V roku 846 franský kráľ Ľudovít zaútočil na moravských Slovanov , ktorí sa usilovali o samostatnosť a za ich vládcu dal Rastislava. Naši predkovia sa však o samostatnosť usilovali naďalej. Viem o tom z opätovných franských výprav proti Rastislavovi – ktorý sa chcel zbaviť franskej nadvlády.
V 862 roku poslal vyslancov do Byzancie kráľovi Michalovi III. . Požiadal ho o učiteľov ovládajúcich slovanský jazyk. Cisár prosbu prijal a poslal mu Konštantína a Metoda ( známych tiež ako solúnsky bratia – lebo boli narodení v Solúne – synovia Leva, zámožného úradníka). Metod
(rodným menom Michal, *815) ,študoval v Carihrade slovanský jazyk. Konštantín (neskôr Cyril, *827- v Solúne- Grécko).Študoval filozofiu, literatúru, kresťanské učenie. Ovládal grécky a sloviensky jazyk .Konštantín a Metod spolu prežili takmer celý život.
R. 863 prišli na Veľkú Moravu bratia pochádzajúci zo Solúna. Na svoje poslanie boli dobre pripravení. Ovládali reč ľudu, ku ktorému mali ísť. Vytvorili aj prvé písmo v dejinách Slovanov, hlaholiku, 38 písmen podľa malej gréckej abecedy. Zostavili aj prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu.
Staroslovienčina bola vyspelým literárnym jazykom, o čom svedčí prekladová i pôvodná literatúra. Prekladová literatúra vznikla na území Veľkej Moravy a pôvodná na veľkomoravskom a bulharskom území.
Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny misál, evanjeliá, breviár, žaltár, spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí. Tým položili základy slovanského písomníctva.
Konštantín a Metod založili slovanské učilište, akúsi vyššiu dvorskú školu, v ktorej vychovávali svojich pomocníkov a nástupcov. Za necelé štyri roky pôsobenia šírili kresťanstvo, kultúru, vzdelanie, písomníctvo, literatúru, ale aj zákonodarstvo a poriadok v spoločenskom život. Keďže Konštantín nebol biskup a Metod ani kňaz, nemohli svojich žiakov vysvätiť za kňazov.
Misijná činnosť Konštantína a Metoda marila úsilie franských feudálov o nadvládu nad Veľkomoravskou ríšou. Franskí kňazi oboch bratov obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja vypravili v r. 867 do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu. Počas cesty pobudli aj v Blatnohrade u Pribinovho syna Koceľa, na ktorého urobili veľký dojem. S jeho podporou sa počet ich žiakov rozšíril. Po strastiplnej ceste napokon prišli do Ríma.
Konštantín pred pápežským dvorom obhajoval staroslovienčinu nielen ako jazyk spisovný, ale aj cirkevno – kresťanský proti názoru, že „sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha : hebrejský, grécky a latinský“. Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu, schválil staroslovienske preklady bohoslužobných kníh a na Koceľovu žiadosť vymenoval Metoda za arcibiskupa a apoštolského legáta pre územie Veľkej Moravy a Panónie.
Chorľavý Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora, prijal meno Cyril /Kyrillos/ a ako 42 - ročný dňa 14. februára r.869 zomrel. Pochovali ho v bazilike sv. Klementa v Ríme.
Metoda, cestou z Ríma, zajali bavorskí biskupi a väznili vo Švábsku. Stade ho r. 873 vyslobodil pápež Ján VIII. Po návrate na Veľkú Moravu sa zase obnovili spory o slovanskú liturgiu, Metoda obžalovali v Ríme a musel sa ísť brániť pred pápeža Jána VIII. Dokonale sa obhájil a bol potvrdený v biskupskom úrade. Zomrel 6. apríla r.885. Pochovali ho v katedrálnom chráme na Velehrade, no podnes sa nepodarilo nájsť jeho hrob.
Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Väčšina slovienskych kňazov musela odísť pred prenasledovaním, pretože Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii. Uchýlili sa najmä do Bulharska, kde na začiatku 10. stor. zostavili nové písmo – cyriliku /na základe veľkých písmen gréckej abecedy/.
Konštantín napísal veršovaný Proglas /Predslov k sv. Evanjeliu/. Oslavuje v ňom slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ knižnej vzdelanosti, pretože aby bol človek duchovne živým, musí získať vzdelanie. Proglas je vôbec prvá slovanská báseň, s obrazným štýlom, popretkávaná biblickými citátmi.
Metod preložil Starý zákon /okrem kníh Makabejských/ a napísal niekoľko cirkevných spisov. Konštantínove a Metodove preklady i pôvodné diela sa zachovali len v neskorších odpisoch.
K najvýznamnejším veľkomoravským pamiatkam patria Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, Život Konštantínov. Tieto diela napísal pravdepodobne Konštantínov a Metodov žiak Kliment, ktorý musel odísť pred prenasledovaním z Veľkej Moravy a uchýlil sa do Macedónie.
Ďalšou významnou veľkomoravskou pamiatkou sú Moravsko-panónske legendy. Tvoria ich Život sv. Konštantína /autor Kliment/ a Život sv. Metoda /autor pravdepodobne Gorazd/. Moravsko-panónske legendy predstavujú umeleckú prózu a zároveň historický dokument. Nie sú to totiž legendy v pravom zmysle slova. Autori sa pridržiavajú konkrétnych faktov a udalostí.
Život sv. Konštantína opisuje jeho detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť a súcit s trpiacimi. Autor sa sústreďuje na jeho predmoravskú činnosť a obhajobu slovanského bohoslužobného jazyka v Benátkach pred pápežským dvorom.
Veľkomoravská a cyrilometodská tradícia zohrala v živote nášho národa veľkú úlohu. Pozornosť sa jej venovala najmä po 17. stor., keď sa začal formovať slovenský národ. O históriu Veľkej Moravy sa zaujímali historici /J.B. Magin/, o domáci jazyk jazykovedci /A. Bernolák/.