnený subjekt a povinnostný (zaviazaný) subjekt. Označenie daňového subjektu ako daňovník je možné v prípade povinnostného či zaviazaného subjektu daňovej povinnosti

Platiteľ dane
Právnická osoba, ktorá na základe zákona a v mene daňovníka má povinnosť daň od neho vybrať a odviesť štátu. Daňovoprávne normy však za určitých okolností ukladajú platiteľovi dane zraziť a odviesť daň zo svojej materiálnej podstaty, teda nie od daňovníka. Ide o prípady, keď platiteľ daň daňovníkovi nezrazil, alebo ju zrazil v nesprávnej výške. Vtedy je platiteľ dane daňovým dlžníkom ako náhradný daňovník a daňové bremeno znáša sám.

Daňový presun
Právo, resp. možnosť daňovníka preniesť, presunúť daňové zaťaženie zo seba na inú osobu určitým, spravidla ekonomickým opatrením. Daňové presuny možno aplikovať na ktorúkoľvek daň, i keď obťažnosť, zložitosť tejto operácie je individuálna a diferencovateľná podľa jednotlivých druhov daní.

Daňový únik
Zákonom dovolené alebo protizákonné zníženie daňového základu, vyúsťujúce do zníženia výnosov jedného druhu daní a do prípadného zvýšenia iného druhu daní. Daňový únik nie je spravidla žiaduci, ba vyslovene nežiaduci a striktne sankcionovaný je v prípade jeho nelegálnosti, právnej nedovolenosti

Predmet (objekt) dane
Hospodárska skutočnosť, ekonomická realita, na základe ktorej možno daňovníkovi uložiť daňovú povinnosť. Predmet dane je teda reálnym podkladom na zdanenie, na uloženie daňovej povinnosti subjektu dane. Predmet dane je pritom spravidla determinujúcim faktorom pre menovité označenie, názov tej-ktorej dane.

Podľa predmetu rozlišujeme dane na
výnosové, dôchodkové, majetkové.

Daňový základ
Predstavuje takú daňovú kvantitatívnu veličinu, z ktorej sa konkrétna daň vyrubuje. Daňový základ pritom vždy vychádza z predmetu (objektu) dane. Umožňuje vyjadriť v peniazoch konkrétnu daňovú povinnosť determinovanú jej predmetom. Je to suma, z ktorej sa daň vyrubuje. Základ dane predstavuje číselne vyjadrený súhrn majetkových výsledkov, ktoré zákon určuje za predpoklad vzniku daňovej povinnosti.
Existencia daňového základu v daňovoprávnom vzťahu je podmienená vyjadriteľnosťou predmetu dane v určitých objektívnych jednotkách, mierkach umožňujúcich kvantifikáciu daňového predmetu. Z daňového základu sa tak daň určuje na základe daňovej jednotky. Tou môže byť hmotnosť, množstvo, peňažná jednotka atď.

Sadzba dane
Vymedzuje rozsah daňovej povinnosti v rámci daňovoprávnych vzťahov. Je meradlom, podľa ktorého sa vypočítava výška dane z daňového základu, je reálnym vyvrcholením daňovoprávneho vzťahu v jeho fáze prípravy a napĺňania daňovej povinnosti. Daňová sadzba je podielom dane pripadajúcim na daňovú jednotku. Je mierkou daňového záväzku


Druhy daňových sadzieb: sadzba pevná, sadzba pohyblivá,ich kombinácie, ktoré možno označiť za kombinovanú sadzbu dane
Základné varianty pohyblivej daňovej sadzby sú:
a) lineárna (proporcionálna, vyrovnaná),
b) progresívna (vzostupná),
c) degresívna (zostupná)

VÝVOJ DANÍ na území SR: vývoj daňovej sústavy
Daňová sústava nikdy nebola niečím nemenným, ale podliehala priebežným zmenám a úpravám. Podľa ich rozsahu možno hovoriť o zmenách čiastkových, ktoré sa nedotýkajú daňovej sústavy vo všeobecnosti, a neznamenajú žiadne zásadné, principiálne zmeny. Zásadné, systémové zásahy do jestvujúcej daňovej sústavy a často aj do daňového systému - daňová reforma.

Prvá daňová reforma
Po vzniku Československa od roku 1918
tri základné myšlienky:1. Recepcia,2. Unifikácia,3. Etapizácia

Recepcia
na úseku daní sa prevzalo zákonodarstvo bývalej monarchie, aby bola najmä v počiatočnom období zachovaná kontinuita

Unifikácia
Nebolo možné, aby v jednotnom Československu pokračoval právny dualizmus; iné právo platilo na území českých krajín) a iné na území Slovenska, ktorého základy sa položili ešte pred revolučným rokom 1848 a ktorý sa ešte rozvinul po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Osobitným problémom bolo pripojenie Podkarpatskej Rusi ako územia právne blízkeho podmienkam na Slovensku, no s mimoriadne nízkym stupňom právneho vedomia obyvateľstva.

Etapizácia
Rozhodlo sa, že v daňovej oblasti sa bude postupovať cestou jednotlivých účelových krokov, aby sa dosiahla konsolidácia a stabilizácia najmä štátnych financií. Pre najbližšie roky sa teda nepredpokladalo začatie prác na daňovej reforme.

Zákon č. 76/1927 Sb. z. a n. o priamych daniach, ktorý predstavoval ťažiskovú právnu úpravu Predmetom úpravy zákona o priamych daniach boli tieto dane: dôchodková, všeobecná zárobková, osobitná zárobková, pozemková, domová, rentová, daň z tantiém a z vyššieho slúžneho. Zákonom sa uskutočnila právna unifikácia v odbore priamych daní na celom území Československej republiky

Koncom 20-tych rokov a najmä v 30-tych rokoch boli uzákonené tieto dane
Daň z piva,
spotrebná daň minerálnych olejov,
spotrebná daň z droždia,
daň z elektrických zdrojov žiarenia,
daň kupónová,
spotrebná daň z prípravkov na kysnutie cesta,
spotrebná daň z kyseliny octovej,
daň z umelých jedlých tukov,
daň z limonád, minerálnych a sódových vôd


Vznik SR v marci 1939 znamenal aj nástup samostatného vývoja právneho poriadku. V mnohých oblastiach však počas nasledujúcich šiestich rokov nedošlo k úplnému nahradeniu všeobecne záväzných právnych predpisov z obdobia československej štátnosti novými slovenskými právnymi predpismi. Finančné, resp. daňové právo nebolo v tomto smere výnimkou. Neuskutočnila sa daňová reforma a postupne prijímané daňové zákony a ostatné daňové predpisy vyjadrovali iba trend evolučného prispôsobovania sa predošlých daňových predpisov zmeneným podmienkam.

Druhá daňová reforma
Po zmene politickej orientácie krajiny vo februári 1948 došlo k ďalším zmenám v daňovej sústave, poznačeným nástupom nových politických síl došlo systémovej zmene. Stalo sa tak v roku 1952. Novú, socialistickú podobu novej daňovej sústavy tvorili tri hlavné druhy daní:

1. dane, ktoré odčerpávali akumuláciu socialistického sektora hospodárstva,
2. dane vyberané od obyvateľstva,
3. miestne dane, ktorých výnos plynul do miestnych rozpočtov.

Daňovú sústavu v 60-tych rokoch tvorili
a) dane platené socialistickými organizáciami (daň z obratu, dôchodková daň družstiev a iných organizácií, pôdohospodárska daň),
b) dane platené obyvateľstvom (daň zo mzdy, osobitná daň z dôchodkov, daň z literárnej a umeleckej činnosti, daň z príjmov obyvateľstva, domová daň a daň z motorových vozidiel).

Tretia daňová reforma
November 1989 znamenal zásadný obrat aj pre finančný systém štátu. Ešte vo federatívnych podmienkach sa uskutočnila ďalšia daňová reforma. Jej výsledky vyjadroval syntetický zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní. Daňová sústava položená týmto zákonom bola od roku 1992 stále vo vývoji. V poslednom období sa dovŕšila. Napriek tomu, že vo všeobecnosti sa hovorí o novej daňovej reforme, nejde o reformu. Ide len o dotiahnutie toho, čo sa vytýčilo začiatkom deväťdesiatich rokov.

Súčasná slovenská daňová sústava je založená na nasledovných zásadách
a) Spravodlivosť a Proporcionalita Horizontálna spravodlivosť znamená, že rovnaké predmety zdanenia majú byť zdanené rovnako (napríklad príjmy, majetok alebo spotreba rôznych osôb majú byť zdanené v zásade rovnako bez ohľadu na povahu týchto osôb).Vertikálna spravodlivosť znamená, že subjekt, ktorý má vyššie príjmy, väčší majetok alebo spotrebu, platí vyššiu daň, pričom by však mala byť zachovaná zásada proporcionality, t. j. miera zdanenia by nemala progresívne stúpať so zvyšujúcim sa základom dane (lineárna sadzba dane),


b) Neutrálnosť uvalenie akejkoľvek dane ovplyvňuje ekonomické správanie daňových subjektov už len preto, lebo týmto subjektom odčerpá časť ich disponibilných zdrojov. Úplne neutrálna daň preto neexistuje. Zdanenie však musí byť neutrálne v tom zmysle, že nemá skresľovať hospodárske procesy a má v čo najmenšej miere ovplyvňovať ekonomické rozhodnutia subjektov. Keď subjekty začnú svoje správanie prispôsobovať umelo a zle vytvoreným daňovým normám, napr. preskupovať svoje príjmy, znižuje sa tým celospoločenská efektívnosť alokácie zdrojov.


c) vylúčenie Duplicity zdanenia - k zdaneniu príjmov má dôjsť len raz, a to pri prechode od tvorby dôchodkov k ich spotrebe, resp. reinvestícii. Obdobne by napr. pri majetkových daniach nemalo dochádzať k viacnásobnému zdaňovaniu majetku.


d) Jednoduchosť, Jednoznačnosť - Daňový systém má obsahovať len nevyhnutné minimum noriem, tieto musia byť ľahko pochopiteľné a smú mať len jeden výklad. Čím sú právne predpisy zložitejšie, tým sú vyššie náklady a nároky na výpočet, výber a správu dane. K vybranému objemu dane musia byť náklady na jej výber minimálne. Daňové predpisy majú byť jednoduché a zrozumiteľné aj preto, že daňové zákony nie sú určené len pre správcov dane a odborníkov v oblasti daní, ale aj pre niekoľko miliónov daňových subjektov.


e) Účinnosť- nesmie poskytovať legálne možnosti vyhnutia sa plateniu dane, nelegálny daňový únik, subjekty k tomu nabádať alebo motivovať, neprimeranými zásahmi a nelogickými opatreniami subjekty k daňovému úniku nepriamo nútiť. Čím viac výnimiek zákon obsahuje, tým ľahšie sa nájdu možnosti úniku. Účinnosť tiež znamená, že výnos z dane musí byť primerane vysoký, aby daň plnila svoju fiškálnu funkciu, t. j. celkové náklady na aplikáciu dane na strane daňových subjektov (napr. administratívne náklady) i štátnych orgánov (náklady na správu dane) musia byť primerané vo vzťahu k výnosom z dane.

Daňový systém Slovenska
1. Zdaňovanie príjmov
2. Zdaňovanie majetku
3. Zdaňovanie spotreby


Ad 1. Zdaňovanie príjmov,Daň z príjmov
Daň z príjmov Príjmy všetkých subjektov (fyzické osoby, zahraničné osoby, právnické osoby a ostatné subjekty) sa zdaňujú jednou lineárnou percentuálnou sadzbou (tzv. rovná daň) vo výške 19 %. Príjmy vo všetkých možných formách sú zdaňované len raz, a to vtedy, keď prechádzajú od ich tvorby k ich použitiu.. Zavedenie systému tzv. rovnej dane bolo preto podmienené vykonaním úprav v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.

Ad 2. Zdaňovanie majetku
Daň z nehnuteľností (daň z pozemku, zo stavby a bytu a nebyt. priestorov patriacich k bytu)
Daň z motorových vozidiel
Daň z nehnuteľností
Všetky nehnuteľnosti, t. j. Pozemky,stavby,byty sa zdaňujú na hodnotovom princípe. To znamená, že podľa jednotných pravidiel sa určí hodnota nehnuteľnosti a z tejto hodnoty sa percentuálne vypočíta daň. Zavedenie tohto spôsobu zdaňovania nehnuteľností je možné v závislosti od vypracovania administratívne jednoduchého systému určovania trhovej hodnoty nehnuteľností (cenová mapa).


Daň z motorových vozidiel
predmetom dane budú len úžitkové vozidlá. Zdaňujú sa všetky úžitkové vozidlá podľa ich hmotnosti a množstva emisií v zmysle smernice 99/62/EHS. Musia sa uplatniť úľavy na dani (smernica 92/106/EHS) pre kombinovanú dopravu.

Ad 3. Zdaňovanie spotreby
Daň z pridanej hodnoty
Spotrebné dane
Daň z pridanej hodnoty
Daň z pridanej hodnoty je všeobecnou daňou zo spotreby. Zdaňujú sa všetky spotrebované tovary a služby jednou percentuálnou sadzbou priebežnou metódou, to znamená u každého platiteľa tejto dane z jeho pridanej hodnoty. Sadzba je 19 %. S účinnosťou odo dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie 1.5.2004 bol prijatý nový zákon o dani z pridanej hodnoty s rovnakou sadzbou a s plne harmonizovaným systémom zdaňovania v zmysle výsledkov prístupovýchrokovaní.



Spotrebné dane
1.Spotrebná daň z liehu
2.Spotrebná daň z piva
3.Spotrebná daň z vína
4.Spotrebná daň z tabaku
5.Daň z minerálnych olejov
Spotrebné dane sú špecifickými daňami zo spotreby určitých druhov tovarov. Zdaňujú sa vybrané druhy spotreby podľa príslušných smerníc EÚ.

1.Spotrebná daň z liehu
Zdaňuje sa konzumný lieh pevnou sadzbou v Sk na liter čistého alkoholu.


2.Spotrebná daň z piva
Zdaňuje sa pivo. Smernica EÚ č. 92/84/EHS umožňuje zdaňovania piva pevnou sadzbou určenou v Sk na hektoliter a stupeň Plato, alebo pevnou sadzbou určenou v Sk na hektoliter a percentuálny obsah alkoholu.Je vhodnejšia a spravodlivejšia daň určená sadzbou na hektoliter a percentuálny obsah alkoholu, umožňuje zachovať rovnakú mieru zdanenia piva ako iných alkoholických nápojov.


3.Spotrebná daň z vína
Zdaňuje sa tiché víno, šumivé víno a medziprodukty pevnou sadzbou v Sk na hektoliter. Podľa smernice č. 92/83/EHS má byť sadzba dane z vína určená podľa množstva vína v hektolitroch bez ohľadu na obsah alkoholu. Táto sadzba v zmysle smernice 92/84/EHS môže byť aj nulová. Zo systémového hľadiska je vhodné a spravodlivé určiť daň sadzbou na hektoliter tak, aby približne zodpovedala úrovni zdanenia iných alkoholických nápojov.


6.Spotrebná daň z tabaku
Zdaňuje sa tabak a tabakové výrobky kombinovanou sadzbou tak, aby celková daň z maloobchodnej predajnej ceny dosiahla požadované percento v zmysle smernice 2002/10/EC (zohľadňujúc dohodnuté prechodné obdobie).


5.Daň z minerálnych olejov
Zdaňujú sa minerálne oleje pevnou sadzbou v Sk podľa druhu na 1 000 litrov alebo 1000 kg (ťažké oleje).

Zrušili sa nasledovné dane
Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností nezdaňuje zisk, spotrebu ani majetok. Táto daň predstavuje viacnásobné zdanenie nehnuteľného majetku nadobudnutého zo zdanených príjmov (a ktorý sa každoročne zdaňuje daňou z nehnuteľností) pri jeho prevode alebo prechode na iného vlastníka. Je preto neopodstatnená.
Daň z darovania a daň z dedičstva zdaňuje majetok, ktorý už raz zdanený bol, a preto je nespravodlivá. Skutočnosť, že pred darovaním alebo dedením mal predmetný majetok iného vlastníka, nie je relevantná. Nič sa nevytvorilo, ani nespotrebovalo a uplatnenie majetkových daní nie je ovplyvnené. Súčasne žiadny dar nebude daňovým výdavkom ani nebude inak znižovať základ dane z príjmov u darcu.
Ďalším závažným dôvodom na zrušenie týchto daní je ich obzvlášť nízky výnos (0,9‰ daň z darovania, 0,6‰ daň z dedičstva z celkových daňových výnosov), čiže nízka účinnosť týchto daní. Okrem nehnuteľností a výnimočne veľkých majetkov sú daň z dedičstva a daň z darovania nekontrolovateľné.

Tieto konkrétne dane vo všeobecnosti rozdeľujeme na
1. Priame dane
2. Nepriame dane
1. Priame dane: (2.slide)

Daň z príjmov
Je upravená zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januárom 2004
Názov zákona sa zmenil z pomenovania „zákon o daniach z príjmov“ na pomenovanie „zákon o dani z príjmov“. Zmena názvu bola podmienená tým, že dovtedajšie zákony , mali sadzbu dane upravenú rôzne pre fyzické osoby a pre právnické osoby v rozpätí od 1% až po 42%. Zavedením rovnej dane, jednotnej pre všetky druhy príjmov fyzických a právnických osôb, sa názov zákona zmenil na zákon o dani z príjmov

Zákon o dani z príjmov upravuje
Daň z príjmov fyzickej osoby a daň z príjmov právnickej osoby,
Spôsob platenia a vyberania dane.
Prijatím zákona sa podstatne zmenila filozofia dane z príjmov najmä tým, že sa uzákonila rovná daň, ktorej podstata spočíva v zavedení:
Jednotnej lineárnej sadzby pre všetky druhy príjmov resp. ziskov právnických a fyzických osôb vo výške 19 % a,
Jedného zdanenia príjmu, čo prakticky znamená, že zdanený zisk právnickej osoby, dosiahnutý v súvislosti s podnikaním, sa pri jeho ďalšom rozdelení už u príjemcu, t.j. u právnickej osoby alebo u fyzickej osoby, nezdaňuje.
V súčasnosti platný zákon má šesť častí. Prvú všeobecnú časť, druhú časť – daň fyzickej osoby, tretiu časť – daň právnickej osoby, štvrtú časť - spoločné ustanovenia, piatu časť – vyberanie a platenie dane a šiestu časť - spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.


Vo všeobecnej časti sú všeobecne vymedzené pojmy pre FO aj PO, a to
Predmet dane, príjem, daňový výdavok, základ dane daňovníka, závislé osoby...

1.A. Daň z príjmov FO
Predmetom zdanenia dane fyzických osôb sú všetky príjmy, ktoré právny predpis kategorizuje do štyroch skupín, pričom nerozlišuje medzi peňažnými a nepeňažnými príjmami


a) príjmy zo závislej činnosti
b) príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu
c) príjmy z kapitálového majetku,
d) ostatné príjmy
a) Príjmy zo závislej činnosti
príjmy z činnosti vykonávanej na základe pracovnoprávneho, služobného, štátno-zamestnaneckého a členského pomeru či obdobného vzťahu,


Príjmy za prácu členov družstiev, ale aj príjmy spoločníkov a konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností,
Platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov napr. poslancov a členov vlády, prokurátorov, verejného ochrancu práv a vedúcich ústredných orgánov štátnej správy,
Odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch,orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb,
Pracovné odmeny obvinených vo väzbe a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,
Príjmy z prostriedkov sociálneho fondu,
Príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie,
Obslužné, poskytované napr. podľa zákona o lotériách a iných podobných hrách.