Dale Carnegie Ako sa tešit zo života (semestrálna

Dale Carnegie Ako sa tešit zo života (semestrálna
práca)
Forma štúdia: Dialkové bakalárske štúdium
Posluchác:
Predmet: Teória riadenia
Vec: Semestrálna práca
Téma: Ako sa tešit zo života a z práce
Autor: Dale Carnegie
I. Obsah
I. Obsah 2
II. Úvod. 3
III. Ciel. 3
IV. Nenapodobnujeme iných. 3
V. Dodržiavame tieto štyri dobré pracovné návyky 3
A. Na pracovnom stole máme len to, co momentálne potrebujeme 3
B. Prácu vykonávame podla jej dôležitosti 4
C. Ak máme dostatok potrebných faktov, zacneme problémy riešit a svoje rozhodnutia
neodkladáme. 4
D. Naucme sa prácu organizovat, pridelovat a dozerat na jej vykonávanie. 4
VI. Naucíme sa pri práci oddychovat 5
VII. Pracujeme s nadšením 6
VIII. Nerátame neúspechy, ale iba svoje úspechy 6
IX. Zapamätáme si, že nespravodlivá kritika býva casto prejavom tajného obdivu. 6
X. Vydávajme zo seba maximum 7
XI. Záver 7
II. Úvod.
Referát z knihy:
Dale Carnegie: Ako sa tešit zo života a z práce.
Výber z kníh „Ako sa prestat trápit a zacat žit“ a „Ako si získat priatelov a pôsobit na
ludí“.
III. Ciel.
Cielom referátu je strucne vysvetlit a komentovat pravidlá z knihy Dala Carnegiho
„Ako sa prestat trápit a zacat žit“
IV. Nenapodobnujeme iných.
Doktor James Gordon Gilkey hovorí, že neochota byt sa-mým sebou "je stará ako
ludstvo samo a univerzálna ako lud-ský život." Tento problém spôsobuje mnohé
neurózy, psy-chózy ci rôzne komplexy. Tvrdí sa, že "najneštastnejší clovek je ten, ktorý
chce byt niekým iným, než svojím telom i dušou je."
My všetci tieto schopnosti máme, preto nepremárnime ani sekundu tým, že sa budeme
trápit, preco nie sme ako iní. Každý z nás je na tomto svete jedinecný. Nikdy predtým,
od zaciatku sveta, tu neexistoval nikto, kto by bol taký istý ako my, a ani nikdy v
budúcnosti nebude. Z genetiky vieme, že sme výsledkom 24 chromozómov nášho otca
a 24 chromozó-mov našej matky. Týchto 48 chromozómov rozhoduje o tom, akí
budeme. Vedci dokázali, že v každom chro-mozóme môže byt niekolko desiatok až
stoviek génov, pri-com len jeden jediný gén môže v niektorých prípadoch zme-nit celý
život cloveka. Veru, spôsob, akým sme stvorení, vy-voláva zároven úžas i strach.
Šanca, že by sa našim rodicom pocas ich spolunažívania narodil niekto ako my, je len
jednou k 300 000 miliardám! Inými slovami, keby sme mali 300 000 miliárd
súrodencov, každý z nich by bol iný. Sú to iba dohady? Nie. Sú to vedec-ky podložené
fakty. Toto sú všetko dôkazy o tom že každý z nás je neopakovatelný.
Nesnažme sa teda za každú cenu sa podobat kolegyni, kolegovi, priatelovi, hercovi.
Budme samy sebou. Žime tak, aby sme sa nemuseli hanbit sa za svoje ciny a
správanie.
V. Dodržiavame tieto štyri dobré pracovné návyky
A. Na pracovnom stole máme len to, co momentálne potrebujeme
Jeden jediný pohlad na stôl zaprataný nevybavenou koreš-pondenciou, správami a
poznámkami môže vyvolat zmätok, napätie a starosti. Ale nielen to. Ak si budeme
sústavne pripomínat, že "na nás caká milión povinností, na ktoré nemáme cas," môže
to v nás vyvolat nielen napätie a únavu, ale aj vy-soký krvný tlak, problémy so srdcom
a žalúdocné vredy. Naucme sa všetko bezodkladne. Nepoužívajme v dobe pocítacov
haldy papierov, obálok, všakovakých kancelárskych pomôcok. Pracovný stôl musí byt
uprataný a pri prvom pohlade musí byt zrejmé, že všetko má svoje miesto. Už nikdy sa
nám potom nestane, že nekonecne dlho hladáme v hromade dokumentov na stole ten
správny papier. Pôsobí to urcite neesteticky a neprofesionálne.
B. Prácu vykonávame podla jej dôležitosti
Na dobrom manažérovi si treba cenit dve vzácne schopnosti, ktoré nemož-no zaplatit
nijakými peniazmi. Tými dvoma schopnostami na nezaplatenie sú: schopnost
rozmýšlat' a schopnost' vykonávat' veci podla ich dôležitosti.
Z dlhodobých skúseností vyplýva, že nie vždy si clovek vie zoradit veci od
najdôležitejších po najmenej dôležité. Ale vieme aj to, že každý plán je neporovnatelne
lepší než improvizácia. Malo by nám stát za to, že pri nástupe do zamestnania si
zostavme plán práce na celý den. Ešte lepšie by bolo naplánovat si všetko den
dopredu. Malo by byt samozrejmostou každého manažéra dlhodobejšie plánovat
dôležité schôdzky, prichádzat na ne vcas, upravený a odborne pripravený.
C. Ak máme dostatok potrebných faktov, zacneme problémy riešit a svoje rozhodnutia
neodkladáme.
Musíme priznat, že pracovné porady sú niekedy nekonecne dlhé, lebo problé-mov je
vela, no riešení málo. Výsledkom je, že každý úcastník stretnutia si odnáša kopu práce
domov.
Dale Carnegie v tejto stati tvrdí: „Treba si vziat na mušku iba jeden problém a ten aj
vyriešit. Už nijaké oddalovanie ci odkladanie. Za rozhodnutie sa pokladá aj
preskú-manie dalších faktov, alebo rozhodnutie, že sa nieco podnik-ne, prípadne, že sa
nepodnikne vôbec nic. No skôr, než sa zacne riešit nový problém, vyrieši sa
predchádzajúci. Výsledok bude badatelný a pozitív-ny, preberú sa všetky body
programu a aj casový rozpis bude prehladnejší. Potom si už úcastníci stretnutia
nemusia odnášat kopu práce domov.
Celkom dobrý nápad, co poviete?
D.
Naucme sa prácu organizovat, pridelovat a dozerat na jej vykonávanie.
Vela podnikatelov je na najlepšej ceste na onen svet len preto, lebo nikdy neboli
zvyknutí prenášat zodpovednost na iných, ale vždy si chceli urobit všetko sami.
Výsledok: de-taily a zmätok si ich úplne podmanili. Prenasleduje ich ne-ustály zhon,
starosti, úzkost a napätie. Nie je však jednoduché naucit sa zverit povinnosti aj iným.
Ale ak sa chcú vedúci pracovníci vyvarovat starostiam, napätiu a úna-ve, musia sa to
napriek všetkým problémom naucit.
Pracovníci, ktorí uzatvárajú velké obchody a nevedia organizovat, pridelovat ci dozerat
na prácu, casto už v pätdesiatke alebo ako cerství šestdesiatnici skoncia s chorobami
srdca, vyvolanými napätím a starostami. Pokúsme sa jednoducho niektoré rozhodnutia
a organizacné záležitosti zverit podriadeným. Nechajme si väcší priestor na dôkladnú
kontrolu. Nesnažme sa na dialku držat tvrdý dohlad nad všetkým co sa kde deje. Je to
nemožné a v mnohých prípadoch aj škodlivé. Každý clovek je rád, ked má možnost
spolupodielat sa na rozhodovaní v dôležitých veciach. Práca mu urcite ide viac „od
ruky“.
VI. Naucíme sa pri práci oddychovat
Ludia dospeli k ohromujúcemu a dôležitému poznatku: du-ševná práca nespôsobuje
únavu. Znie to absurdne. Ale už dávnejšie sa vedci pokúšali zistit, ako dlho môže
ludský mo-zog pracovat bez toho, aby sa "znížila táto jeho schopnost", co vlastne
vystihuje podstatu vedeckej definície únavy. S prekvapením sa zistilo, že ak je aktívny
mozog zásobovaný kr-vou, neexistujú žiadne prejavy únavy! Krv v žilách pracujú-ceho
robotníka obsahuje mnoho "toxínov" a iných látok, spô-sobených únavou. Ludský
mozog môže pracovat "rovnako dobre a rýchlo aj po ôsmich až dvanástich hodinách
práce." Mozog nepozná žiadnu únavu.. Ale z coho potom bývame unavení?
Psychiatri tvrdia, že naša únava pochádza najmä z duševného a emociálneho postoja.
A aký je recept na nervovú únavu? Oddych, oddych a zasa oddych! Naucme sa pri práci
oddychovat!
Zdá sa vám to jednoduché? Omyl. Pravdepodobne budeme musiet zmenit svoje
celoživotné návyky. Ale tá námaha stojí za to, pretože od základov môže zmenit náš
život! William James vo svojej eseji Pravidlá relaxácie napísal: "Prílišné napätie, prudké
pohyby, prepiata emocionalita, intenzita a bolesti pri vyjadrovaní.. to všetko sú viac ci
menej zlozvyky spolocnosti." Napätie aj uvolnenie sú zvyky. A zlé zvyky možno
premenit na dobré.
Ako relaxovat? Myslou alebo nervami? Ani jedným. Vždy zacíname uvolnovaním svalov!
Vyskúšame si to. Tu sú štyri rady, ktoré vás uvedú do tajov relaxácie:
 Oddychujeme vo chvílach volna. Indickí jogíni ra-dia, že clovek, ktorý si
chce osvojit umenie relaxácie, by mal napodobovat macku.
Ešte nikdy som nevidel unavenú alebo nervovo zrútenú macku ci macku trpiacu
nespavostou, nervozitou alebo žalúdocnými vredmi. Ak sa naucíme relaxovat ako
macka, pravdepodobne sa vyhneme všet-kým týmto neduhom.
 Pracujeme v co najpohodlnejšej polohe. Máme na pamäti, že napätie v tele
vyvoláva bolesti chrbtice a nervovú úna-vu.
 Štyri až pätkrát za den sa spýtame sami seba: "Nerobím si prácu tažšou,
než je v skutocnosti? Nepoužívam zbytocne svaly, ktoré vôbec neovplyvnujú moju
prácu?" To nám pomôže vytvorit si zvyk relaxovat.
 Na konci dna sa opät otestujeme otázkami: "Som velmi unavený? Ak áno,
nezaprícinila to moja duševná práca, ale spôsob, akým som ju vykonával."
VII. Pracujeme s nadšením
Ak pracujete duševne, únavu vo vás nevyvoláva množstvo vykonanej práce, ale
množstvo nevykonanej práce. Len si spomente na dni v minulom týždni, ked vás
sústavne vyrušo-vali. Výsledkom bola nevybavená pošta a odvolané stretnu-tia.
Slovom, samé problémy. Úplne nevydarený den. Nic ste vlastne neurobili, a predsa ste
sa vrátili domov vycerpaný -a navyše s bolestami hlavy.
Ale v nasledujúci den šlo v práci všetko ako po masle. Boli ste štyridsatnásobne
výkonnejší ako vcera. A okrem toho ste sa vrátili domov svieži. Aké je z toho
ponaucenie? Možno len také, že za našu únavu nemôže práca, ale obycajné starosti,
frustrácia, hnev.
Váš šéf má iste záujem na tom, aby ste sa z práce teši-li, lebo tak sa zvýši aj jeho
príjem. Zabudnime však na to, co chce šéf. Myslime len na to, co zaujímavá práca
prinesie nám. Nezabúdajme, že to môže zdvojnásobit naše životné štastie. Ved v práci
strávime v bdelom stave približne polovi-cu života. Ak nenájdeme štastie tam, potom
ho možno už ne-nájdeme nikdy a v nicom. Záujem o prácu nás nielenže odpú-ta od
osobných problémov, ale koniec koncov nám môže priniest aj další postup a zvýšenie
platu. A ak nám ho aj neprine-sie, tak urcite aspon na minimum zníži našu únavu a
pomôže nám tešit sa z volného casu.
VIII. Nerátame neúspechy, ale iba svoje úspechy
Asi 90 percent vecí v našom živote je dobrých a iba 10 percent zlých. Ak nám však
chýbajú starosti, smútok a žalúdocné vredy, vtedy sa zamerajme na tých 10 percent a
ignorujme dobrých 90 percent.
Ale ked budeme našu pozornost každý den upriamovat na neuveritelné bohatstvá -
väcšie než bájne poklady Eldoráda, "doktorka radost" nám poskytne svoje služby
bezplatne.
Predali by ste svoje oci za miliardu dolárov? A za co by ste predali svoje nohy ci ruky?
Alebo sluch? Deti? Rodinu? Len si to zrátajte a prídete na to, že by ste tento svoj
majetok ne-predali ani za všetko zlato, ktoré kedy nahromadili všetci Rockefellerovci,
Fordovci a Morganovci dokopy.
Ale ceníme si to? Bohužial, vôbec. Aj tu platí "Málokedy myslíme na to, co máme, ale
stále len na to, co nemáme." Áno, náš sklon mysliet na to, co nemáme a nie na to, co
máme, je najväcšou tragédiou na sve-te. Zdá sa, že už zaprícinil viac biedy než všetky
vojny a choroby v dejinách.
IX. Zapamätáme si, že nespravodlivá kritika býva casto prejavom tajného obdivu.
Ak do vás ludia kopú a kritizujú vás, býva to casto preto, lebo im to dodáva nielen pocit
dôležitosti, ale je aj dôkazom skutocnosti, že robíte nieco hodnotné a že si zaslúžite
pozornost. Mnoho ludí má kruté potešenie z kritizovania nieko-ho vzdelanejšieho ci
úspešnejšieho, než sú oni.
Treba si uvedomit, že v dnešných dnoch závist hýbe svetom. Z každej kritiky si treba
vybrat nieco prospešné, ale treba aj posúdit, ci kritika nieje len úcelová, falošná a
podfarbená závistou.
Hovorí sa, že bezvýznamným ludom prinášajú chyby a slabosti velkých ludí nesmiernu
radost.
V podstate však platí, že väcšina z nás si privelmi pripúšta ironické posmešky ci
podpichovanie.
Dale Carnegie vo svojej knihe hovorí: „Už dávno som prišiel na to, že hoci nie je v
mojich silách zabránit ludom v tom, aby ma neoprávnene kritizovali, závisí len a len
odo mna, ci si budem tieto neoprávnené obvinenia všímat.
Ale aby bolo všetko jasné: nezastávam názor, že treba ignorovat každú kritiku. To
urcite nie. Mám na mysli ignorova-nie evidentne nespravodlivej kritiky.“
X. Vydávajme zo seba maximum
Naucme sa pri akejkolvek cinnosti využit co najlepšie potenciál nášho mozgu i svalov.
Vždy sa dá urcit, ktorá cinnost nepotrebuje celého cloveka. Prácu, ktorú nechceme
vykonávat naplno radšej nerobme. Pokial sa ju pokúsime dokoncit, urcite bude
nekvalitná povrchná a bude na nej vidiet, že nebola robená s maximálnym nasadením.
Takémuto výsledku sa vo všeobecnosti hovorí „nepodarok“.
Spomenme si pri nechuti pracovat na lekára, ktorý by nás liecil iba na polovicu. Myslím,
že by sa nám to nikomu vôbec, ale vôbec nepácilo.
XI. Záver
V mojej práci som sa pokúsil priblížit pravidlá z knihy Ako sa prestat trápit a zacat žit.
Len velmi tažko sa komentujú myšlienky takého velikána ako je Dale Carnegie. Ako
záverecnú myšlienku uvediem 14 pravidiel z dalšej casti tejto knihy „Ako si získat
priatelov a pôsobit na ludí.
1. Nekritizujeme, neobvinujeme a nestažujeme sa.
2. Nešetríme nefalšovaným a úprimným uznaním.
3. Snažíme sa v iných vzbudit silnú túžbu.
4. Úprimne sa zaujímame o iných.
5. Usilujeme sa v iných vzbudit pocit dôležitosti, ale robíme to úprimne.
6.
Rešpektujme názory iných
7. Od zaciatku sa správame priatelsky.
8. Od zaciatku vedieme ostatných ku kladným reakciám
9. Necháme iného v domnienke, že na to prišiel sám.
10. Vždy apelujeme na ušlachtilé dôvody.
11. Na chyby upozornujeme nepriamo
12. Kým zacneme kritizovat niekoho iného, spomenme si na vlastné chyby.
13. Namiesto vydávania príkazov, položíme otázky.
14. Vždy zachovávame ludskú dôstojnost.