dalekohlad

Ďalekohľady sú optické prístroje na pozorovanie vzdialených predmetov pod väčším zorným uhlom ako má oko. Skladajú sa z dvoch šošoviek. Väčšia z nich, na strane pozorovaného predmetu, sa nazýva objektív, menšia, ktorú prikladáme na oko, je okulár. Obe šošovky sú priestorovo usporiadané tak, aby obraz predmetu v nekonečne vytvorený objektívom mohol byt okulárom pozorovaný ako lupou. Zväčšenie ďalekohľadu z je dané podielom ohniskovej vzdialenosti objektívu f1 a okuláru f2 : z= -f1f2- . Velké hvezdárske dalekohlady majú objektív nahradený dutým zrkadlom, v súčasnosti najväčšie z nich má priemer 6m. V praxi sa používajú rôzne druhy dalekohladov, ktoré sa líšia konštrukciou i použitím. Sú to napr. malé divadelné dalekohlady so zväčšením 2,5 až 4-krát, polovnícke dalekohlady so zväčšením 6 až 10-krát, hvezdárske dalekohlady a i.
Najväčšie ďalekohľady

Jeden z najväčších zrkadlových dalekohladov na svete sa nachádza na vrchu Semirodniky na Kaukaze, a jeho parabolické zrkadlá majú priemer 6 metrov.
Najväčší zrkadlový dalekohlad Keck 1 sa nachádza na Havajských ostrovoch. Priemer jeho zrkadiel je 10 metrov. Tento teleskop je taký silný, že teoreticky by mohol zachytil svetlo sviečky vzdialenej 24 000 kilometrov.
Hubbelov vesmírny ďalekohľad

Hubbelov vesmírny dalekohlad je najväčší kozmický dalekohlad, aký bol vypustený do kozmického priestoru. Na obežnej dráhe lieta okolo Zeme od roku 1990. Je to zrkadlový dalekohlad, ktorý je dialkovo ovládaný zo Zeme. Bol vynesený na obežnú dráhu ako výsledok spolupráce Európy a USA do výšky 600 kilometrov. Má dlžku 13 metrov, váhu 11 ton a má zrkadlo s priemerom 2,4 metra. Po uvedení na obežnú dráhu sa zistilo, že neposkytuje dobrý obraz. Jeho zrkadlo malo menšiu optickú chybu : na okrajoch sa odchylovalo o 2 tisíciny milimetra od ideálneho tvaru. Po rok 1993 sa teda nedal tento dalekohlad naplno využil. V decembri 1993 ho kozmonauti na obežnej dráhe zachytili a na palube kozmického raketoplánu opravili : vybavili ho korekčným optickým zariadením podobným okuliarom, ktoré musí nosil krátkozraký človek. Zároven dostal nové slnečné batérie na výrobu elektrickej energie potrebnej na prevádzku a takisto na nom umiestnili novú širokouhlú kameru. Od roku 1993 teda poskytuje kvalitné fotografie.
Compton

Po Hubbelovom kozmickom dalekohlade je Compton druhým z velkých kozmických observatórií NASA. Váži vyše 16 ton. V čase svojho vynesenia na obežnú dráhu okolo Zeme bolo toto obs. Najväčšou civilnou družicou, aká bola vyslaná do vesmíru. Je vybavená 4 detektormi gama žiarenia, ktoré registrujú najmohutnejšie udalosti vo vesmíre. Obs. Compton vyniesol na obežnú dráhu raketoplán Atlantis 7. apríla 1991. Vypustenie sa uskutočnilo 450 km od zemského povrchu. Pôvodne sa nazývalo GRD (Gama Ray Observatory-Obs. Gama žiarenia) a po uvedení do prevádzky ho premenovali podľa amerického fyzika Comptona.

Typy ďalekohľadov
Zrkadlový ďalekohľad

Väčšina astronómov pracuje so zrkadlovými hvezdárskymi dalekohladmi , ktoré sa najlepšie hodia na zachytávanie slabučkého svetla zo vzdialených hviezd. Velké zakrivené zrkadlo zbiera svetlo a sústreduje , koncentruje ho , aby sa vytvoril obraz. Menšie zrkadlo potom prenáša obraz na šošovku , ktorej sa hovorí okulár. Nan je často pripojený fotoaparát alebo elektronický detektor svetla.
Šošovkový ďalekohľad

V prednej časti šošovkového hvezdárskeho dalekohladu sa nachádza velká šošovka , ktorá láme , ohýba svetlo , aby sa vytvoril obraz vzdialeného objektu.
V zadnej časti je šošovka okuláru. Niektoré refraktory majú uprostred tretiu šošovku. Bez nej by bol obraz obrátený hore nohami.
Divadelný ďalekohľad

Najjednoduchšie dalekohlady sú divadelné. Skladajú sa z dvoch malých dalekohladov umiestnených vedla seba.
Poľovnícky ďalekohľad

Polovnícky dalekohlad je zložitejší ako divadelný. Je malý , no jeho približovaciu schopnost zväčšuje sústava šošoviek a hranolov.Elektromagnetické spektrum

Z elektromagnetického spektra ludské oko dokáže vnímať len viditelné svetlo. Na zaznamenávanie ostatných lúčov, ktoré nebeské telesá vyžarujú, sú potrebné špeciálne dalekohlady : Rádiové vlny sa zachytávajú na zemskom povrchu pomocou rádioteleskopov. Ostatné žiarenia pohlcuje atmosféra, takže je potrebné prijímat tieto lúče mimo nej. Röntgenové, infračervené, ultrafialové a gama lúče zaznamenávajú pomocou družíc a sond, ktoré sa nachádzajú v kozmickom priestore.
Druhy montáží

Aby sa ďalekohľad mohol zamerať na tú čast oblohy, ktorú chceme pozorovat, je umiestnený na montáži. Toto zariadenie umožnuje pohybovat dalekohladom okolo dvoch na seba kolmých osí. Je niekolko druhov montáží.
Rovníkové montáže

V rovníkovej montáži je jedna os rovnobežná so zemskou osou a druhá os je na nu kolmá. Vdaka motorom, ktoré otáčajú hlavnou osou, dalekohlad môže zostat zameraný na skúmanú hviezdu tak dlho, ako je potrebné, akoby sa Zem neotáčala.
Horizontálna montáž

Pri horizontálnej montáži sa ďalekohľad otáča okolo horizontálnej a vertikálnej osi. Toto jednoduchšie riešenie sa používa pri velmi malých alebo velkých ďalekohľadoch.

Výkony prístroja závisia od rozmerov jeho objektívu : čím je väčší, tým viac svetla ďalekohľad zachytí a umožní pozorovat aj žiarenie málo jasných objektov. Okrem toho objektív velkého priemeru umožní lepšie rozlíšit dva blízke jasné body a ukáže viac podrobností. Astronómovia preto používajú dalekohlady s obrovskými zrkadlami. Tie sú umiestnené vo vyšších polohách, napríklad na vrchole Mauna Kea na Havajských ostrovoch vo výške viac ako 4000 metrov.